Prestávka na obed a Zákonník práce: Všetko, čo potrebujete vedieť
Prestávka v práci (na odpočinok a jedenie) predstavuje čas (dobu) odpočinku medzi dvoma úsekmi pracovného času v rámci pracovnej zmeny. Zákonník práce ustanovuje, kedy jej poskytnutie je povinné.
Zákonník práce na Slovensku upravuje pracovný čas a prestávky zamestnancov, aby zabezpečil ich práva a povinnosti, a zároveň chránil ich zdravie a bezpečnosť pri práci. Dôkladná úprava pracovného času a doby odpočinku je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky a v medzinárodných dohovoroch, ktoré majú za cieľ chrániť zamestnancov a zabezpečiť im primerané podmienky pre výkon práce.
Pracovný čas a jeho limity
Zákonník práce stanovuje maximálny pracovný čas u zamestnávateľa na 40 hodín týždenne. S prípadnou prácou nadčas nesmie tento čas presiahnuť 48 hodín.
V závislosti od typu prevádzky sa tento čas môže líšiť:
- Dvojzmenná prevádzka: maximálne 38 a 3/4 hodiny týždenne.
- Trojzmenná alebo nepretržitá prevádzka: maximálne 37 a 1/2 hodiny týždenne.
- Práca s chemickými karcinogénmi: maximálne 33 a 1/2 hodiny týždenne.
- Mladiství zamestnanci: maximálne 30 hodín týždenne (do 16 rokov) alebo 37 a 1/2 hodiny týždenne (nad 16 rokov).
Dôležité je zdôrazniť, že do uvedeného zákonného pracovného času sa nezapočítavajú prestávky na odpočinok a jedenie.
Prestávka na odpočinok a jedenie
Každý zamestnanec, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, má nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. U mladistvého zamestnanca je táto hranica stanovená na štyri a pol hodiny. Zamestnanec s kratším pracovným časom nemá nárok na túto prestávku, aj keď mu vznikne nárok na zabezpečenie stravovania, ak jeho pracovná zmena je dlhšia ako štyri hodiny.
Čerpanie 30 minút na oddych je nielen právom zamestnanca, ale vlastne aj jeho povinnosťou.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ má povinnosť prestávku v práci poskytnúť, nie iba umožniť a ponechať na zamestnancovi, či ju využije alebo nie (t. j. zamestnanec sa nemôže vzdať prestávky v práci - táto otázka súvisí s BOZP, navyše aj v evidencii pracovného času má byť vyznačený koniec úseku vykonávania práce a začiatok úseku vykonávania práce, a teda aj nepriamo prestávka v práci).
Zamestnanec sa teda nemôže rozhodnúť, že nevyužije prestávku v práci a odíde skôr z pracoviska.
Zamestnávateľ a zamestnanec sa nemôžu dohodnúť na tom, že pracovná zmena bude napr. Ide o väzbu na dĺžku pracovnej zmeny, nie na dĺžku pracovného času − v § 91 ods. 1 ZP sa uvádza „ktorého pracovná zmena“, nie „ktorého pracovný čas“.
V zmysle § 91 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Ak ide o práce, ktoré nemožno prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.
Prestávka a mzda
Prestávky na jedenie a odpočinok sa nezapočítavajú do pracovného času.
Počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy.
V priebehu prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnako ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku.
Podmienky poskytnutia prestávky
Podľa § 91 ods. 2 ZP podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov (pozri aj § 12 ods. 1 ZP).
Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov o predlžení prestávky v práci na jedenie a odpočinok môže rozhodnúť aj sám zamestnávateľ.
Ak zamestnávateľ určí zamestnancom prestávku v práci na obed, tak táto prestávka v práci je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená.
Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť.
Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň.
Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia.
Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícií na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné.
Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise určiť pravidlá správania sa zamestnancov počas prestávok v práci tak, aby nerušili v odpočinku ostatných zamestnancov.
Prestávky v práci na odpočinok a jedenie netvoria síce súčasť pracovného času, ale sú súčasťou obsahu pracovného záväzku zamestnanca.
Práce, ktoré nemožno prerušiť
V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.
Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť.
V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.
Prestávky pre vodičov
Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku ustanovuje, že vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch a pol hodín vedenia vozidla v trvaní najmenej 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni po vykonanej práci.
Pričom bezpečnostnú prestávku možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút.
Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.
Bezpečnostné prestávky
Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. bezpečnostné prestávky, sa započítavajú do pracovného času.
Povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť bezpečnostnú prestávku v práci ustanovuje osobitný právny predpis, ako napríklad Nariadenie (ES) č.
Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok.
Podľa § 91 ods. 6 ZP sa na prestávky na odpočinok, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vzťahuje analogický právny režim toho, čo je určené v závere ods. 5, t. j. ich započítavanie do pracovného času.
Prestávky na dojčenie
Zákonník práce v § 170 ustanovuje, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie.
Oprávneným subjektom je teda matka dojčiaca svoje dieťa, t.j. fyzická osoba.
Nemôže ňou byť iná osoba dojčiaca dieťa.
Matke, ktorá pracuje na určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu.
Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods. 3 ZP, ktorý určuje, že prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Ide o diferenciačný prvok, ktorým sa prestávky na dojčenie odlišujú od prestávok na odpočinok a jedenie.
Kým pri prestávkach na dojčenie prislúcha oprávnenej osobe (dojčiacej zamestnankyni) nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku a tieto prestávky sa jej započítavajú do pracovného času, pri prestávkach na odpočinok a jedenie je situácia úplne opačná.
Tieto sa podľa § 91 ods. 5, okrem výnimky konkretizovanej prostredníctvom novely ZP č. 361/2012 Z.
Pracovný čas vs. doba odpočinku
Pracovným časom sa rozumie taký časový úsek, v ktorom musíte byť zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s vašou pracovnou zmluvou.
Dobou odpočinku je časový úsek, ktorý naopak definíciu pracovného času nespĺňa.
Pracovný čas by mal zamestnávateľ rozvrhnúť tak, aby mal plnoletý zamestnanec medzi dvoma zmenami vždy aspoň 12 hodín na odpočinok; mladistvý zamestnanec musí odpočívať aspoň 14 hodín.
Dospelému zamestnancovi sa môže len vo výnimočných prípadoch. Napríklad pri turnusovej práci alebo pri mimoriadnych udalostiach) skrátiť odpočinok na 8 hodín.
Ak pravidelne vykonávate prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, mal by mať váš pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne; pokiaľ pracujete vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, mal by mať pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne.
Mladistvý a zároveň mladší ako 16 rokov môže pracovať najviac 30 hodín týždenne a po 16. roku veku najviac 37 a ½ hodiny týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
Priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín; výnimkou sú zdravotníci, ak s takýmto prekročením súhlasia.
tags: #pocita #sa #prestavka #na #obed #do
