Plán MMF pre Slovensko: História, súčasnosť a budúcnosť
Slovenská republika je od rozdelenia federácie v roku 1993 členskou krajinou Medzinárodného menového fondu (MMF). Na rozhodnutia tejto inštitúcie, ktoré rámcujú celú ekonomickú politiku vlády, však naša krajina nemá prakticky nijaký vplyv (SR disponuje zanedbateľnými 0,18 % hlasov). Rokovania medzi MMF a SR sú neverejné a ich výsledky sa až donedávna utajovali.
Poďme sa pozrieť na to, ako MMF ovplyvňoval a ovplyvňuje ekonomickú situáciu na Slovensku.
Historické súvislosti a pôžičky MMF
Československá republika (ČSR) bola zakladajúcim členom MMF, pričom v roku 1954 bolo členstvo ČSR v MMF prerušené. Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) obnovila svoje členstvo v MMF dňa 20. septembra 1990 podpísaním Dohody o MMF (Zákon č. 500/1992 Zb.). Delimitáciou pasív bývalej ČSFR Slovenská republika získala pôžičku Stand-by a pôžičku Contingency a Compensatory Financing Facility (CCFF).
Vláda SR podpísala s MMF Letter of Intent, ktorým sa zaviazala neprekročiť deficit štátneho rozpočtu v roku 1994 o viac ako 4 % HDP a v roku 1995 o viac ako 3 % HDP. Záväzky vlády boli podmienkou schválenia pôžičky MMF Stand-by II vo výške 164 mil. USD. Pôžička bola schválená Výkonnou radou MMF. Na základe tejto pôžičky sa zároveň uvoľnila aj druhá tranža pôžičky STF vo výške 94 mil.
Hodnotiaca komisia MMF na Slovensku
Bratislava 20. mája (TASR) - Aktuálna ekonomická situácia, reformy z plánu obnovy či vplyv vojny na Ukrajine. To boli hlavné témy, ktorým sa venovala pravidelná hodnotiaca komisia Medzinárodného menového fondu (MMF) na Slovensku. Zástupcovia MMF pod vedením Petie Topalovej absolvovali záverečné rokovanie so štátnym tajomníkom Ministerstva financií (MF) SR Marcelom Klimekom.
Fond vo svojej hodnotiacej správe pozitívne hodnotí pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo počas predchádzajúcich mesiacov, a to najmä pri implementácii reforiem Plánu obnovy a odolnosti, informoval rezort financií.
Štrukturálne reformy, ktoré posilňujú energetickú bezpečnosť, urýchľujú zelenú a digitálnu transformáciu a podporujú produktivitu, by mali pripraviť pôdu pre budúci hospodársky rast. Misia zdôraznila, že po oživení ekonomiky je Slovensko pripravené na konsolidáciu verejných financií. MMF však v tejto súvislosti neodporúča zavedenie daňovej brzdy, keďže by tento nástroj mohol obmedziť možnosti konsolidácie verejných financií, dodáva ministerstvo financií.
Pozitívne hodnotenia a odporúčania MMF
"Potešilo ma, že misia MMF pozitívne zhodnotila reformy súčasnej vlády, najmä zavedenie výdavkových stropov. Tiež sme sa zhodli, že pomoc ohrozeným skupinám je v dnešnej dobe mimoriadne dôležitá. Presne to robíme v balíčku opatrení pre rodiny s deťmi. Chceme zmeniť nelichotivé prvenstvo Slovenska, keďže u nás sú rodiny s deťmi v porovnaní s bezdetnými rodinami najviac ohrozené chudobou v rámci krajín EÚ," upozornil Klimek.
Fond podľa rezortu financií konštatuje, že dôležité reformy spolu s efektívnymi investíciami výrazne prispejú k zvýšeniu životnej úrovne na Slovensku a prispejú k rastu ekonomiky. "Reformy fiškálneho rámca a dôchodkového systému by mohli výrazne posilniť verejné financie a misia víta nedávny pokrok v tejto oblasti," konštatoval MMF.
Zástupcovia misie zároveň zdôraznili, že vzhľadom na aktuálnu situáciu s rastúcou infláciou je mimoriadne dôležitá dobre navrhnutá, cielená a včasná podpora zraniteľným domácnostiam.
Vplyv vojny na Ukrajine
Misia MMF hodnotila aj vplyv vojny na Ukrajine na slovenskú ekonomiku. Misia poukázala na významné dopady, a to najmä na rast cien komodít. Zdôraznili preto potrebu štrukturálnych zmien pre posilnenie energetickej bezpečnosti. MMF očakáva, že vojna na Ukrajine bude mať významný ekonomický vplyv na Slovenskú republiku, vzhľadom na jej geografickú blízkosť, veľkú závislosť od dovozu energií z Ruska a vysokú integráciu do globálnych dodávateľských reťazcov. Bezprostrednou politickou prioritou by podľa odporúčaní MMF mala byť minimalizácia ekonomických následkov vojny a zmiernenie humanitárnych problémov ľudí z Ukrajiny, ktorí hľadajú útočisko na Slovensku.
