Pizza: Všadeprítomný symbol talianskej kuchyne

Pizza je všadeprítomný symbol talianskej kuchyne. Vo svete získala úspech a ľudia ju milujú aj vďaka výbornej chuti a ľahkej príprave. Národy celého sveta si ju berú za svoju nielen špecifickou oblohou, ale aj štýlom prípravy, pečenia, či podávania. V každej cítiť tradície a gurmánske zvyklosti krajiny.

Tradícia z Talianska

Pôvodná pizza podľa mnohých pochádza z mesta Neapol. Neapol je jedným z najstarších miest na svete a nájdete v ňom srdce a dušu talianskej kuchyne. Neapolská pizza prešla historickým vývojom. Už starí Gréci a Rimania jedli tzv. „flatbread“ s medom a bobkovým listom. Neskôr Taliani objavili nový svet paradajok a v roku 1889 bol na pizzovú placku pridaný syr, ktorý jej dodal znamenitú chuť. Pizza sa pečie v kamennej peci a v Európe je označená ako tradičná, zaručená špecialita (Specialitá Tradizionale Garantita, STG). Nenahraditeľná je pod slnkom Stredozemnej oblasti, kde ju zdobia čerstvými miestnymi prísadami.

Zatiaľ čo iné mestá lákajú tradíciou, napr. Rím ponúka pizzu Al Taglio alebo pizzu na mieru. Skvelé občerstvenie pri prehliadke mestom. Odrezaný kus pizze sklopíte do papiera a vychutnávate si taliansku špecialitu v historickom centre. Tento druh má tenké cesto, obdĺžnikový tvar a pečie sa v drevenej peci. Obľúbenou pizzou v Ríme je aj pizza Bianca - biela pizza, na ktorú sa nepoužíva paradajkový podklad, ale kyslá smotana.

Neapolská pizza Margherita, ktorá tak hrdo nesie meno významnej osobnosti - kráľovnej Margherity zo Savoye, známa tiež ako pizza Margarita, má v ponuke každá talianska reštaurácia na svete.


Pizza Margherita

Vynaliezavá Amerika

Pizza si našla svojich fanúšikov aj za oceánom. Hawajská pizza je americký vynález, ktorý ale nemá nič spoločné s Hawajom okrem toho, že jednou z hlavných zložiek je ananás. Keďže obyvatelia tejto tropickej krajiny si osviežujú mnohé jedlá ananásom, kombinácia sladkého ovocia a slaných prísad nie je pre domácich ničím výnimočným. Ananásová šťava ale obsahuje enzým, ktorý môže nepríjemne dráždiť sliznicu úst, a tak pri konzumácii ananásu Američania zmierňujú účinok šťavy soľou. Pizza Hawai sa stala populárnou v Amerike, Austrálii a Európe.

Pizza na spôsob New Yorku dominuje v celej severovýchodnej časti USA. Neobvyklá príprava sa stala priam umením. Cesto sa pripravuje z múky s vysokým obsahom lepku, čo zaručuje jeho dobrú formovateľnosť. Ručným vyhadzovaním a točením je cesto dostatočne veľké a tenké. Lahodná pizza má primerané množstvo omáčky a syra. Špecifické je pečenie na kameni. Okraje cesta sú hrubšie, nafúknuté, pričom smerom dovnútra je pizza tenšia a chrumkavejšia.

Obdivovateľov z celého sveta si získala Chicago pizza pripomínajúca koláč, často nazývaná Deep Dish. Tento naozaj sýty variant pizze vymyslel kuchár z pizzerie Uno v Chicagu v roku 1943. Cesto je veľmi jednoduché, vyrobené z olivového oleja a kukuričnej múky. Pizza má hrubý okraj a bohatú plnku. Na prípravu Chicago pizze sa používa veľké množstvo cesta, ktoré sa natiahne aj po stranách hlbokej panvice. Plnku tvorí syr Mozzarella, feferóny, hríby a saláma. Cesto sa zalieva množstvom paradajkovej omáčky.

Všeobecne známa je aj pizza California s nespočetným množstvom variácií. Cesto je ľahké a svieže, prísady sa používajú z celého sveta a kuchári radi experimentujú so všetkými druhmi mäsa, morskými plodmi alebo zeleninou.

Temperamentná Brazília a exotické Japonsko

Veľa milovníkov pizze nájdete práve v Brazílii. Mnohí obyvatelia mesta Sao Paulo majú zvyk jesť pizzu každú nedeľu. Posadnutosť touto pochúťkou sa datuje od začiatku 20. storočia, keď sa do mesta Braz nasťahovali talianski prisťahovalci a svojim výberom jedál narušili brazílske zvyky. Ľudia tu dokonca oslavujú 10. júl ako „Deň pizze“. Medzi obľúbené druhy patrí pizza Portuguesa, posypaná šunkou, cibuľou, čiernymi olivami a vajcom uvareným natvrdo, alebo pizza Casteloes, doplnená o pikantný salám Calabrese.

