Skloňovanie slova "rezance" v slovenskom jazyku
Slovenský jazyk, rovnako ako každý iný, má svoje špecifické pravidlá a zákonitosti, ktoré sa týkajú skloňovania podstatných mien. Správne skloňovanie je kľúčové pre zrozumiteľnú a gramaticky správnu komunikáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad skloňovania slova "rezance" v slovenskom jazyku, vrátane jeho zaradenia medzi skloňovacie vzory a praktických príkladov použitia v rôznych pádových formách.
Slovenský jazyk disponuje rozsiahlym systémom skloňovania podstatných mien, ktorý umožňuje vyjadrovať gramatické vzťahy medzi slovami vo vete. Podstatné mená sa skloňujú podľa rodov (mužský, ženský, stredný) a vzorov, ktoré určujú pádové prípony.
Skloňovanie podstatných mien predstavuje základný pilier slovenskej gramatiky. Každé podstatné meno sa na základe svojho rodu, zakončenia a ďalších vlastností priraďuje k určitému skloňovaciemu vzoru. Vzor je v podstate šablóna, ktorá presne definuje, aké pádové prípony sa pripájajú k slovu v jednotnom a množnom čísle. Určenie správneho vzoru je systematický proces, ktorý vyžaduje analýzu niekoľkých gramatických kategórií.
V slovenskom jazyku sa podstatné mená mužského rodu skloňujú podľa štyroch základných vzorov: chlap, hrdina, dub a stroj. Každý z týchto vzorov má svoje špecifiká a používa sa pre určité skupiny podstatných mien.
Podstatné mená a ich skloňovanie v slovenčine
V slovenskom jazyku sa podstatné mená skloňujú podľa rodov (mužský, ženský, stredný) a vzorov. Každý rod má svoje špecifické vzory skloňovania, ktoré určujú, ako sa podstatné meno mení v jednotlivých pádoch.
Podstatné mená mužského rodu
Podstatné mená mužského rodu sa delia na životné (osobné) a neživotné (neosobné). Každá skupina sa skloňuje podľa špecifických vzorov.
- Životné podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa vzorov chlap a hrdina.
- Neživotné podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa vzorov dub a stroj.
V mužskom rode je kľúčovým rozlišovacím znakom životnosť. Pre neživotné podstatné mená mužského rodu používame vzory dub a stroj. Vždy si skontrolujte poslednú spoluhlásku. Ak je mäkká, vzorom je stroj.
Vzor chlap
Podľa vzoru chlap sa skloňujú:
- Mužské osobné podstatné mená končiace na spoluhlásku: otec, herec, sused, Švéd, filozof, žiak, génius.
- Podstatné mená v nominatíve singuláru zakončené na samohlásku -o:
- Všeobecné podstatné mená: dedo, strýko, otecko.
- Rodné mená: Jano, Vlado, Paľo, Jožo.
- Priezviská cudzieho pôvodu: Michelangelo, Marco Polo, Hugo, Picasso.
- Mená rozprávkových bytostí: Lomidrevo, Miesiželezo.
- Zvieracie podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku: holub, sob, pes, medveď, mravec, krab, vlk, orol (v pluráli sa skloňujú podľa vzoru dub alebo stroj).
- Zvieracie podstatné mená zakončené na -o v singulári aj pluráli: maco, pejo.
- Substantíva vták, vlk, pes v pluráli: vtáci/vtáky, vlci/vlky, tí psi/tie psy.
- Zosobnené zvieracie podstatné mená v pluráli: smelí orli, moji holúbkovia, pekní vtáčkovia.
- Grécke a latinské podstatné mená zakončené na -as, -es, -os, -us: Anaxagoras, Archimedes, anofeles, Herodotos, génius, brontosaurus.
V genitíve a ostatných pádoch singuláru sa odstraňuje koncové -as, -es, -os, -us: génius - génia, Herodotos - Herodota, Ovídius - Ovídia.
Variantné prípony v nominatíve plurálu
Pri niektorých slovách latinského a gréckeho pôvodu je v nominatíve plurálu základná prípona -i.
Prípona -ovia
- Všetky substantíva zakončené na spoluhlásky h a g: boh - bohovia, dramaturg - dramaturgovia, chirurg - chirurgovia.
- Všetky zdrobneniny na -ček, -ek, -ik, -čik: ujček - ujčekovia, synáčik - synáčikovia, chlapček - chlapčekovia.
