Riziká plynovej rúry v základoch domu a dôležitosť hydroizolácie

Pri základoch novostavieb je kvalitná hydroizolácia štandardom a jej účelom je chrániť budovu nielen pred zemnou vlhkosťou a tlakovou vodou, ale napríklad aj pred radónom. Nechránené vystavenie základov vlhkosti sa môže stať nočnou morou chalupára.

Dodatočná izolácia základov

Dodatočným odizolovaním základov môžete problému s vlhkosťou v dome predísť, alebo ho aspoň obmedziť. Ale ako to urobiť? Táto téma je veľmi diskutovaná, často je dokonca predmetom sporov. Riešenie tohto problému možno zveriť jednej z mnohých špecializovaných spoločností. Náklady sa však minimálne zdvojnásobia a špecialisti vám často neponúknu nič, čo by ste nezvládli sami. Pri prevažnej väčšine sanačných opatrení súvisiacich s dodatočnou hydroizoláciou sa vopred odhalia základy. Je potrebné postupovať opatrne.

Ako tomu zabrániť? Odborníci tvrdia, že tento typ sanačných a výkopových prác sa oplatí vykonávať postupne, každé tri alebo štyri metre. Napríklad pri odvodňovaní pomocou kombinácie drenážnej rúrky so zásypom, geotextílie a fólie z plastu to znamená, že sa vždy vykope len príslušný kus, položí sa fólia a drenáž, zasype sa a potom sa pokračuje ďalej.

Pri niektorých typoch stavieb sa môže stať, že dodatočne starostlivo zhotovená hydroizolácia síce chráni základy, ale spôsobuje odtok vody pod domom. Voda sa potom "dostane" pod základy, môže podmyť suterény a postupne ohroziť celú budovu, čo je opäť problematické najmä pri chatách na svahovitom teréne.

Opatrenia na dodatočnú hydroizoláciu základov

Povedzme si niečo o opatreniach na dodatočnú hydroizoláciu základov. V prvom rade je to vytvorenie vodnej bariéry z plastovej fólie. Tá sa ukladá do výkopu cez výstupky (nopy) smerom k základom. Nopy vytvárajú ventilačnú medzeru medzi fóliou a podkladovým materiálom. Fólia sa zdvihne asi 20 cm nad úroveň terénu a jej horný okraj sa potom pripevní k murivu špeciálnou latou, aby sa zabránilo padaniu nečistôt do vzduchovej medzery medzi základom a pätkami.

Aby sa znížil nápor vody, je potrebné ju odvádzať. Na tento účel sa používa drenáž pozostávajúca z perforovanej drenážnej rúry. Ukladá sa do svahu v smere, ktorým potrebujete odvádzať odtekajúcu vodu. Výkop sa vystelie geotextíliou, potom sa zasype vrstvou jemného piesku, vrstvou štrku a vrstvou sutiny. Na ňu položte drenážnu hadicu a potom ju zasypte vrstvou štrku a vrstvou štrku. Na ňu môžete položiť napríklad balvany alebo betónovú dlažbu so sklonom od chaty.

Samotné drenážne potrubie sa neodporúča obaliť geotextíliou. Na oboch koncoch nad úrovňou terénu sa odporúča umiestniť perforované kryty proti hlodavcom a iným živočíchom. Pri výkopových prácach na odhalenie základov je vhodné zvážiť dodatočnú tepelnú izoláciu.

Vždy je lepšie izolovať základy alebo spodnú časť budovy proti vode z vonkajšej strany, odkiaľ je dom najčastejšie vystavený vlhkosti a vode. Ak to nie je možné - napríklad ak potrebujete dodatočne izolovať hlbokú pivnicu - môžete izolovať aj zvnútra. V tomto prípade je potrebné vytvoriť na stenách a podlahách súvislú a uzavretú vrstvu izolácie, zvyčajne z asfaltových pásov.

Ako urobiť základy domu

Spôsobov zakladania je veľa, pri rodinných domoch sa v 99,9 % prípadoch stretneme s pásovými základmi, na ktorých leží doska prvého podlažia domu (tzv. podkladný betón). Ako ich urobiť?

Najprv treba na zemi vymerať nárožia stavieb v súlade s geometrickým plánom. Túto prácu urobí na objednávku odborník - geodet. Vyznačené body potom v súlade s projektom (šírka základov) pospájame a na zemi vyznačíme vápnom obrysy základových pásov. Hĺbku treba dodržať aj napriek tomu, že pôda v ostatných rokoch nepremŕza ani do polovice stanovených hodnôt.

Je potrebné urobiť prieskum zeminy - robí ho inžiniersky geológ, ktorý dá vykopať sondu, a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy. Zároveň príde prekontrolovať základovú škáru po vykopaní základových rýh, k čomu sa vyjadrí písomne do stavebného denníka.

Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bola rovná. To je dôvod, prečo treba základy chrániť pred zosúvaním a čo najskôr ich vyplniť betónom. Ak by totiž profil základov pripomínal napríklad Kolumbovo vajce, tak by sa základ mohol vrezať ako nôž do málo únosnej zeminy a časť domu by mohla sadať rýchlejšie. Dôležité tiež je, že základovú škáru nezhutňujeme („nežabujeme“).

Na dno základových pásov uložíme podľa elektrickej časti projektu pásovinu ZnFe 30 × 4 mm a pospájame ju svorkami (ešte lepšie je pozvárať ich), pričom spoje zaasfaltujeme, aby sa k nim nemohla dostať voda. Urobíme vývody pásoviny smerom nahor na príslušných nárožiach stavby.

Niektoré pramene uvádzajú, že vodiče by mali byť vyššie, teda celkom zaliate v betóne, vo výške 5 cm od spodku betónovej vrstvy. Je to z toho dôvodu, že pri údere blesku vzniká také silné elektromagnetické pole, že dokáže vodič skrútiť, vyšklbnúť a roztrhnúť. Betón ochráni pásovinu pred koróziou. Na vodivosti sa tým nič neuberá, pretože vlhký betón je vodivý a v základovom páse bude vlhkosti dosť.

Vodovodné potrubie, elektrinu, plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Pozor, podobajú sa na drenážne rúrky, ktoré majú tenké steny, v žiadnom prípade ich nemožno zameniť. Ak bude chránička dlhé obdobie na slnku (neverili by ste, ako sa môže stavba natiahnuť), pod vplyvom UV žiarenia degraduje, ale v predaji sú aj o niečo drahšie chráničky s ochranou proti UV lúčom.

Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté. Je potrebná len vtedy, ak to vyžaduje projekt, inak zbytočne vyhadzujete peniaze.

Už pri kopaní základov nesmieme zabudnúť na komín, ktorý bude vidno až nad strechou! Musí mať svoj samostatný základ a netreba ľutovať tú trochu železa na jeho vystuženie.

Keď máme všetko pripravené, môžeme betónovať. Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15, v našom prípade však majiteľ rozhodol, že celý spodok stavby bude z C25/30. Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Ak tieto operácie zanedbáte, nevyužijete možnosti kvalitného a drahého betónu, preto si to musíte ustrážiť.

Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať 1 - 2 radmi tvárnic strateného debnenia, a ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice budú musieť byť vystužené zvislými tyčami. Pri vylievaní základov sa usilujte dostať „do vodováhy“ aspoň približne. Pri rýchlej práci nebudete mať veľa času na vyrovnanie, takže výsledok +/- 5 cm považujte za výborný. Avšak betónovú dosku (podkladný betón) už musíte vytvoriť rovnú s presnosťou na 1 cm, inak sa budete trápiť pri murovaní. Ako to dosiahnuť? Pomocou nivelačného prístroja nastavíte izolačné platne z extrudovaného polystyrénu do roviny.

Keď vylejete betón do základov, máte ešte možnosť skorigovať ich výšku. Sokel, teda podstavec, na výšku 1 - 2 radov tvárnic postavíme tak, aby sme trocha skorigovali chyby vo vodorovnosti betonáže. Pomôžu malé drevné kliny. Vzniknuté škáry nebudú viditeľné (budú pod zemou) a vyplní ich betón, takže stena sokla sa neoslabí. V sokli musia byť uložené prútové vodorovné výstuže.

Predpokladáme, že všetky ležaté vedenia ste obsypali dostatočne hrubou aspoň 15 cm vrstvou piesku či veľmi jemného štrku, urobili ste z nich vývody ponad úroveň budúceho podkladného betónu. Po zabetónovaní sokla prichádza na rad vnútro. Svojpomocní stavebníci ho spravidla zasýpajú zeminou zo základov. Nič proti tomu, ale ak má byť dom suchý, lepšie je do stredu navoziť štrk, cez ktorý voda ľahko pretečie nadol a vďaka medzerám medzi kameňmi aj trocha tepelne izoluje. Dôležité upozornenie: rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť!

Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „užabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Poslednú vrstvu možno urovnať presne. Určite budete potrebovať aj nivelačný prístroj, ktorý si môžete požičať v požičovni náradia. Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku uložíme výstuž z kari sietí s priemerom 10 - 12 mm (pozrite sa radšej do projektu).

Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať. Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia. Tu si položíme ukazovateľ, podľa ktorého sa budeme orientovať. Môžeme si zhotoviť aj iné výškové ukazovatele, terče, podľa ktorých sa budeme orientovať pri betónovaní. Rátajte s tým, že bez vibračnej dosky na uhládzanie betónu sa nezaobídete.

Takto sa rozhodol aj majiteľ nášho pasívneho domu, ktorý ho chce mať v najvyššej kvalite, a s betónom bol veľmi spokojný. Betónoval na jeseň, pri miernych teplotách. Napriek tomu dosku polieval asi týždeň a nechal ju zrieť asi dva mesiace.

Ak nie ste profesionál a neživíte sa robením betónových dosiek, málokedy sa vám svojpomocne či s kamarátmi podarí vybetónovať dosku na 100 % (najmä keď ju robíte len raz za život). Ak rozmýšľate použiť namiesto brúsenia samonivelizačnú hmotu, vedzte, že neušetríte peniaze a výsledok nemusí byť vyhovujúci.

Po vybrúsení pomocou kotúčovej brúsky nasledoval asfaltový náter v dvoch vrstvách a následne po vysušení sa robila hydroizolácia, ktorá na vybrúsený povrch dobre priľnula bez vytvorenia bublín, a tak sa nezvyšuje riziko, že pod ňu vnikne voda. Je z asfaltovaných pásov a obsahuje aj vrstvu proti prenikaniu radónu. Vždy by ste ju mali použiť, ak staviate dom čiastočne zapustený do svahu alebo suterén.

Uzemnenie, pospojovanie a ochrana pred bleskom

Ak staviate nový rodinný dom alebo riešite rozsiahlu rekonštrukciu elektroinštalácie, uzemnenie a pospojovanie rozhodnú o tom, či vám budú ističe, prúdové chrániče, bleskozvod a SPD skutočne fungovať. Uzemnenie a pospojovanie tvoria „neviditeľný základ“ bezpečnej elektroinštalácie.

Dôležité upozornenie: Nesprávne alebo nedostatočné uzemnenie môže viesť k nefunkčnej ochrane pred úrazom elektrickým prúdom, k poškodeniu zariadení pri blesku alebo prepätí a k problémom pri revízii.

Z hľadiska noriem musí mať oceľový uzemňovací prvok dostatočný prierez a mechanickú odolnosť, aby bezpečne odvádzal poruchové a prípadné bleskové prúdy počas celej životnosti stavby.

Životnosť základového uzemňovača závisí aj od prostredia, v ktorom sa nachádza. Samotná pásovina alebo guľatina Fe/Zn v betóne pri správnom krytí zvyčajne nevyžaduje dodatočný náter. Iná situácia je pri mechanických spojoch a svorkách v zemi alebo v zóne prechodu betón-zemina.

