Plody a semená: Využitie vo farmaceutickom priemysle

Ľudia oddávna využívajú dary prírody, medzi ktorými nechýbajú rastliny, ich plody a semená. Využitie našli najmä makadámia, eukalyptus, prasličník či divé banánovníky.

Mak siaty

Mak sa v kulinárstve, potravinárstve a farmaceutickom priemysle používa už niekoľko tisíc rokov. Je bohatým zdrojom mnohých minerálov. Za zmienku stojí najmä obsah vápnika, ktorý je oveľa vyšší ako napríklad v mliečnych výrobkoch. Má tiež vysoký obsah mangánu, horčíka a fosforu. Z hľadiska vitamínov má vysoký obsah antioxidačného vitamínu E a vitamínov skupiny B.

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum)

Pamätáte si na časy, keď ste ako deti zbierali pod stromami gaštany? Tieto lesklé jesenné poklady sú okrem materiálu na jesenné dekorácie aj významnou farmaceutickou surovinou.

Pagaštan konský

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) pochádza z balkánskej oblasti, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy. V našom klimatickom pásme je súčasť parkov, alejí a mestskej zelene. Strom môže dorastať až do úctyhodných 30 metrov. Má typické dlaňovito zložené listy a kvety s bielymi korunnými lupienkami, ktoré rastú v bohatých metlinách. Plody sa zbierajú po opadnutí, uvoľnia sa z hnedozelenej pichľavej tobolky s ostňami. V jednom obale sa nachádza jedno až tri semená. Niektoré môžu dosiahnuť dokonca 6 - 7 centimetrovú veľkosť.

Pagaštan pre zdravie

Kvety, plody, či kôra z mladých konárov sa používa v ľudovom liečiteľstve na rôzne zdravotné ťažkosti. Majú účinok na úpravu zrážanlivosti krvi, pri problémoch so žilami, kĺbmi, pri liečbe reumatizmu i hemoroidov.

Vo farmaceutickom priemysle sa používajú prevažne výťažky z plodov, ktoré sa priemyselne sušia a drvia. Kôra sa zberá v marci. K tradičným ľudovým receptom patrí napríklad nálev z kvetov, ktorý sa využíva pri cievnej nedostatočnosti. Zo semien si môžete pripraviť maste či tinktúry. Spracúvajú sa aj na kŕmnu múčku.

Výťažky z pagaštanu sa využívajú aj pri výrobe mastí na liečbu kŕčových žíl a reumatizmu. Potrebujete na ňu čerstvé nastrúhané plody pagaštanu, ktoré vmiešate do pol kila rozpustenej masti. Masť musí byť úplne zahustená gaštanmi. Niekoľko minút ju povarte a nechajte odstáť. O tri dni ju opäť prevarte a postup opakujte ešte raz alebo dvakrát. Po 10 dňoch ju preceďte a zlejte do menších nádob. Skladujte na chladnejšom tmavom mieste.

Domáca tinktúra na unavené nohy

Zaváraninový pohár naplňte nasekanými gaštanmi. Zalejte ich bielym alkoholom, ideálne viac ako 40%. Nechajte lúhovať aspoň tri týždne alebo mesiac. Zmesou potierajte unavené nohy podľa potreby. Nekonzumujte!

Pestrec mariánsky (Silybum marianum)

Pestrec mariánsky je rastlina, ktorú si ľahko pomýlite s celkom obyčajnou burinou, ale jeho cenné liečivé vlastnosti sa hojne využívajú vo farmácii, medicíne i mimo nej. Známy je najmä v súvislosti s blahodarným vplyvom na pečeň.

Pestrec mariánsky

Pestrec mariánsky (Silybum marianum), známy tiež ako divoký artičok, rastie divoko na lúkach, ale možno ho tiež pestovať. Rastlina sa tiež ľahko pestuje - a to aj u nás v Českej republike. Má pichľavé listy s mliečne bielymi škvrnami a fialové kvety a je cenená pre svoje jedinečné liečivé vlastnosti. Pestrec mariánsky obsahuje množstvo účinných látok, ktoré majú priaznivý vplyv na ľudský organizmus.

