Štítovka jelenia (Pluteus cervinus): Popis, Identifikácia a Výskyt
Štítovka jelenia (Pluteus cervinus), známa aj pod druhým názvom vďaka pleumocystidám, je jedlá huba z čeľade štítovkovité (Pluteaceae). Často býva jediným jedlým druhom, ktorý v lese stretneme. Hoci sa v literatúre uvádza ako chuťovo podradná, nie vždy to musí platiť. Napríklad v zmesi s inými druhmi sa jej pachuť dokáže skryť za niektorú z aromatickejších húb.
Identifikácia a Výskyt
Štítovka jelenia rastie na zetlelých paňoch a zbytcích dreva výhradne listnatých stromov, ale aj na pilinách a kôre. Všetko môže byť ponorené v zemi. Výskyt je od mája do novembra v dubohabrových hájoch na nevápenatých pôdach, v ochudobnených kyselých nížinných bučinách. Konkrétny nález bol zaznamenaný 2. júna 2014 v Žehuňskom lese, kde rástla sama na zetlelom habrovom pareze.
Identifikácia sa vykonáva mikroskopovaním.
Odlíšenie od podobných druhov
Od podobnej, mierne jedovatej povraznice širokolupeňovej (Megacollybia platyphylla) sa dá v zrelom štádiu ľahko odlíšiť podľa ružovohnedého výtrusného prachu.
Pluteus pouzarianus (štítovka Pouzarova), patrí do rovnakej čeľade ako štítovka jelenia. Od P. cervinus sa líši prítomnosťou praciek na hýfach v pokožke klobúka a trochu odlišnou vôňou.
Systém:
- Fungi - Basidiomycota - Agaricomycetes - Agaricomycetidae
- Rad: Agaricales
- Čeľaď: Pluteaceae (štítovkovité)
- Rod: Pluteus
Ďalšie informácie o Pluteus pouzarianus:
- Lokalita: Borská nížina, Malacky, SK
- Biotop: Na spadnutom kmeni borovice (Pinus sylvestris)
- Dátum: 11. 10. 2012
- Herbár: J 1737
- Určovateľ: Ján Červenka
Ďalšie huby rastúce na dreve
V období sucha prídu vhod aj huby rastúce na dreve. Keďže mohutné popadané kmene či práchnivé pne nasávajú v čase zrážok vlahu z okolia, predstavujú pre rôzne druhy húb hotový raj.
Platí to aj pre sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus), často dorastajúci do veľkých rozmerov a hmotností. Táto nápadná, žiarivo žltooranžová huba rastie na živých i odumretých kmeňoch listnatých stromov, najmä na topoľoch, vŕbach, čerešniach či duboch. Jedlá je len v mladosti, keď má plodnice ešte nerozvinuté a šťavnaté. Neskôr, keď už tvorí vejáre, má príliš tvrdú dužinu, nevhodnú na konzumáciu. Sírovce sú najlepšie vyprážané, dajú sa však použiť aj do omáčok.
Zjari poteší nález hlivy bukovej (Pleurotus pulmonarius). Treba po nej pátrať v starších bučinách, kde sa jej veľmi darí na popadaných hrubých kmeňoch. Na jednom mieste môžeme nájsť až niekoľkokilogramovú úrodu. Táto hliva je v teplejšej časti roka náhradou za hlivu ustricovitú (Pleurotus ostreatus). Chuťovými vlastnosťami sa od nej nelíši, je iba bledšia.
Celkom vďačnou hubou, vyskytujúcou sa už koncom apríla, je trúdnik šupinatý (Polyporus squamosus), v rôznych oblastiach Slovenska známy aj pod menami pesterec, pešterec či pestrák. Charakterizujú ho škridlicovito usporiadané hnedé šupiny na klobúku. Podobne ako v prípade sírovca sa jedia len mladé plodnice, ktoré treba nakrájať na jemné kúsky. Plodnice tohto trúdnika však často bývajú napadnuté larvami hmyzu, čo signalizuje čierno sfarbený dravý hmyz, ukrytý v rúrkach na spodnej strane klobúka.
Na pešej či lyžiarskej vychádzke po lese môžeme natrafiť aj na ďalšie huby: „Počas miernej zimy bez dlhotrvajúcich mrazov a súvislej snehovej pokrývky, najmä v decembri, sa v lese ešte dajú nájsť niektoré jedlé druhy húb,“ upozorňuje Ivan Mihál, mykológ z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.