Japonská pizza je zmes chutí a najrôznejších prísad. Tvarom pripomína skôr palacinku alebo omeletu. Samotná pizza je cesto zmiešané s oblohou a grilované z obidvoch strán. Opečenú pizzu si Japonci polejú sladkou hnedou omáčkou, majonézou a vločkami z morských rias.

Pizza je rozmanitá ako svet samotný.

Pizza u vás doma

Ako vidíte, lahodná chuť pizze si našla milovníkov po celom svete. Len máloktorý návštevník Talianska si nechá ujsť príležitosť ochutnať pravú taliansku pizzu. Dnes už ale nemusíte jazdiť do krajiny pôvodu tejto pochúťky, dokonca ani rezervovať stôl vo vybranej reštaurácii. Pizzu s tradičnou talianskou domácou receptúrou si môžete vychutnať kedykoľvek a v pohodlí vlastnej kuchyne.

Recept na domácu pizzu Margherita

Domáca pizza margarita

Vy si ju môžete samozrejme pripraviť rovnako úspešne vo svojom zelenom vajíčku Big Green Egg.

DOBA PRÍPRAVY: 1 hod.

DOBA VARENIA: 1 hod.

CELKOVÁ DOBA PRÍPRAVY: 2 hod.

  1. Na prípravu cesta na korpus si najskôr v miske zmiešame múku a droždie, zalejeme vodou a olivovým olejom a zamiesime.
  2. Potom cesto rozdelíme na 4 rovnaké časti a vytvarujeme z nich guľky, ktoré poukladáme na dosku na krájanie.
  3. Kým cesto kysne, v zelenom vajíčku Big Green Egg zapálime drevné uhlie a spolu s nerezovým roštom ho zohrejte na teplotu 180 ° C (uistíme sa, že je vajíčko dostatočne naplnené drevným uhlím, nakoľko budeme už čoskoro piecť pri vysokej teplote). Očistenú šalotku a cesnak na omáčku najemno nakrájame. Cherry paradajky rozpolíme a olivy nakrájame nadrobno.

Príprava omáčky

  1. Na rošte v liatinovom pekáči rozohrejeme olivový olej na prípravu omáčky.
  2. Zamiešame paradajkový pretlak, cherry paradajky, olivy a bazalku a necháme dusiť 4 - 5 minút.
  3. Keď je omáčka hotová vyberieme zelený liatinový pekáč z vajíčka a dochutíme ju soľou a korením. Omáčku necháme vychladnúť, rošt vyberieme, vložíme konvektor a roštopäť usadíme do vajíčka. Na rošt následne umiestnime kameň na pečenie a zelené vajíčko Big Green Egg necháme rozohriať až na teplotu 275 - 300 ° C. Zahriatie kameňa pritom zaberie najmenej 20 minút, kým sa na ňom bude dať pripravovať lahodná pizza.
  4. Cibuľu na oblohu pizze očistíme a nakrájame na tenké polkruhy. Guľky mini mozzarelly nakrájame na polovice. Na pracovnej ploche hojne posypanej múkou vyvaľkajte jednu guľku cesta na hrúbku približne 3 milimetre. Pri vaľkaní cesto stále otáčame, aby sme získali pekný okrúhly tvar.
  5. Lyžicu paradajkovej omáčky nanesieme na pizzu a zaoblenou stranou lyžice ju rozotrieme až po okraj, ktorý udržujeme bez omáčky. Na paradajkovú omáčku rozložte štvrtinu rozpolených cibuľových krúžkov, osem polguličiek mini mozzarelly a osem čiernych olív. Nakoniec každú pizzu posypeme nastrúhaným parmezánom.
  6. Lopatku na pizzu poprášime múkou a s jej pomocou opatrne nasunieme pizzu na kameň na pečenie, zatvoríme poklop vajíčka a pizzu pečieme približne 8 - 10 minút, kým nebude chrumkavá. Rovnakým spôsobom pripravíme všetky pizze.
  7. Lístky bazalky poodtŕhame. Upečenú pizzu vyberieme z vajíčka a posypeme štvrtinou čerstvej bazalky a krájame na plátky pomocou kolieskového krájača na pizzu. Ihneď podávajte.

Skutočne chutnú pizzu robia nielen kvalitné suroviny, ale aj technika pečenia: pizza potrebuje len krátky čas, ale vysokú teplotu bez výkyvov a rovnomerné prúdenie vzduchu.

tags: #pizza #maj #telefon #recept

Populárne príspevky: