Plytvanie jedlom na Slovensku: Štatistiky, príčiny a riešenia

Plytvanie potravinami je globálny problém s rozsiahlymi ekonomickými, environmentálnymi a etickými dôsledkami. Vyspelé krajiny, vrátane Slovenska, čelia výzve znižovania plytvania potravinami, zatiaľ čo milióny ľudí na svete trpia hladom. Európska únia sa snaží zamedziť plytvaniu potravín a zároveň podporovať udržateľné poľnohospodárstvo prostredníctvom iniciatív ako stratégia „Z farmy na stôl“. Tento článok sa zameriava na štatistiky plytvania jedlom na Slovensku, jeho príčiny a možné riešenia.

Rozsah plytvania potravinami na Slovensku

Podľa dostupných štatistík sa na Slovensku ročne vyhodí približne 100 až 111 kg potravín na osobu. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. V porovnaní s priemerom Európskej únie, kde sa ročne vyhodí približne 173 kilogramov potravín na osobu, je Slovensko na tom relatívne lepšie, avšak stále existuje priestor na zlepšenie.

Tieto čísla predstavujú značný problém, najmä ak vezmeme do úvahy, že až 17,6 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Približne 23 % slovenských spotrebiteľov priznáva, že plytvá potravinami. Štúdia z roku 2023 ukázala, že až 37 % Slovákov vyhadzuje potraviny, ktoré nestihnú skonzumovať, aspoň raz týždenne, a viac ako 60 % respondentov uvádza, že potraviny vyhadzuje aspoň raz do mesiaca.

Najčastejšie vyhadzované potraviny

Medzi najčastejšie vyhadzované potraviny na Slovensku patria:

Chlieb a pečivo: Tvorí až 35 % celkového potravinového odpadu. V domácnostiach predstavuje až 50 % vyhodeného pečiva, v obchodoch 30 % a v gastro sektore 15 %. V Európe každú sekundu skončí v koši až 278 krajcov chleba. V konečnom dôsledku tak pečivo ročne tvorí až 175 miliónov kilogramov odpadu.
Zvyšky vareného jedla: Až 65 % potravinového odpadu v slovenských domácnostiach tvorí navarené jedlo.
Ovocie a zelenina: Podliehajú rýchlej skaze, ak nie sú správne skladované.

Príčiny plytvania potravinami

K plytvaniu potravinami dochádza v celom potravinovom reťazci, od farmára až po spotrebiteľa. Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k plytvaniu potravinami na Slovensku:

Nadmerné nakupovanie: Ľudia často nakupujú viac potravín, ako sú schopní skonzumovať. Až 26,3 % respondentov prieskumu priznalo, že vyhadzuje potraviny z dôvodu nadmerného nákupu. Dôvodom môže byť neplánovanie nákupov, nakupovanie v stave hladu alebo podľahnutie marketingovým trikom, ako sú množstevné zľavy.
Nesprávne skladovanie potravín: Nesprávne skladovanie vedie k znehodnoteniu produktov a ich následnej likvidácii. Dôležité je dodržiavať odporúčania na obaloch a využívať teplotné zóny chladničky.
Nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou: Spotrebitelia často nerozumejú rozdielu medzi týmito označeniami a vyhadzujú potraviny, ktoré sú stále bezpečné na konzumáciu. Mnoho ľudí nevie rozlíšiť medzi týmito dvoma pojmami, čo vedie k vyhadzovaniu potravín, ktoré sú stále konzumovateľné. Dátum spotreby označuje potraviny, ktoré sa rýchlo kazia a po uplynutí tohto dátumu môžu predstavovať zdravotné riziko. Dátum minimálnej trvanlivosti označuje potraviny, ktoré sú stabilnejšie a môžu byť konzumované aj po uplynutí tohto dátumu, ak sú správne skladované a nevykazujú známky pokazenia.
Nepozornosť pri plánovaní jedál: Nedostatočné plánovanie jedál a nákupných zoznamov vedie k impulzívnym nákupom a následnému plytvaniu.
Neestetický vzhľad ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina, ktoré nespĺňajú estetické normy, sú často vyhadzované, hoci sú stále konzumovateľné.
Nedostatočné využitie zvyškov jedla: Mnoho ľudí vyhadzuje zvyšky uvareného jedla, ktoré by sa dali využiť na prípravu ďalších jedál. Kreatívne využitie zvyškov môže výrazne znížiť množstvo vyhodených potravín.
Kultúra stravovania: Zvyk vyhadzovať určité časti potravín, ako sú listy z karfiolu alebo šupky zo zeleniny, prispieva k celkovému plytvaniu. Tieto časti potravín sú často výživné a dajú sa využiť na prípravu rôznych jedál.

Na diskusii Free Food v roku 2024 zástupcovia výrobcov, obchodníkov a charít uviedli, že príčinou plytvania potravinami je aj príliš striktná alebo nepružná legislatíva. Chýba tiež systémová podpora a infraštruktúra, ktorá by umožnila efektívnu redistribúciu potravín. Podľa odborníčky Mariety Okenkovej „chýbajú štatistiky v celej potravinovej vertikále“ a zároveň dochádza k rôznym paradoxom. Týkajú sa napríklad daňových stimulov, pri ktorých chýbajú usmernenia pre darovanie, ako aj právne bariéry. Okenková ako hlavné problémy definovala „nadprodukciu, nadspotrebu a distribúciu prebytkov“.

Okenková poukazuje na to, že na Slovensku je momentálne „pár existujúcich mechanizmov, ale dosť nefunkčných“. Podľa odborníčky „chýbajú štatistiky v celej potravinovej vertikále“ a zároveň dochádza k rôznym paradoxom. Týkajú sa napríklad daňových stimulov, pri ktorých chýbajú usmernenia pre darovanie, ako aj právne bariéry. Percento vyhodeného chleba v domácnostiach sa po jednom mesiaci znížilo až o 40 percent. Odborníčka preto pripomína, že ak chce občan začať od seba, musí zmeniť každodenné návyky.

Čerstvé, ale v kontajneri - plytvanie potravinami

Dôsledky plytvania potravinami

Plytvanie potravinami má rozsiahle negatívne dôsledky:

Ekonomické dôsledky: Plytvanie potravinami znamená stratu peňazí pre domácnosti, obchodníkov aj výrobcov. Slováci „zbytočne“ minú na jedlo až do 20 eur mesačne. Ročná hodnota vyhodeného jedla celosvetovo dosahuje približne 825 miliárd €.
Environmentálne dôsledky: Plytvanie jedlom znamená plytvanie prírodnými zdrojmi, prácou a energiou, ktoré sú potrebné na jeho výrobu. Na výrobu potravín, ktoré končia v odpade, sa minie približne také množstvo vody, ako je trojnásobok objemu Ženevského jazera. Územie veľké ako Čína sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa vyhodí. Vyhodené potraviny prispievajú k 8 až 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Väčšina potravinového odpadu končí na skládkach, kde prispieva k tvorbe metánu, silného skleníkového plynu.
Etické dôsledky: Napriek enormnému plytvaniu potravinami sú na svete milióny ľudí, ktorí hladujú. Štvrtina vyhodeného jedla by dokázala nakŕmiť všetkých ľudí trpiacich hladom na Zemi.

Riešenia na znižovanie plytvania potravinami

Európska únia si stanovila cieľ znížiť plytvanie potravinami do roku 2030 o polovicu. Plytvanie, konkrétne plytvanie potravinami, je celosvetový problém, ktorý sa týka každého z nás. Nielen Slováci nakupujú oveľa viac jedla, ako dokážu spotrebovať. Množstvo z tohto odpadu je pritom jedlo, ktoré je stále konzumovateľné. Potravinami sa plytvá z viacerých dôvodov - problémy so spracovaním, nadprodukcia, nestabilné trhy, veľké nákupy, zlé plánovanie si nákupného zoznamu a podobne.

Food waste alebo potravinový odpad môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to strata potravy (food loss) a plytvanie potravinami (food waste). Ide o zníženie množstva, respektíve zníženie kvality potravín v dôsledku rôznych rozhodnutí a krokov, ktoré vykonajú dodávatelia. Patrí sem potravinový odpad, ktorý vzniká pri produkcii (zhnité kusy ovocia, skazené potraviny pri preprave,…) Food loss, teda vo voľnom preklade strata potravy, je problém spojený najmä s veľkými potravinovými reťazcami, ktoré dodržiavajú vládnej nariadenia najjednoduchšími spôsobmi a takéto jedlo okamžite vyhadzujú. 2. Sem patrí všetok odpad, ktorý vzniká v dôsledku rozhodnutí maloobchodníkov, poskytovateľov stravovacích služieb a konečných spotrebiteľov. Napríklad ak príde do obchodu dodávka s ovocím a obchodníci si vyberajú, ktoré kusy ovocia chcú predať a ktoré nie (napríklad pre “horší” vzhľad alebo farbu), ide o food waste. Taktiež sem patrí všetko jedlo, ktoré vyhodíme v domácnostiach alebo ktoré vyhodia či nespracujú reštauračné reťazce. Téma potravinového odpadu sa týka aj Slovákov. Dostupné štatistiky uvádzajú, že až 40 - 50 % komunálneho odpadu je tvoreného biologickým odpadom.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR), ktoré je členom Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami, si, našťastie, taktiež uvedomuje závažnosť tejto situácie. Ministerstvo si dalo za cieľ zvyšovať povedomie o tejto problematike a taktiež hľadať možné riešenia, ako znížiť potravinový odpad.

Tu je niekoľko jednoduchých, no účinných krokov, ako to zmeniť k lepšiemu:

Pre jednotlivcov a domácnosti:

Plánovanie nákupov: Pred nákupom si naplánujte jedlá na celý týždeň a pripravte si nákupný zoznam. Vyhnite sa impulzívnym nákupom a kupujte len to, čo skutočne potrebujete.
Kontrola zásob: Pravidelne kontrolujte zásoby potravín v chladničke a špajze. Uistite sa, že používate potraviny s kratšou trvanlivosťou skôr, ako sa pokazia.
Správne skladovanie: Dodržiavajte odporúčania na obaloch a využívajte teplotné zóny chladničky. Správne skladovanie predĺži trvanlivosť potravín.
Využívanie zvyškov: Buďte kreatívni a využívajte zvyšky uvareného jedla na prípravu ďalších jedál. Z prestarnutého ovocia pripravte smoothie alebo koláče, zo zvyškov zeleniny polievky, zo šupiek chrumkavé čipsy.
Kompostovanie: Ak sa nedá vyhnúť potravinovému odpadu, skompostujte ho. Kompostovanie je ekologický spôsob, ako premeniť potravinový odpad na hnojivo pre záhradu.
Vzdelávanie: Naučte sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou.

Apeluje, že súčasný potravinový systém potrebuje ozdraviť, lebo v súčasnej podobe škodí ľuďom aj planéte. Podporujte zodpovedné podniky, ak máte možnosť, podporte podniky, ktoré sa zaoberajú udržateľnosťou a minimalizovaním odpadu. Mnohé reštaurácie, obchody a výrobcovia začínajú prechádzať na modely, ktoré zohľadňujú etické správanie v rámci výroby a distribúcie potravín. Svoju kúpu môžete nasmerovať aj týmto spôsobom.

Kľúčové zistenia:

Priemerný Slovák vyhodí ročne 100 až 111 kg potravín.
Domácnosti sú zodpovedné za viac ako 50 % potravinového odpadu.
Najčastejšie vyhadzované potraviny sú zvyšky uvareného jedla, chlieb, pečivo, ovocie a zelenina.
Priemerná slovenská domácnosť ročne vyhodí potraviny v hodnote približne 150 eur.
Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom.

tags: #plytvanie #jedla #na #slovensku #štatistiky