Retro sladkosti a žuvačky: Spomienky na detstvo a históriu obľúbených pochúťok

Spomienky na detstvo sú často spojené s vôňami a chuťami, ktoré nás dokážu preniesť späť do bezstarostných čias. S odstupom času dnešní dospelí s nostalgiou spomínajú práve na cukrovinky. Tento článok je venovaný sladkostiam, ktoré zmizli z pultov obchodov, ale zostali v našich spomienkach.

Medzi tieto sladkosti patria aj Kávenky, oblátky s kávovou príchuťou, ktoré sú na trhu už od roku 1961. Hoci mnohé prežili do dnešných dní, pamätníci si zvyknú povzdychnúť, „že už nie sú také, aké bývali.“

Niektoré z nich vyvolávajú úsmev, iné zase menej príjemné pocity. Prečo si však idealizujeme staré časy, hoci sa vtedy na mnohé veci stálo v rade alebo neboli vôbec dostupné?

Ako vysvetľuje docent Martin Franc, chute nás dokážu veľmi rýchlo vrátiť do detstva. A práve nostalgia za týmito chuťami a spomienkami je to, čo nás k sladkostiam a jedlám z 90. rokov tak silno priťahuje.

Zdroj: Retro sladkosti

Ako to bolo s mliekom za socializmu?

Po roku 1948 došlo v Československu k znárodneniu mliekarní, podobne ako v celom hospodárstve. Následne bol v každom kraji vytvorený minimálne jeden mliekarenský národný podnik.

Mlieko sa najskôr do obchodov dopravovalo vo veľkých, niekoľkolitrových mliekarenských konviciach. Odtiaľ ho predavači rozlievali do nádob, ktoré si priniesli spotrebitelia. Do týchto nádob sa stáčalo nielen mlieko, ale aj smotana a jogurt.

Neskôr začali mliekarne distribuovať mlieko v sklenených fľašiach s hliníkovým uzáverom. Od 80. rokov 20. storočia sa mlieko začalo plniť do polyetylénových vreciek.

Polotučné mlieko v sáčkoch s modrou potlačou malo podiel tuku 2 % a stálo 2 Kčs. Plnotučné mlieko v sáčkoch s červenou alebo fialovou potlačou malo podiel tuku 3,6 % a stálo 3,10 Kčs. V roku 1988 sa v Československu objavilo prvé krabicové mlieko.

V mnohých domácnostiach sa mlieko preváralo, pretože podmienky pre jeho uskladnenie neboli také, ako sú dnes, keď máme k dispozícii chladničky.

Maslo a iné mliečne výrobky

Ďalšou dennou potravinou, hneď po mlieku, bolo maslo. Pôvodne sa maslo vyrábalo z kyslej smotany. Na začiatku 70. rokov 20. storočia sa trh stretával s nedostatkom mliečneho tuku a zároveň rástol dopyt po roztierateľnom masle.

V tej dobe nebolo jednoduché rovnomerne rozotrieť maslo na chlieb, pretože maslo nedokázalo vždy vytvoriť na chlebe rovnomerne roztierateľnú vrstvu. V libereckom závode preto vzniklo tzv. Okrem mlieka a masla boli za socializmu populárne aj ďalšie mliečne výrobky.

Ovocné jogurty a značka Jovo

Medzi obyvateľmi bol veľmi obľúbený ovocný jogurt, ktorý bol primárnym produktom pražskej radlickej mliekarne. Vyrábal sa pod značkou Jovo. Marmeláda sa naliala hore na jogurt, takže bolo potrebné pred konzumáciou sladký povrch s jogurtom najprv rozmiešať. Vyrábali sa jogurty krémové a smotanové.

Syry: Eidam, Moravský bochník, Ementál a tavené syry

Ďalšou veľmi obľúbenou mliekarenskou potravinou boli syry. Z polotvrdých syrov boli v Československu za socializmu k dispozícii Eidam, Moravský bochník a Ementál. Nemenej populárnym výrobkom bol aj tavený syr, pretože sa dal rýchlo a ľahko rozotrieť na pečivo.

Retro spomienky na ďalšie potraviny z čias socializmu

O retro výrobky z čias socializmu je aj v súčasnosti veľký záujem. Preto sa výrobcovia a obchodné reťazce snažia zákazníkom ponúknuť rôzny, najmä potravinový tovar, ktorým sa domácnosti zásobovali v časoch socializmu.

Mlieko sa predávalo v litrových fľaškách a neskôr aj v plastových vreckách, na ktoré ste doma potrebovali ešte aj nádobku s držiakom, aby ste ho mohli bez problémov zo sáčku nalievať do pohárov. Vyrábalo sa aj 2,5-decové mlieko, ktoré dostávali školáci spolu s rožkom ako tzv. desiatu.
Salco sa predávalo v konzervách a slúžilo na dochucovanie niektorých jedál. Deti ho pre jeho sladkú chuť konzumovali aj samotné.
V kelímkoch sa predávali rôzne smotanové krémy.
Zmrazené drene boli za totality veľmi obľúbené.
Sirup s príchuťou čaju bol tiež určitý čas veľmi obľúbený. Dal sa totiž piť za studena, ako aj zaliaty horúcou vodou.
Letná a zimná zmes cukríkov v kovových dózach.
Malinovky sa predávali v rôznych príchutiach, ktoré ste si dokázali domyslieť podľa farby tekutiny v sklenenej fľaške s obsahom 0,33 litra.

Spomienky na detstvo sú spojené aj s cukríkmi ako Bonpari (vyrábané od roku 1977) a Lentilky (vyrábané od roku 1907, veľkovýroba od roku 1954).

Ikonické sladkosti a spomienky na detstvo

Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Stačilo vziať stoličku, vyliezť na linku a uchmatnúť si to, po čom vaše srdce ráčilo. Nie vždy sa to však stretlo s pochopením rodičov. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.

Medzi obľúbené sladkosti patrili:

Bonpari: Kto mal Bonpari bol iný pán. A kto mal fialový cukrík, bol už riadny kráľ.
Lipo: Na cukríkoch Lipo, ktoré pripomínajú malé tehličky, si pochutil ne jeden mlsný jazýček. Dosť podobné cukríkom PEZ ale chuťovo boli iné.
Šumienky: Každé socialistické dieťa poznalo šumienky. Tí najmenší ich neraz zlízali priamo z rúk radšej, ako by si ich rozpustili vo vode.

Nedostatok práčiek, televízorov & bicyklov v roku 1987

Žuvačky: Od zakázaného ovocia po symbol detstva

Žuvačky v Československu mali pohnutú históriu. Až do roku 1957 bola ich výroba u nás zakázaná, keďže sa považovali za nehygienický buržoázny prežitok. Žuvačky mali pritom v Československu bohatú tradíciu, veď prvé české žuvačky Ricy sa objavili už v roku 1903.

Zdroj: Žuvačky Pedro

Komunisti ich označili za nehygienické, no pre túžbu verejnosti a obavu importu zo Západu ich radšej pred 65 rokmi znovu povolili.

Obľúbenosť žuvačiek, najmä u detí, prudko narástla spolu s pútavými obrázkovými prílohami. Najskôr sa v polovici šesťdesiatych rokov objavili rôzni Káčerovia Donaldovia, neskôr populárni speváci.

Medzi obľúbené žuvačky patrili aj tie s tetovačkami. Žuvačky, ktoré viac než chuťou, zaujali tetovačkami.

Pedro: Legenda medzi žuvačkami

Po druhej svetovej vojne sa na výrobu používal syntetický kaučuk. Pedro bol ružovej farby, tvarom pripomínal kváder s ryhami. Receptúra mala byť kópiou americkej.

Sladkosti z Tuzexu a domácej výroby

Keď mal niekto možnosť vycestovať na Západ, akosi povinne musel doviezť nejaké sladkosti, často aj pre širšiu rodinu. V mikulášskej čižme sa však objavovali aj cukrovinky z tuzexu. Samozrejme, najväčšiu časť mikulášskych balíčkov tvorili sladkosti domácej výroby. Mnohé z nich však tiež kopírovali západné predlohy.

Od začiatku si veľkú popularitu získali napríklad tyčinky Deli. Na trhu sa objavili v roku 1980 v troch príchutiach. Nepoložilo ich ani otvorenie trhu o desať rokov neskôr, keď sa do obchodov dostali aj ich skutočné západné predlohy. Prežili však aj iné značky. Lentilky, ktoré sa v modernej podobe predávajú od roku 1954, sú rovnako populárne aj dnes.

Každý deň sa vyrobí päť miliónov kusov lentiliek, ročne teda zákazníci zjedia 1 miliardu a 820 miliónov kusov týchto farebných cukríkov.

História spoločnosti Sedita

Príbeh Sedity sa začína pred takmer 70 rokmi, kedy bola výroba trvanlivého pečiva na Slovensku ešte len v plienkach. V 50. rokoch sa preto výrobne začali združovať.

Pri pohľade späť sa nám to zdá ako večnosť, ale aj napriek tomu niektoré výrobky z tejto éry prežili a na pultoch obchodov ich nájdete aj dnes:

Romanca: Dve oválne sušienky s kakaovou náplňou uprostred.
Kávenky: Sú s nami od roku 1961 a stále patria medzi naše najobľúbenejšie výrobky.
Horalky: Vznikli v roku 1965 a sú symbolom domova pre mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí.
Princezky: Objavili sa v roku 1968.
Mila: Začala sa vyrábať v roku 1969.
Venčeky: Vznikli v roku 1984 v Liptovskom Hrádku.

V 90. rokoch sa Pečivárne Sereď stali súčasťou slovenskej spoločnosti I.D.C.

Sladkosti, ktoré si zaslúžia pozornosť

Niektoré slovenské sladkosti si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože pretrvali desaťročia a stále nám pripomínajú staré dobré časy. Hoci možno chutia trochu inak, stále majú svoje čaro.

Horalky: Národná sladkosť zo Serede

Horalky od pečivární Sedita môžeme s čistým svedomím považovať za národnú sladkosť. Táto obľúbená maškrta zo Serede nám úspešne pomáha zahnať hlad a chúťky na sladké už od roku 1965.

Treska v majonéze: Fastfood socializmu

Synonymum pracujúcej triedy a fastfood socializmu sa teší svojej obľube už viac ako 60 rokov, keďže výroba tohto šalátu z treskovitých rýb od spoločnosti RYBA Košice sa datuje do roku 1954. Pôvodnú receptúru tresky v majonéze má na svedomí rodák z Nového Mesta nad Váhom, kuchár Július Boško, ktorý ju vytvoril na objednávku vtedajšieho vedenia firmy. Táto sladkokyslá pochúťka sa v časoch socializmu predávala iba na Slovensku.

Pigi čaj: Fenomén medzi slovenskými čajmi

U nich taká obyčaj, pije sa len pigi čaj - znie text piesne z roku 1988 od skupiny Zenit. Je v ňom kus pravdy, pretože legendárny Pigi čaj bol svojho času jediným porciovaným čajom v celom Československu. Pigi čaj, ktorý môžeme s čistým svedomím nazvať aj fenoménom medzi slovenskými čajmi, sa na domácom trhu drží už vyše 50 rokov, a ročne sa ním vraj naplní až 55 miliónov šálok.

Deva: Návrat legendárnej čokolády

Ani malá, ani veľká, mňam-mňam sladká čokoládka. Presne takto znel slogan azda najznámejšej slovenskej čokoládovej tyčinky DEVA, ktorá sa začala vyrábať pred viac ako pol storočím v trebišovskom závode. Hoci fabrika po zmene režimu viackrát zmenila aj majiteľa, v roku 2013 sa jej chopili bratia Kaiferovci z Košíc, ktorí chcú tento čokoládový výrobok opäť dostať do povedomia ľudí - najmä mladšej generácie.

Snehulky: Mentolové cukríky z Figara

Medzi nestarnúce cukrovinky rozhodne patria aj Snehulky, mentolové cukríky z výroby najstaršej slovenskej cukrovinkárskej fabriky FIGARO. Ich história siaha do roku 1969, kedy ich receptúru vymyslel dlhoročný pracovník a vedúci výroby fabriky FIGARO, Ing. Štrba. Snehulky si okamžite získali množstvo priaznivcov po celom Českloslovensku, a zaradili sa medzi prvé mentolové cukríky na osvieženie dychu v krajine. Tieto legendárne cukríky sa dodnes predávajú nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku a Maďarsku, a sú zaručeným osviežením v každom ročnom období.

Arizonky: Ryžové pochúťky zo Serede

Ryžové Arizonky sa podľa tradičného postupu a rokmi overenej receptúry vyrábajú v závode B. M. Kávoviny v Seredi už od roku 1966. Šesťdesiat gramové balenie plné pastelovo sfarbených sladkých ryžových pochúťok zhltne na počkanie snáď každý z nás, a to bez rozdielu veku. Či ste malí a či veľkí, Arizonky zostávajú klasikou, ktorá nikdy neomrzí.

