Chlieb s masťou: Tradičná slovenská pochúťka s bohatou históriou

Chlieb s masťou a cibuľou je klasické jedlo našich predkov, jednoduché, ale s hlbokými koreňmi v slovenskej kultúre. Aj keď chlieb s masťou a cibuľou nie je luxusným jedlom, o to dôležitejšou súčasťou našej histórie je. Niekedy nebola veľmi z čoho variť a preto si naši predkovia vedeli pochutnať i na tomto extra jednoduchom jedle.

Recept na chlieb s masťou a cibuľou

Tu je jednoduchý recept, ako si pripraviť túto tradičnú pochúťku:

• Plátky chleba opraž na suchej panvici alebo v toastri, aby sa stali chrumkavými.
• Na panvici zohrej trochu tuku (približne 1-2 lyžice) a vlož nakrájanú cibuľu.
• Smaž na strednej teplote, až cibuľa zmäkne a získa zlatistý nádych.
• Keď sú plátky chleba hotové, natri ich na jednej strane tukom.
• Na natretú stranu chleba pridaj smaženú cibuľu.
• Nakoniec, podľa chuti posyp soľou a čiernym korením.
• Servíruj teplé alebo pri izbovej teplote ako vynikajúce občerstvenie. Môžeš ich podávať aj na tanieri s ďalšími lahôdkami.

Pečenie chleba a poľnohospodárstvo v minulosti

Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.

Stravovanie našich predkov

Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty.

V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.

Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.

Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace.

Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.

Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.

Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.

Vôňu pečiva si mnohí pamätáme ešte z detstva. Viac ako polovica Slovákov si do chrumkavého pečiva zahryzne s chuťou i teraz, akurát druhy výrobkov sa s dobou menia. Pamätáte sa na Dubčekove rožky, lupačky, rožok s kakaom na raňajky či legendárny chlieb s masťou? Pre 17 % Slovákov sú to spomienky na detstvo. Viac ako polovica Slovákov si ho spája práve s vôňou čerstvo upečeného chleba, návštevou pekárne či starými rodičmi.

Pečivo v súčasnosti

Chlieb patrí k tradičným potravinám, ktoré nájdeme pravdepodobne vo väčšine slovenských domácností. Čerstvo upečenému chlebu sa pritom nič nevyrovná. Dokonale chutí s masťou a cibuľou či nátierkou, ale aj maslom a domácim lekvárom.

Podľa reprezentatívneho prieskumu spoločnosti BILLA, až 55 % Slovákov konzumuje pečivo viackrát denne a iba 1 % neje pečivo vôbec. Až 43,4 % Slovákov, prevažne ženy, síce uvažuje o znížení príjmu pečiva, ale vylúčiť úplne sa ho nechystá. Tretina opýtaných nechce na konzumácii pečiva meniť vôbec nič.

Množstvo informácií, ktoré dnes máme k dispozícii, má zjavne vplyv aj na výber pečiva. Až 34 % Slovákov odpovedalo, že si dôsledne kontroluje zloženie pečiva a 46 % aspoň niekedy. Taký biely rožok si dnes kúpi už len 12,4 %. Do popredia sa dostáva celozrnné pečivo (18 %) a celozrnný chlieb (16,2 %)

Podľa prieskumu má najradšej práve čerstvé pečivo až 91 % Slovákov a na nákup sa za ním každodenne alebo takmer denne vyberie skoro polovica. Dve tretiny si ho potom najradšej doprajú na raňajky, každému šiestemu sa vyskytne na stole na večeru.

Alternatívy k tradičným raňajkám

Ak hľadáte alternatívy k tradičným raňajkám, slovenská kuchyňa ponúka množstvo ďalších možností:

• Obilné kaše s ovocím a medom
• Praženica so zeleninou
• Sójový jogurt s rožkom

Vianočné trhy v Krakove

Krakov, bývalé kráľovské mesto, láka turistov svojím historickým centrom, riekou Vislou a zámkom Wawel. Námestie Rynek Glowny s historickými budovami z 13. storočia je obzvlášť čarovné počas adventu, kedy sa tu konajú vianočné trhy. Oficiálny začiatok vianočných trhov v Krakove bol v piatok 24. novembra a ich koniec je naplánovaný na druhý sviatok vianočný, pričom niektoré stánky zostávajú otvorené až do prvých januárových dní.

Atmosféra vianočných trhov

Sobota, kedy si trhy prezreli mnohí návštevníci, bola najrušnejšia okolo osemnástej hodiny. Okolo siedmej sa už väčšina turistov presunula do okolitých podnikov, čo umožnilo pokojnejšiu prehliadku trhov. Súčasťou trhov je aj veľké pódium s pravidelným programom a interiérová časť so stánkami so suvenírmi. Stánky s jedlom sú rozmiestnené po obvode trhov a ponúkajú tradičné trhové pokrmy ako ražniči, pečené kolená, grilované rezne a klobásky. V centre trhov sa nachádzajú aj špeciality domácej kuchyne, ako bigos, žurek a cviklový vývar, ako aj rôzne druhy plnených pirohov. Osobitnou kategóriou sú typické poľské syrčeky, ktoré sa vyrábajú v niekoľkých podobách - prírodné, údené alebo potreté maslom, z kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka. Ponúkajú sa aj grilované syrčeky s brusnicovou omáčkou.

Vianočné ozdoby a horúce pivo

V stánkoch s tovarom dominujú vianočné ozdoby, najmä ručne zdobené vianočné gule a drevené hračky, ako malé ozdobné kolotoče. Zaujímavou špecialitou je horúce pivo varené s medom, sušeným ovocím a koreninami ako klinčeky, škorica alebo badián.

Platba a ubytovanie

Na vianočných trhoch nie je možné platiť eurami, iba zlotými.

Čo vidieť v Krakove

• Wawel: Hrad Wawel s reprezentačnými priestormi, kráľovskými klenotmi, kaplnkou a bývalými komnatami poľskej šľachty.
• Židovská štvrť: Múzeum Galicja na ulici Dajwór mapuje ťažký osud židovskej komunity počas 2. svetovej vojny.
• Kopec Kosciuszko: Jeden zo štyroch umelo vytvorených kopcov s výhľadom na Krakov.
• Wieliczka: Soľná baňa Wieliczka, vzdialená 20 minút autom od centra mesta.
• Živá hudba: Viaceré podniky v historickom centre ponúkajú živú tradičnú hudbu.

Slovenská kuchyňa má, čo ponúknuť a rozhodne sa nemáme za čo hanbiť. Nemusíte každý deň jesť čínu, pizzu alebo steaky.

tags: #polsko #chlieb #s #mastou #recept

Populárne príspevky:

• Objavte chuť sendviča so šunkou a syrom vo francúzskom štýle
• Príprava mäsa z vysokej zveriny
• Krájacia zelenina pre deti
• Riziká geneticky modifikovanej kukurice
• Dokonalé topenie bielej čokolády