„Okrem spomenutej plamienky zvyčajne na kmeňoch bukov rastú trsy hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus), na rozkladajúcom sa dreve štítovka jelenia (Pluteus cervinus) a trsy šupinačky menlivej (Kuehneromyces mutabilis), kvalitnej huby do polievok alebo do octových nálevov.
Tabuľka: Rozlíšovacie znaky vybraných húb
| Huba | Výskyt | Charakteristické znaky | Použitie |
|---|---|---|---|
| Štítovka jelenia (Pluteus cervinus) | Zetlelé pne, zvyšky dreva listnatých stromov | Ružovohnedý výtrusný prach | Prísada do zmesí, samostatne chuťovo podradná |
| Sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus) | Kmene listnatých stromov (topoľ, vŕba, čerešňa, dub) | Žiarivo žltooranžová farba | Vyprážaný, do omáčok (mladé plodnice) |
| Hliva buková (Pleurotus pulmonarius) | Popadané hrubé kmene v bučinách | Bledšia ako hliva ustricovitá | Náhrada za hlivu ustricovitú |
| Trúdnik šupinatý (Polyporus squamosus) | Koncom apríla, rôzne listnaté stromy | Škridlicovito usporiadané hnedé šupiny na klobúku | Nakrájané na jemné kúsky (mladé plodnice) |
Patogény a organizmy ovplyvňujúce rast húb
V súvislosti s hubami a lesným prostredím je dôležité spomenúť aj ďalšie patogény a organizmy, ktoré môžu ovplyvňovať ich rast a výskyt:
- A: lophodermium nervisequium, rehmiellopsis abietis: Ihlica, zosychanie vetvičiek, zač. júna žlté až oranžové - hnedé, pokožka ihlíc-konídiové štádiá-pretrhajú pokožku, otvor, plodničky prezimujú, jar-nová nákaza.
- K+V: melampsorella caryophyllacearum: Hrdza, čarodejník-žlté ihličie, opad, jar-z pupeňov raší, choroba vlhké polohy, veľké rozmery, rast viac ako 20r., ochrana-odstraňovanie stromov.
- valsa friesii: Vetvičky, ihličie, výhonky červené až hnedé, slabšie v. usýchajú, ihličky-drobné pyknidy, podhubie preniká ihlicami+kôra, prenik do púčikov-zničenie, infekcia neprechádza cez zdravú kôru, bodnutie hmyzom-prenik do kôry a ihlíc.
- viscum album: Imelo, krík s neopadavými, protistojacimi, tuhými, kopijovitými, kožovitými listami, plody-biele bobule, plod-jedno tvrdé semeno obalené lepkavým slizom, klíčenie+dotyk s kôrou hostiteľa´=rozšírenie hypokotylu semena, rozrušovanie buniek, odber hostiteľovi-voda+min. látky.
- T: ceratocystis, ophiostoma, diaporthe fasciculata, valsa intermedia, botryotinia fuckeliana, endoconidiophora fagacearun: Prenos s hmyzom žijúceho v dreve a pod kôrou, vonkajšie napadnutie, zmeny veľkosti a zafarbenia. I. fáza: okrovobiele drevo, pevné, II. fáza: trhlinky s podhubím, III. fáza: mäkké, bez pevnosti.
- laetiporus sulphureus: Červenohnedá hniloba vnútornej časti kmeňov.
- A: venturia fraxini: Spodná strana listov-povlaky podhubia.
- mycospharella fraxini: Škvrny na listoch.
- K+V: pseudomonas savastanoi: Šedohnedé vyvýšené ostrovčeky kôry, neskôr trhlinky, rakovina vetiev a kmeňov.
- nectria galigena, giberella pulicaris.
- P: inonotus hispidus: Infekcia v mieste odlomených vetví a mech. poranenia, plodnice pologuľovité.
- A: melampsoridium betulinum: Hrdza, oranžovožlté kôpky na spodnej strane listov.
- K+V: taphrina betulina: Guľovité čarodejníky. taphrina turgida: Čarodejník, odstraňovanie infikovaných vetiev alebo stromov.
- P: piptoporus betulinus: Červenohnedá hniloba, III. fáza.
- A: gnomonia tiliae: Opadávanie listov.
- K+V: viscum album: Jedľa.
Aké su najnebezpečnejšie huby na Slovensku?
tags: #pluteus #cervinus #popis