- Slová so zakončením na -ok: predok - predkovia, svedok - svedkovia, výrastok - výrastkovia.
- Niektoré slová označujúce príbuzenský vzťah: otec - otcovia, syn - synovia, svokor - svokrovia, švagor - švagrovia.
- Mená (najmä jednoslabičné) národov a kmeňov: Ink - Inkovia, Azték - Aztékovia, Frank - Frankovia.
- Cudzie slová na -ch: šach - šachovia.
- Niektoré domáce slová: duch - duchovia, zloduch - zloduchovia, člen - členovia.
- Apelatíva na -o: dedo - dedovia, ujo - ujovia, strýko - strýkovia.
- Cudzie apelatíva na -us, -es, ak sa -us, -es odtrháva: nuncius - nunciovia, génius - géniovia.
- Rodné mená a priezviská: Jozef - Jozefovia, Ján - Jánovia, Pasteur - Pasteurovia.
- Mnohé cudzie slová na -f a -m (najčastejšie pojmy z náboženskej oblasti a tituly osôb): mím - mímovia, šéf - šéfovia, elf - elfovia, džin - džinovia, emir - emirovia, moslim - moslimovia, princ - princovia.
Prípona -ia
- Substantíva zakončené na -teľ: učiteľ - učitelia, chovateľ - chovatelia, priateľ - priatelia.
- Apelatíva i propriá s príponou -an/-čan: občan - občania, mešťan - mešťania, Slovan - Slovania, Angličan - Angličania, ale názvy osôb odvodené od slovies príponou -an majú v nominatíve plurálu príponu -i: trhan - trhani, pijan - pijani, furman - furmani.
- Niektoré slová na -ič: rodič - rodičia, dedič - dedičia.
- Slová brat - bratia, manžel - manželia, sused - susedia, Žid - Židia.
Inštrumentál plurálu
V inštrumentáli plurálu sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami.
Prípona -mi
- Pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): prekladateľ - prekladateľmi, Bratislavčan - Bratislavčanmi, šéf - šéfmi.
- Pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: pacient - pacientmi, Ind - Indmi, policajt - policajtmi.
Prípona -ami
- Pri substantívach, ktoré končia na -m: ekonóm - ekonómami, mím - mímami, bohém - bohémami.
- Pri substantívach s pohyblivými samohláskami e, o, i: poslanec - poslancami, blázon - bláznami, svedok - svedkami.
- Pri substantívach zakončených na -o: šašo - šašami, ujo - ujami, Dunčo - Dunčami.
- Pri cudzích substantívach.
PSY alebo PSI? | Zvieracie podstatné mená mužského rodu – skloňovanie #gramatika #pravopis
Vzor hrdina
Podľa vzoru hrdina sa skloňujú:
- Mužské osobné substantíva zakončené v nominatíve singuláru na -a: darca, dozorca, sprievodca, vládca, anarchista, prednosta, sluha, Mácha, Tatarka, Chalupka, Fulla.
- Priezviská, končiace na -o podľa vzoru chlap, ale aj hrdina: Krasko - Kraska/Krasku, Lenčo - Lenča/Lenču, Jurčo - Jurča/Jurču.
V nominatíve plurálu je základná prípona -ovia. Variantná prípona -i sa používa pri slovách cudzieho pôvodu zakončených v nominatíve singuláru na -ta, -ista, -ita: fantasta - fantasti, slavista - slavisti, turista - turisti, kozmopolita - kozmopoliti.
Domáce slová zakončené na -ta majú príponu -ovia: starosta - starostovia, mešťanosta - mešťanostovia.
Substantíva s príponou -ca majú v nominatíve plurálu príponu -i popri prípony -ovia v slovách: výherca - výherci/výhercovia, záujemca - záujemci/záujemcovia.
V inštrumentáli plurálu je základnou príponou -ami.
Vzor dub
Podľa vzoru dub sa skloňujú tie neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku. V genitíve singuláru je variantná prípona -u - a. Prípona „u“ je po spoluhláskach h, ch, k, g. V lokáli singuláru je variantná prípona -e, -u, -i. Prípona „i“ je po r, l.