Vinea: Konkurentka Kofoly

Najväčšia konkurentka Kofoly, Vinea, sa zrodila v roku 1973, kedy Vinárske závody v Pezinku obdržali štátnu zakázku, ktorej úlohou bolo vytvoriť konkurenciu pre zahraničné kolové a citrusové nápoje. Po páde komunizmu však pre Vineu nastali temnejšie časy, a jej produkcia sa začala postupne znižovať. Našťastie tento unikátny nápoj s hroznovou chuťou v polovici 90-tych rokov opäť vrátilo do hry vinárstvo Vitis Pezinok. V roku 2008 Vineu odkúpila spoločnosť Kofola a.s.

BB puding: Dietetická výživa pre dojčatá

O tom, že je receptúra BB pudingu jedinečná, svedčí aj fakt, že v regáloch našich potravín úspešne zotrváva takmer 70 rokov. Málokto však vie, že za jeho receptúrou stojí piešťanský lekárnik, ktorý pôvodne hľadal dietetickú výživu pre dojčatá. Aj keď sa prvotná výroba BB pudingu spustila v piešťanskom podniku Panvita, po vojne sa presťahovala do Slovakofarmy v Hlohovci.

Zlatý Bažant: Svetové slovenské pivo

História najznámejšieho slovenského piva Zlatý Bažant siaha až do roku 1969, kedy bol v Hurbanove založený pivovar. Prečo práve Hurbanovo? Mohla za to atraktívna poloha tohto malého mestečka, ktoré sa vďaka svojej ideálnej klíme a úrode kvalitného jačmeňa stalo Mekkou slovenského pivovarníctva. Okrem toho je však okolie Hurbanova známe aj pre zvýšený výskyt bažantov, a presne tento fakt stál aj pri zrode názvu tohto zlatistého moku.

Kukuričné chrumky MIVA

Kto by nezbožňoval túto tradičnú slanú pochúťku, ktorá nesmie už roky chýbať v žiadnej správnej slovenskej krčme či bufete? Kukuričné arašidové chrumky od nitrianskej spoločnosti MIVA, ktoré sa vyrábajú od roku 1974, však nájdeš aj na pultoch supermarketov. Obľúbené chrumky sú už od čias socializmu vyhľadávanou pochúťkou na každej oslave, či len tak, pri posedení s priateľmi.

Sladkosti, ktoré zmizli z pultov

Nie všetko je večné, a to sa týka aj obľúbených sladkostí alebo iných pochúťok. Pamätáš si ich z detstva, možno patrili medzi tvoje obľúbené, no dnes by si ich hľadal v regáloch len márne. Nik si nevie vysvetliť, prečo sa len tak vytratili, a tvoj život už bez nich nie je to, čo kedysi.

Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú.

Vlnky: Legendárny keksík z Opavy

Keks Vlnky sa začal vyrábať niekedy na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia a posledné kusy sa v obchodoch objavili v roku 2011. Každý z nás si určite pamätá na ikonické farebné obaly, ktoré symbolizovali štyri rôzne príchute Vlniek. Ich výroba bola ukončená, pretože zákazníci o ne prestali mať záujem.

Rumové pralinky

História lahodných rumových praliniek sa datuje až do roku 1965. Pralinky prežili aj pád socializmu a rozdelenie Československa. V roku 2014 prešiel ich obal dizajnovou zmenou, no dnes už na nich môžeme iba spomínať.

Resanka

Pre dnešných školákov je Resanka neznámym pojmom, ale pre narodených v 90. rokoch bola veľkým hitom. Cez veľkú prestávku sme čakali pred školským bufetom, aby sme si asi za pár korún pochutnali na sladkom croissante plnenom rôznymi príchuťami. Okrem sladkej náplne sme v Resanke našli aj nálepky, ktoré sme zbierali a lepili do albumu.

Ďalšie spomienky na sladkosti, ktoré sa už nevyrábajú:

Miláčik
Sójová čokoláda
Čokoláda Barila
Zmrzlina Polárka
Jahodová dreň
Zoretka
Zemiakový cukor
Zmrzlinka
Košický krém
Farebné malinovky
Ovocný jogurt