Priamy kontakt rôznych kovov môže vytvárať galvanické články, ktoré urýchľujú koróziu menej ušľachtilého kovu. Dlhodobo nie je zaručená stabilita kontaktov - prechodové odpory môžu rásť a ochranná funkcia uzemnenia sa zhoršuje.

Koncepcia uzemnenia rodinného domu závisí od typu napájacej sústavy - najčastejšie TN-C-S alebo TT. V sústave TN-C-S prichádza do objektu spravidla vodič PEN, ktorý sa v určenom mieste (elektromerová skriňa alebo hlavný rozvádzač) rozdeľuje na PE a N. V tejto sústave sa na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom využíva kombinácia automatického odpojenia napájania (ističe, poistky) a prúdových chráničov (RCD). V sústave TT má objekt vlastnú uzemňovaciu sústavu oddelenú od uzemnenia distribútora. Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom je postavená primárne na prúdových chráničoch.

Tip: Typ napájacej sústavy (TN-C-S alebo TT), miesto rozdelenia vodiča PEN a požadované hodnoty odporu uzemnenia musia byť vždy riešené v projekte.

Na základe výpočtu rizika sa určí trieda LPS, počet zvodov a spôsob prepojenia na uzemnenie. Trieda ochrany pred bleskom (LPS I-IV) sa neurčuje podľa toho, či ide o rodinný dom, ale podľa výpočtu rizika podľa STN EN 62305-2.

Ak sa na dome realizuje bleskozvod podľa STN EN 62305, musí byť súčasťou jedného koordinačného systému uzemnenia. Norma požaduje minimálne dva zvody bleskozvodu a zároveň obmedzuje maximálnu vzdialenosť medzi zvodmi po obvode budovy (orientačne napr. 15 m pri LPS III, 20 m pri LPS IV).

Z hľadiska ochrany pred bleskom rozlišujeme zemniče typu B (prstencové a základové zemniče) a zemniče typu A (tyče, pásy, dosky v zemi). Pri bežnom rodinnom dome s pôdorysom okolo 10×12 m na štandardnom podloží často postačuje jeden uzavretý prstenec.

Okrem samotného bleskozvodu je dôležitá aj vnútorná ochrana pred prepätím. pri hlavných SPD typu 1/T1+T2 sa v rodinných domoch používa typicky vodič Cu min.

Odpor uzemnenia sa meria špeciálnym prístrojom s pomocnými sondami (tzv. trojbodová metóda). Výsledná hodnota musí vyhovovať projektu a typu sústavy (TN-C-S, TT).

Tip: Už pri zakladaní stavby si urobte fotodokumentáciu vývodov uzemňovača a trasovania pásoviny. Pomôže to pri neskoršej montáži HUS, bleskozvodu, pri revízii a pri prípadných úpravách (napr. pre FVE).

Konkrétne riešenie vždy určuje projektant podľa noriem STN a podmienok stavby. Počet zvodov závisí od triedy ochrany (LPS) a obvodu domu. Norma vyžaduje minimálne dva zvody a maximálny rozstup medzi zvodmi (napr. cca 15 m pri LPS III).

Niektoré doplnenia sú možné (doplnkové pospojovanie, SPD, doplnkové zemniče), ale základový uzemňovač a časť bleskozvodu sa po dokončení stavby realizujú veľmi ťažko a draho.

Vodič hlavného pospojovania sa odvodzuje od prierezu PE vodiča (typicky min. 6-10 mm² Cu v rodinnom dome). Pri hlavných SPD T1/T2 sa odporúča minimálne 16 mm² Cu s čo najkratšou dĺžkou vodiča k PE/HUS.

Pásovina alebo guľatina by mala byť zo všetkých strán obtečená betónom približne 5-10 cm. FVE a bleskozvod musia byť súčasťou jedného koordinovaného systému uzemnenia.