Misia MMF bola na Slovensku tento rok od 9. do 20. mája. Tieto programy majú ďalekosiahle negatívne spoločenské a environmentálne následky, pretože neberú do úvahy špecifiká jednotlivých krajín.
Globálny plán MMF na ukončenie pandémie
Medzinárodný menový fond (MMF) predstavil plán na ukončenie pandémie nového koronavírusu. Ten spočíva v zaočkovaní minimálne 40 % populácie vo svete do konca tohto a minimálne 60 % populácie do polovice budúceho roka. V prípade úspechu by svetová ekonomika získala do roku 2025 ekvivalent 9 biliónov USD, a to prostredníctvom rýchlejšieho zotavenia ekonomickej aktivity, uviedol MMF. Ako dodal, z tohto procesu by pritom najviac ťažili bohaté krajiny.
Koronakríza si do dnešných dní vyžiadala v celom svete viac než 3,5 milióna ľudských životov, navyše, prognózy ukazujú, že aj počas budúceho roka bude vývoj zdravotnej situácie vo svete veľmi nerovnomerný.
„Priemyselne vyspelé ekonomiky, ktoré boli požiadané, aby sa na tomto projekte podieľali najväčšou mierou, by mali zaznamenať najvyššiu návratnosť verejných investícií v modernej histórii. Z uvádzaných 50 miliárd USD by 35 miliárd USD mali poskytnúť v podobe grantov bohaté štáty, súkromní a multilaterálni darcovia. Zvyšných 15 miliárd USD sa očakáva od národných vlád.
Kritika a snahy o reformu MMF
Priatelia Zeme-CEPA žiadali zverejnenie všetkých utajovaných dokumentov MMF týkajúcich sa návrhov ekonomických reforiem vláde Slovenska od pádu komunizmu. Priatelia Zeme-CEPA pozorne sledujú medzinárodnú kampaň za reformu MMF a za riešenie krízy zadĺžených krajín tretieho sveta. O podiele MMF na vzniku tejto krízy informujeme verejnosť (pozri našu stránku). Podporujeme požiadavky našich medzinárodných partnerov na demokratizáciu pôsobenia MMF a prijatie záväzných a vynútiteľných smerníc pre jeho činnosť.
V slovenských médiách nedávno preletela správa o tom, že v Medzinárodnom menovom fonde sa začínajú diať zmeny. Jedným z hlavných záverov správy bolo, že 2,7 % hlasovacích práv sa odníme priemyselne vyspelým štátom a dostanú ich rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky sveta. Nedávno skončili jarné zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Tentokrát bez masových protestov, zanechajúc po sebe iba stručné odkazy na dohody - alebo skôr nezhody - medzi ministrami financií. Došlo k nejakým zmenám v Medzinárodnom menovom fonde? Alebo sme len svedkom ďalšieho z mnohých prípadov uplatňovania dvojakého metra v globálnej ekonomike?
Výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominique Strauss-Kahn hovorí, že „potreba zásahov verejného sektora“ do globálnej finančnej krízy „je čoraz očividnejšia“. Strauss-Kahn prízvukuje potrebu globálneho fiškálneho stimulu a píše, že „správne načasovaný a cielený fiškálny stimul môže zvýšiť celkový dopyt a podporiť súkromnú spotrebu počas kritickej fázy“.
Zatiaľ neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že by MMF začal meniť móresy, ktoré dosiaľ uplatňoval v rozvojových krajinách. Moc MMF je odvodená z jeho role vrátnika k medzinárodným finančným a donorským kruhom. Medzinárodní veritelia a vládni donori poskytujúci zahraničnú pomoc sa pri udeľovaní úverov a finančnej podpory obmedzujú len na tie krajiny, ktoré požívajú priazeň MMF.
Existujú nepopierateľné dôkazy zlyhania politickej agendy MMF. Plošná privatizácia viedla k enormnej koncentrácii bohatstva a podnietila korupciu. Deregulácia prispela k finančným krízam, vrátane tých, ktoré boli predzvesťou súčasnej globálnej krízy v Spojených štátoch. Celkový ekonomický model ožobráčil desiatky miliónov ľudí a zanechal rozvojové krajiny v ešte väčšej biede. Sám Nezávislý hodnotiaci výbor MMF zistil, že fond vyžaduje od chudobných krajín, ktoré neplnia ním stanovené inflačné ciele, aby odklonili väčšiu časť novej darcovskej pomoci.