Podľa vzoru dub sa skloňujú:
- Neživotné substantíva mužského rodu zakončené v N. sg. na tvrdé a obojaké spoluhlásky: plot, klobúk, vzduch, obed, hrad, film, proces, krk, Hamburg, Leopoldov…
- Niektoré pluráliá tantum: zálety, hody, fašiangy, dostihy, Kúty, Karpaty…
- Cudzie neživotné substantíva gréckeho a latinského pôvodu zakončené v N. sg. na -us, -os, -es: realizmus - realizmu, rytmus - rytmu, Sírius - Síria, - pri mnohých subst. sa koncové prípony neodsúvajú: trolejbus - trolejbusu, cirkus - cirkusu, pátos - pátosu, kolos - kolosu
- V množnom čísle zvieracie substantíva, ktorých kmeň sa končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku: krt - krty, havran - havrany, sup - supy, páv - pávy…
Genitív singuláru (G. sg.)
V genitíve singuláru sú tvary s príponou -a a s príponou -u.
slová odvodené rovnakými príponami ako životné subst. (-ík, -ák/iak, -ok a zdrobnené subst. s príponami -ík, -ek, -ček, -štek, -žtek, -ok): rýchlik - rýchlika, slovník - slovníka, padák - padáka, zemiak - zemiaka, rožok - rožka…
osobné alebo zvieracie subst., ktorými sa označujú neživé veci: koníček - koníčka, Martin - Martina, kohútik - kohútika…
pri iných konkrétnych subst. označujúcich jednotlivé predmety: kút - kúta, uzol - uzla, prst - prsta, granát - granáta, inkubátor - inkubátora…
Pádová prípona -u je najmä:
- pri abstraktných substantívach: pozdrav - pozdravu, úkryt - úkrytu, vrh - vrhu, začiatok - začiatku, dotyk - dotyku…
- pri zložených substantívach, ktorých druhá jednoslabičná časť je deverbatívna: ďalekohľad - ďalekohľadu, vodovod - vodovodu, vodopád - vodopádu, teplomer - u/a
- pri látkových a hromadných substantívach: vosk - vosku, cukor - cukru, hmyz - hmyzu, ľud - ľudu, med - medu…, ale syr - syra, chlieb - chleba, ovos - ovsa.
- pri nezdomácnených cudzích slovách: interval - intervalu, senát - senátu, festival - festivalu, sufix - sufixu, kódex - kódexu…
- pri niektorých domácich slovách na rozdiel od tvarov G. sg. subst. iných rodov: diel - dielu (ale dielo - diela), druh - druhu (ale druh - druha)
- pri apelatívach zakončených na -m bez ohľadu na ich pôvod a pri niektorých iných domácich slovách: dom - domu, strom - stromu, vrch - brehu
Mnohé slová majú v G. sg. dvojtvary: kaktus - kaktusa/u, trolejbus - trolejbusa/u, bok - boka/u, Alžír - Alžíra/u…
Slovo kolok má v kolkárstve v G. sg. tvar kolka, na listine kolku.
Slovo rok má príponu -a vo výrazoch z roka na rok, vyše roka, pol roka.
Lokál singuláru (L. sg.)
V lokáli singuláru je okrem základnej prípony -e aj prípona -u a -i.
Prípona -u je:
- v slovách, ktorých kmeň sa končí na -k, -g, -ch, -h: bok - na boku, epilóg - v epilógu, prach - v prachu, roh - na rohu…
- v cudzích slovách zakončených na -ius, -eus: Sírius - na Síriu, Pireus - v Pireu
V L. sg. majú príponu -i a v N. a A. pl. príponu -y prevzaté slová na -el a niektoré slová na -er (aj domáce), v ktorých -e- nie je pohyblivé, ďalej slová na -ér, väčšina slov na -ál, ako aj slová Alžír, klavír, apríl, jún, júl.
akvarel - o akvareli - akvarely, apel, Brusel, duel, epitel, flanel, hotel, tunel, Izrael, karamel, model, naturel, pastel; cícer, éter, Gemer, poker, revolver, zeler; arzenál, ceremoniál, duál, chorál, inštrumentál, integrál, kapitál, kryštál, lokál, manuál, materiál, memoriál, metál, minerál, opál, originál, personál, piedestál, plurál, regál, rituál, signál, tribunál, vokál, žurnál; ateliér, buldozér, exteriér, interiér, likér, malér, štartér, transportér…
Pravidelne podľa vzoru dub sa v L. sg. skloňujú slová na -ar, -ir, -yr, -ýr, -or, v kt.
- slová na -er s pohyblivým -e-: ker - na kre - kry
- slová na -or s pohyblivým -o-: cukor - v cukre - cukry, vietor, víchor,
Genitív plurálu (G. pl.)