V poslednom článku som preskočil logickú postupnosť stavby. Veľa z vás sa už nevedelo dočkať, a chceli vedieť Z čoho staviam náš dom, tak som v predošlom článku popísal výber materiálu na steny. Pre správne založenie domu je potrebné vedieť čo najviac informácií o podloží na pozemku, kde plánujete stavať. V existujúcej zástavbe sa teoreticky dá vychádzať aj z informácií od susedov, ale už sa nám pár krát stalo, že o pár metrov na susednom pozemku boli podmienky dosť odlišné. Preto pre správny návrh a realizáciu základov vždy požadujeme k našim projektom zrealizovanie inžiniersko-geologického prieskumu.

Výsledky prieskumu ukázali, že pod domom sú značné rozdiely v zastúpení vrstiev (rôzne druhy zeminy, navážky, piesky a štrky). Výškové rozdiely medzi únosnými a menej únosnými vrstvami boli v niektorých miestach viac ako metrové. Susedné domu sú podpivničené, takže určite nemali so základmi problém. My ale máme dom bez podpivničenia. Pri klasických základoch na pásoch by sme museli ísť základom do zbytočne veľkých hĺbok, aby sme sa vyhli navážkam a menej únosnej zemine.

Na základe inžinersko-geologického prieskumu a po konzultáciách so špecialistom na zakladanie na štrkových geovankúšoch (zhutňovaných vrstvách štrku) bol plán robiť dokopy 3 štrkové vrstvy (100mm + 200mm + 200mm). V čase výkopov na jeseň sme ale narazili na veľmi daždivé počasie a to nám počas výkopov premočilo podložie. Bolo stále vlhko, takže to neschlo. Čakať na lepšie počasie bolo riziko, že prídu vyššie mrazy a nestihneme zrealizovať základy pred zimou. Preto prišlo neplánované vykopanie „rozbahnenej“ vrstvy zeminy naviac o asi 100mm. Čo ma samozrejme nepotešilo, lebo sú to náklady naviac. Rovnako takto pribudla ďalšia vrstva štrku. Čo už.

Na celý výkop pod základovou doskou sme dali špeciálu ťahovú geotextíliu. Táto slúži okrem oddelenia štrku od zeminy aj na lepšie zhutnenie štrkových vrstiev práve tam, kde je mokrá "rozbahnená" pôda. Pretože pri zhnutňovaní priamo na mokrú zeminu sa štrk v takejto zemine neustále posúva a pri hutnení „uteká“.

Na druhú zhutnenú vrstvu štrku sme dali pre statické zlepšenie geomrežu. Jej funkcia je iná ako pri geotextílii. Neslúži na separáciu ale tomto prípade pomáha hlavne zhutneniu štrkových vrstiev vzájomne na seba. Po realizácii štrkových vrstiev sme robili ležaté rozvody vody a kanalizácie pod doskou. Museli sme ich spraviť vo vrstvách zhutneného štrku, čo nie je ideálne zo statického pohľadu. Lebo sa to po zhutnení vlastne zase celé „rozbabre“ a už sa popri potrubiach nemôže znova zhutniť na rovnakú pevnosť. Ideálny stav je tieto rozvody spraviť ešte pod samotnými štrkovými vrstvami pod geotextíliou. Aby boli štrky rovnomerne zhutnené.

Po opätovnom už miernejšom dohutnení som dal spraviť kontrolné meranie únosnosti hotovej geodosky. Spôsob zakladania, ktorý som si zvolil je v slovenskom stavebníctve pri rodinných domoch neštandardný. Hlavne aj použitím spomínaných špeciálnych geotextílií a geomreží. Tie sa viac využívajú v dopravnom stavebníctve.

Výhodou tohoto riešenia je, že ešte pred samotným zaliatím betónovej základovej dosky vieme jednotlivým vrstvám zhutňovaného štrku zmerať statickú únosnosť a počas realizácie prípadne rozhodnúť ešte o opakovanom dohutnení. Prípadne, ak by vychádzali zlé hodnoty, doplniť ďalšiu geomrežu. Naše štrkové vrstvy sú zrealizovaná fakt poriadne. Realizátor to poctivo zhutnil.