Jedna vec sa však zmenila. A to má zase dva dôsledky. MMF, aspoň nateraz, už stratil väčšinu krajín so stredne silnou ekonomikou - stále však drží v železnom zovretí najchudobnejšie krajiny sveta. A zároveň MMF zažíva svoju vlastnú finančnú krízu.
Rozvojové krajiny kvôli finančným problémom MMF slzy neronia. Ako hovorí Cheikh Tidiane Dieye z organizácie Environment and Development in Africa (ENDA - Životné prostredie a rozvoj v Afrike) so sídlom v Senegale, MMF konečne prežíva vážnu rozpočtovú krízu na vlastnej koži. Básnická spravodlivosť tohto výroku je zrejmá. „MMF roky nariaďoval Senegalu škrty výdavkov štátneho rozpočtu. Následkom toho sme nemohli investovať do zdravotníctva, školstva a iných základných služieb.
Zdravotnícke, rozvojové a odborové organizácie v Spojených štátoch sa mobilizujú s cieľom podmieniť schválenie predaja zlatej rezervy Kongresom dosiahnutím zásadných zmien v politike MMF. Ak sa predaj zlata schváli, MMF sa stane finančne sebestačným a Kongres USA bude mať oveľa menšiu moc požadovať zmeny v jeho fungovaní. Súčasná príležitosť sa teda tak skoro nebude opakovať.
Možno, že MMF je pod vedením Strauss-Kahna, ktorý prevzal vedenie tejto inštitúcie len v septembri minulého roku, pripravené prehodnotiť svoje trhovo-fundamentalistické, pro-korporátne recepty pre chudobné krajiny. Vo vyhlásení, ktoré MMF zverejnil minulý týždeň, sa píše, že africké krajiny nemusia zvyšovať úrokové sadzby ako reakciu na infláciu vyvolanú zvýšením cien potravín a palív, a že v niektorých prípadoch sú dovolené aj štátne subvencie.
Demokratický poslanec Barney Frank za štát Massachusetts je predsedom Finančného výboru Snemovne reprezentantov, ktorá musí schváliť predaj zlata ešte predtým, ako sa touto otázkou začne zaoberať celá Snemovňa reprezentantov. Na oslave 20-teho výročia organizácie Bank Information Center Frank ostro odsúdil politiku štrukturálnych reforiem a vyhlásil, že predaj zlata bude autorizovaný iba v prípade, že MMF predá aj ďalšie zlato v prospech rušenia dlhov chudobných krajín, pričom jasne povedal, že súhlas s predajom zlata bude podmieňovať zmenami v politike MMF.
Preklad: Michaela Marsíková. Publikované so súhlasom autora.
MMF a Ukrajina
Misia Medzinárodného menového fondu (MMF) odštartovala v pondelok rozhovory s ukrajinskými predstaviteľmi o novom úverovom programe. Ten je kľúčový na zabezpečenie dostatočného objemu financií pre krajinu v situácii, keď veľký objem peňazí vynakladá na boje s Ruskom. Rozhovory sa zároveň začali v období, keď vláda v Kyjeve rieši rozsiahlu korupciu v energetickom sektore.
Ukrajina, ktorá už takmer štyri roky bojuje s Ruskom, je závislá od peňazí MMF a ďalších medzinárodných inštitúcií. Poslanec Danylo Hetmantsev označil pondelkové rokovania za najťažšie od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Ukrajinské protikorupčné úrady minulý týždeň upozornili, že členovia zločineckej organizácie vybudovali rozsiahlu sieť na ovplyvňovanie strategických štátnych podnikov vrátane štátnej jadrovej spoločnosti Enerhoatom a preprali úplatky vo výške približne 100 miliónov USD (86,26 milióna eur). Pre škandál odstúpili minister spravodlivosti Herman Haluščenko a ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková.
Hermantsev, ktorý je predsedom parlamentného výboru pre dane a financie, uviedol, že „strata dôvery“ zo strany partnerov Ukrajiny, predstavuje pre štát „obrovský problém“. Zástupkyňa MMF v Kyjeve Priscilla Toffanová však už skôr uviedla, že rozhovory budú pokrývať ciele hospodárskej politiky na Ukrajine a riešenia na podporu rastu a boj proti korupcii.
Kyjev dúfa, že rozhodnutie MMF o novom úverovom programe, o ktorý Ukrajina fond požiadala, padne do konca roka. Podľa šéfky rozpočtového výboru ukrajinského parlamentu Roksolany Pidlasovej ponúka fond Ukrajine 8 miliárd USD na štyri roky.
Slovenskej ekonomike sa darí, ako to využiť? (Marián Búlik v Ranných správach na RTVS)
tags: #plán #pod #mmf #slovensko