Pestrec sa odporúča najmä na pečeň, ale liečivých vlastností má oveľa viac. Možno ho použiť pri krvácaní, endometrióze, migrénach a dokonca aj žlčových kameňoch. Dokonca aj v protinádorovej terapii sa pestrec používa podporne. Vzhľadovo si mnoho ľudí môže pestrec spájať s burinou ako je bodliak.

Je síce pravda, že tieto rastliny patria do rovnakej čeľade hviezdicovitých (Asteraceae), ale sú veľmi odlišné. Rastlina má aj listy s ostnitými okrajmi - na listoch sú charakteristické biele škvrny. Rastliny bodliaka obvykle dorastajú do výšky okolo 1,5 metra, existujú však aj také, ktoré dosahujú až 2 metrov. Rastlina nemá vysoké nároky na pôdu, hoci nemá rada vysokú vlhkosť a lepšie sa jej darí na miestach s dobrým slnečným svetlom. Kvetné koše rastliny sa zbierajú po zhnednutí semien a po usušení sa mlátia, aby sa semená očistili od zvyškov rastliny. Semená pestreca sú lesklé a môžu mať farbu od svetlo hnedej až po čiernu, navyše majú (rovnako ako listy) na povrchu škvrny.

Vzhľadom k vlastnostiam, ktoré pestrec mariánsky má, sa ochotne používa v lekárstve. Vyrábajú sa z neho výťažky, nálevy, odvary a tinktúry na liečebné účely, okrem toho sa užíva vo forme kapsúl, tabliet a tabletiek. Rastlina sa používa aj v kozmetike a pri varení.

Liečivé vlastnosti pestreca mariánskeho

Pestrec mariánsky obsahuje silymarín, komplex látok s antioxidačnými vlastnosťami, ktoré sú mnohými cenené pre svoje cenné liečivé účinky. Hoci sa v súvislosti s liečivými vlastnosťami pestreca mariánskeho najviac hovorí o silymaríne, ktorý rastlina obsahuje, je dobré vedieť, že obsahuje aj množstvo ďalších látok, ktorých účinky nie sú pre organizmus ľahostajné. Je tiež dobrým zdrojom oleja, ktorý je bohatý na kyseliny palmitovú, linolovú a olejovú. Pestrecový olej má regeneračné účinky na pokožku, okrem toho rozjasňuje pleť a urýchľuje proces hojenia rán. Používa sa tiež na liečbu akné. Vďaka obsahu cenných látok pestrec tiež znižuje koncentráciu bilirubínu v krvi a jeho vlastností sa využíva pri liečbe osteoporózy.

Pestrec mariánsky má vlastnosti cenené vo farmácii a medicíne, najmä vďaka obsahu silymarínu, dôležité sú však tiež silice, steroly, vitamín E a olej bohatý na kyseliny linolovú, palmitovú a olejovú. Dôležitý je aj jeho detoxikačný účinok, ktorý môže byť užitočný pri otravách toxíny, liekmi alebo alkoholom. Medzi liečivé vlastnosti pestreca patrí aj regulácia menštruačného cyklu a skrátenie dĺžky menštruačného krvácania.

V medicíne je použitie pestreca veľmi obľúbené a úplne bežné. Okrem iného sa používa pri problémoch s pečeňou a žlčovými cestami a tiež na podporu liečby rakoviny. Rastlina je užitočná najmä pre osoby trpiace metabolickým-toxickým poškodením pečene, ktoré je dôsledkom napríklad nadmernej konzumácie alkoholu alebo otravy hubami.

Použitie pestreca mariánskeho

Existuje mnoho spôsobov, ako pestrec užívať. Predovšetkým je zložkou mnohých doplnkov stravy. Dodáva sa napríklad vo forme kapsúl, tabliet alebo tabletiek. Dávkovanie pestreca v závislosti na forme, v ktorej je zakúpený, môže vyzerať mierne odlišne. Semená možno konzumovať bez ďalšieho spracovania a rozomleté semená možno použiť aj na pitie. Okrem iného sa používajú na prípravu nálevov a čajov a často sa pridávajú do koktailov a štiav.