Namerali sme dva krát vyššie hodnoty ako požadoval statik v statickom posudku v projekte. Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) - tepelnej izolácie pod základovú dosku.

Dom bude z Ytongu. Pri murovaní z Ytongu nie je potrebné kvôli tepelným mostom zakladanie na doske s tepelnou izoláciu pod ňou ako trebárs pri vápennopieskových tehlách. Ale keďže zakladáme na doske zo statických dôvodov, tak by bolo už škoda to rovno nevyužiť a dosku nezaizolovať zospodu.

Ako izolácia pod doskou sa okrem XPS používa napríklad penové sklo. Ja som zvolil založenie na extrudovanom polystyréne, ktorý dokáže zrealizovať vpodstate akákoľvek šikovná partia ľudí. Nemusí to byť špecialista na zakladanie na penovom skle. Hrúbka tepelnej izolácie 120mm pod doskou bude ešte doplnená 80mm tepelnej izolácie na dosku pod poterom.

Zámerne som použil kombináciu tepelnej izolácie pod doskou a nad doskou, lebo som si chcel nechať rezervu na vedenie inštalácií pod poterom. Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné.

Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. V našej lokalite je nízke radónové riziko, preto sa môjho riešenia zakladanie neobávam. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.

Celý spôsob zakladania presne tak, ako som ho popísal v článku, sme zatiaľ nepoužili nikde v žiadnom inom projekte. Na svojom dome si môžem dovoliť experimentovať a otestovať, čo sa oplatí, čo neoplatí a ako to celé oproti projektu pri realizácii nakoniec „vypáli“.

Starostlivosť o základy a prevencia

Na fotke vidno, že časť steny je už vo vzduchu, stratila kontakt s niečím, čo boli asi základy (kamenné). Navyše zo štrbiny už vyrastajú rastliny a dreviny, čo ešte viac narušuje spodok steny. Bol som pri jednej stavbe, kde stena nemala základ. Investor chcel urobiť vedľa steny ryhu a do nej vyliať betón, aby spevnil stabilitu steny. Pod samotnou stenou nekopali, len vedľa. Urobili fatálnu chybu, že vykopali ryhu pozdĺž celej steny.

Podla fotky su to len vypadane kamene vplyvom podnej vlhkosti (studna tam nehra velku rolu, kludne moze aj pomahat.) Ak ma stena 50-60cm (co vacsinou ma), vykope sa v casti vykopu do nezamrznej hlbku a doplni sa betonom s hydroizolaciou v 1-2m castiach "pasoch". Posudok statika alebo aut.stav.inziniera by pomohol, vratane projektu, aby ste vedeli ako na to, ale nie je to raketova veda.

Také niečo sa musí robiť po častiach - vykopať a hneď zaliať,.... Možno by som aj z nejakého kovového oceľového profilu urobil prípravok na postupné (dočasné) fixovanie spodného radu kvádrov. Jednak aby som mohol robiť dlhšie úseky odkopania,... a jednak aj preto, aby to nespadlo a mohol by som podľa možností podkopávať aj časť zeminy - podložie pod stenou.

Jeden z dôvodov, prečo studňa nesmie byť blízko stavby je aj to, že pramene, ktorými priteké voda do studne premývajú pôdu a tým znižujú jej pevnosť. Za istých podmienok sa tak môže znižiť aj pevnosť podložia pod základom stavby. A vôbec to nie sú ojedinelé prípady. Všimaj si staršie domy a ich prasknuté steny. A často zbadáš, že blízko tej steny je studňa.

Opravitelne to je, ziadna raketova veda.

Tabuľka: Porovnanie materiálov pre hydroizoláciu základov

Dôležité: Vždy sa poraďte so statikom a projektantom pre správny návrh a realizáciu základov vášho domu.

tags: #plynová #rúra #v #základoch #domu #riziká

Populárne príspevky:

• Domáca zmrzlina z 3 ingrediencií
• Recept na Rascovú Polievku
• Recept na baraninu s kapustou
• Recenzia Pizza House v Kráľovskom Chlmci
• Bešamelová omáčka