V genitíve plurálu je bežná prípona -ov: strom - stromov, dub - dubov.
Pri vlastných pomnožných subst. je typická nulová prípona, pričom posledná kmeň. slabika sa predlžuje:
- slová zakončené na -any: Chynorany - Chynorian, Rudňany - Rudnian, Lipany - Lipian, Vojany - Voján…
- slová s príponami -íky, -áky, -iaky: Topoľníky - Topoľník, Smrdáky - Smrdák, Diviaky - Diviak…
Inštrumentál plurálu (I. pl.)
V inštrumentáli plurálu sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami.
Prípona -mi je:
- pri subst., ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): sad - sadmi, stĺp - stĺpmi, motúz - motúzmi…
- pri subst. končiacich na x: sufix - sufixmi, index - indexmi
- pri subst., ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: parlament - parlamentmi, konsonant - konsonantmi, moment - momentmi
Prípona -ami je:
- pri subst., ktorých kmeň sa končí na spoluhlásku m: program - programami, dom - domami, rytmus - rytmami…
- pri subst. s výsuvnými samohláskami e, o, i, á: gombíček - gombíčkami, následok - následkami, chrbát - chrbtami
- pri subst. zakončených na -o: zajko - zajky - zajkami
- pri subst. zakončených v N. sg. na -ius, -eus: skarabeus - skarabey (N. a A. pl.) - skarabeami
Vzor stroj
Podľa vzoru stroj sa skloňujú:
- Neživotné substantíva mužského rodu zakončené v nominatíve singuláru:
- na mäkké spoluhlásky: plášť, dážď, kmeň, Kriváň, rubeľ, Ipeľ, hostinec, Tisovec, lúč, bridž, flyš, guláš, rúž, nôž, Paríž, zdroj.
- pomnožné podstatné mená: Ladce, Sliače, Tlmače, rezance, kríže.
- Niektoré neživotné substantíva zakončené v nominatíve singuláru na -r a -l: september, pulóver, púder, motocykel, nikel, artikel.
- Slovo peniaz.
Skloňovanie vzoru stroj v jednotnom a množnom čísle:
| Pád | Jednotné číslo (príklad: nôž) | Množné číslo (príklad: nože) |
|---|---|---|
| Nominatív | nôž | nože |
| Genitív | noža/nožu | nožov |
| Datív | nožu | nožom |
| Akuzatív | nôž | nože |
| Lokál | o noži | o nožoch |
| Inštrumentál | s nožom | s nožmi |
Medzi ďalšie príklady skloňovania podľa vzoru stroj patria:
- Dážď: dážď, dažďa/dažďu, dažďu, dážď, o daždi, s dažďom; dažde, dažďov, dažďom, dažde, o dažďoch, s dažďami
- Kmeň: kmeň, kmeňa/kmeňu, kmeňu, kmeň, o kmeni, s kmeňom; kmene, kmeňov, kmeňom, kmene, o kmeňoch, s kmeňmi
- Nôž: nôž, noža/nožu, nožu, nôž, o noži, s nožom; nože, nožov, nožom, nože, o nožoch, s nožmi
- Guláš: guláš, guláša/gulášu, gulášu, guláš, o guláši, s gulášom; guláše, gulášov, gulášom, guláše, o gulášoch, s gulášmi
Skloňovanie slova "rezance"
Slovo "rezance" je pomnožné podstatné meno mužského rodu. Vzhľadom na jeho zakončenie na mäkkú spoluhlásku, skloňuje sa podľa vzoru stroj.
Pádové tvary slova "rezance"
Pre lepšiu ilustráciu uvádzame tabuľku so všetkými pádovými tvarmi slova "rezance":
| Pád | Množné číslo |
|---|---|
| Nominatív | rezance |
| Genitív | rezancov |
| Datív | rezancom |
| Akuzatív | rezance |
| Lokál | o rezancoch |
| Inštrumentál | s rezancami |
Príklady použitia slova "rezance" vo vetách
- Nominatív: Na stole boli čerstvé rezance.
- Genitív: Uvarili sme si polievku z rezancov.
- Datív: Pridali sme rezancom omáčku.
- Akuzatív: Kúpili sme si rezance na obed.
- Lokál: Rozprávali sme sa o rezancoch.
- Inštrumentál: Jedli sme polievku s rezancami.
tags: #skloňovanie #slova #rezance