Mleté semená pestreca mariánskeho zalejte horúcou vodou, potom prikryte a nechajte asi 20 minút pôsobiť. Je možné práškové semená tejto rastliny zaliať vriacou vodou? Nemalo by sa to robiť, pretože vriaca voda môže prispieť k degradácii jeho účinných zložiek.

Jedným zo spôsobov užívania pestreca je čaj. Môžete ho piť približne 2-3krát denne. Odporúčaná dávka zodpovedá 2 čajovým lyžičkám pridaným do čaju alebo zaliatym horúcou (nevariacou) vodou. Nie každému môže chuť, ktorú pestrec v čaji má, vyhovovať. Stačí doň pridať trochu medu, ktorý priaznivo ovplyvní chuť čaju a zároveň dodá telu ďalšie cenné účinné látky.

Kontraindikácie

Hoci niet pochýb o tom, že pestrec mariánsky má neoceniteľné liečivé vlastnosti, nemal by ho užívať každý pacient. Nemali by ho užívať pacientky, ktorí čakajú dieťa alebo dojčia. Opatrní by mali byť aj pacienti užívajúci niektoré lieky, pretože silymarín z pestreca môže ovplyvniť metabolizmus niektorých látok. Buďte zvlášť opatrný pri liečbe metronidazolom.

Jahody lesné

Kto by nepoznal jahôdky. Obľúbené divo rastúce lesné plody, ale aj šľachené odrody pestované na záhradách, či na balkónoch sú hotovou delikatesou. Jahody v každej podobe sú jednoducho úžasné a ich chuť je výnimočná a ničím nenahraditeľná.

Jahoda lesná

Nápojom z listov lesných jahôd sa liečilo už v stredoveku. Neskôr sa stali akousi náhradou za čínsky čaj. V minulosti nosievali tehotné ženy na bruchu vrecko so sušenými jahodovými listami. Verili totiž, že im pomôže zmierniť ťažkosti s tehotenstvom. Lesné jahody sú obľúbené aj vo farmaceutickom priemysle.

Plody jahôd sú známe po celom svete. Obsahujú mnoho zdraviu prospešných látok, ako sacharidy, kyselinu citrónová aj jablčnú. Obsahujú tiež pektíny, triesloviny aj vitamíny A, B, C, E a K. V jahôdkach sa nachádza karotén, éterický olej, voda, železo, meď, chróm a mangán.

Za poldmi nezaostávajú listy. Ale pozor! Liečivé sú len listy lesnej jahody. Zbierame len lístky mladé a nepoškodené, od mája až do augusta. Usušené jahodové listy obsahujú triesloviny, flavonoidy, silice, mnoho vitamínu C a minerálne soli.

Plody môžeme konzumovať čerstvé, sušené, či pripraviť si z nich chutný džem, sirup, alebo ozdobiť nimi domáci dezert. Dokonale sa hodia k palacinkám, lievancom, do pudingu, či sviežeho smoothie nápoja. Naše babičky plody zavárali a urobili si tak zásoby na celú zimu. Ochutnali ste už niekedy jahodové víno? Aj keď sú plody červené, veľmi dobre bielia zuby. Jahôdky zlepšujú funkciu pečene a žlčníka. Plody zlepšujú trávenie. Plody aj listy lesnej jahody obsahujú veľa železa aj vitamínov. Čajík z jahodových listov pôsobí posilňujúco na ľudí trpiacich chudokrvnosťou a nervozitou.

Príprava čaju z listov jahody lesnej

2 lyžice lístkov jahody lesnej zalejeme pol litrom vriacej vody. 3 minúty povaríme a necháme lúhovať 20 minút. Počas dňa pijeme po dúškoch. Čaj môžeme užívať aj preventívne. Je vhodný na každodenné pitie.

Ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna)

Leto sa pomaly ale isto blíži k svojmu koncu, čomu nasvedčujú i aktuálne teploty. V tomto období v prírode tradične dozrievajú plody rôznych bylín a drevín, no nie všetky z nich sú jedlé. Dávajte si veľký pozor, mnohé sú jedovaté a jednoducho si ich zameníte za jedlé a chutné ovocie. Ohrozené sú najmä deti!

Ľuľkovec zlomocný

Najnebezpečnejšou stredoeurópskou jedovatou rastlinou je Ľuľkovec zlomocný, čo napovedá už jej názov. Dokonca i jedna z legiend hovorí, že na rastlinu dohliada samotný čert. Ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna) je 50 až 150 centimetrov vysoká bylina, prirodzene sa vyskytujúca v celej Európe. Kvitne ovisnutými tmavofialovými zvončekovitými kvetmi od júna do septembra. Následne dozrievajú plody - takmer čierne, výrazne lesklé guľovité bobule, ktoré vyrastajú z hviezdicového kalichu. Bobuľa neobsahuje kôstku, ale semienka v modrofialovej šťave.

Celá rastlina je prudko jedovatá, nakoľko obsahuje vysoký podiel tropánových alkaloidov. Smrteľná dávka je u dospelých jedincov desať bobúľ, u malých detí stačia dokonca len tri. K otrave ľudí môže prísť i v prípade požitia mäsa, či mlieka zvierat, ktorým sa do krmiva ľuľkovec dostal.

Hlavnými príznakmi otravy sú rozšírené zreničky, vyschnutá sliznica, sčervenanie tváre, suchá a teplá pleť, zrýchlený tep, oslepnutie, bolesť brucha, zvracanie, nepokoj, delírium a chvenie svalstva. Nasleduje senzorický a motorický útlm, sťažený predĺžený dych. Smrť nastáva zastavením dýchania. Pri podozrení na otravu treba bezodkladne navštíviť lekára. Ako protijed sa používa fyzostigmín alebo pilokarpín. Otrava hrozí aj zvieratám. Spôsobuje narkózu a paralýzu.

I napriek tomu, že je ľuľkovec zlomocný jedovatá rastlina, využíva sa aj vo farmaceutickom priemysle. Vyrábajú sa z neho prípravky zmierňujúce kŕče hladkého svalstva a lieky pre očné lekárstvo. Využitie má aj pri astmatických záchvatoch, pri niektorých poruchách srdcového rytmu a v homeopatii.

Aj napriek zjavným odlišnostiam pomerne často dochádza k zámene s čučoriedkou. Riziko je väčšie najmä u malých detí, preto je dôležité pri prechádzke v prírode upozorňovať, že nemajú bez dovolenia konzumovať žiadne nájdené plody.

Škorica

Škorica patrí k celosvetovo vôbec najobľúbenejším druhom korenia. K rastu dopytu prispieva aj zvyšujúce sa využitie škorice vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle. V Severnej Amerike tvorí 70 % importu škorice práve korenie z Indonézie, ktoré sa vďaka svojej drevitej chuti a výraznej aróme skvele hodí na tradičné americké toasty či ku zdobenie kávových nápojov.

V roku 2012 vyšla štúdia skúmajúca obsah kumarínu v škorici predávanej v slovenských obchodoch. Celkovo bolo meraniu podrobených 60 vzoriek od 12 rôznych značiek. Hladina kumarínu v „nepravej" škorici z Vietnamu, Indonézie, Indie či škorici, u ktorej nebola označená krajina pôvodu, bol v rozmedzí od 2,650 do 7,017 mg/kg. Oproti tomu jediná skúmaná vzorka pravej škorice z Cejlónu obsahovala kumarínu iba stopy pod úrovňou merateľnosti.

Pokiaľ používate väčšie množstvo škorice, mali by ste si dávať pozor na množstvo kumarínu. Naša tabuľka vám pomôže:

Škorica sa behom sušenia sama stáča do typických lastúr.

tags: #plody #a #semienka #využitie #vo #farmaceutickom

Populárne príspevky:

• Recepty na vrstvené šaláty
• Mirabelkový lekvár krok za krokom
• Recept na Pomarančové Rezy
• Chlieb ako obetný dar: Hlbší pohľad na jeho význam
• Recept na francúzske zemiaky