Polský Koláč Pečený Nad Ohňom: Recept a Tradície
Ako sa stravovali naši predkovia? Kuchyňa je našim chutiam i srdciam blízka. Údaje siahajúce až do druhej polovice 19. storočia.
V tomto článku sa pozrieme na rôzne spôsoby prípravy palaciniek, od klasických sladkých variácií, až po slané kombinácie, ktoré potešia každého gurmána. Palacinky sú jedným z najobľúbenejších jedál po celom svete, ktoré sa tešia veľkej obľube nielen vďaka svojej jednoduchej príprave, ale aj vďaka nekonečným možnostiam, ako ich dochutiť a podávať. Či už preferujete sladké raňajky, dezert po obede, alebo chutné slané jedlo, palacinky sú ideálnou voľbou, ktorá nikdy nesklame.
Racuchy - poľské palacinky
História a Tradície Stravovania na Slovensku
Viedli obyčajne dopravné cesty. Javisko dejín sa dostáva Horehronie od polovice 13. storočia do popredia. Potom sa ich zmocnila komora. Území ľupčianskeho panstva sa nachádzali nerastné suroviny.
Predzvesť nového rozvoja tohto kraja. Hlavným výrobcom železa na Pohroní bol hutnícky závod vtedajšieho Rakúsko - Uhorska. Technickej, organizačno - výrobnej, ako aj spoločensko - politickej úrovne dosiahla manufaktúra v Uhorsku v 18. storočí tzv.
Kotlíkový guláš
Banícke dvojdomy atď. V Jasení možno vidieť ešte krajový typ ľudového domu. Napr. ohniská, v izbách pece. Z najstarších objektov je dom č. 1834 dom č. Pivnice pod domami na strane od svahu. Jednou z nich je banícka strážnica - Klopačka zo 16. storočia. V nej bolo situované klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do šachty.
Klopacka Hronec
Ako Bývali a Varili Naši Predkovia
Priestor na ukladanie dreva bol pod schodmi. Pitvor slúžil neraz i na priechod hydiny do podstrešia. Pec v izbe, ktorá sa používala aj na pečenie chleba. Sa kúrilo, ak bolo treba väčšie množstvo vody. Komín bol vypletaný z prútia a vymazaný hlinou. Zariadenia izby. Bol odjakživa starosťou matiek. Pece bola drevená rohová lavica využívaná aj pri stolovaní. Nad oknami bol rám s policou na vešanie tanierov a krčiažkov. Na spanie slúžila postieľku. Pec bývala postavená na podpecí, ktoré vyčnievalo spod telesa pece.
Premene voľného ohniska za uzavreté dochádzalo až od roku 1865. Boli postupne vystriedané modernými sporákmi. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Hlavnou časťou potravy boli obilniny (najmä čierne). Stromov, mach, korene a hľuzy. Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude. Sa zbieralo väčšinou divo rastúce jablone, hrušky, slivky, čerešne atď.
Bežné Jedlá a Suroviny
V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien. Zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). Druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody. Celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Aj nekvasené pivo. Nápojom bolo mlieko (často kyslé). Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Surovú zeleninu. Sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zver, raky, slimáky a zemiaky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Fašiangy, keď sa robili zabíjačky. Z mäsa často nahrádzali potraviny vyrobené z mlieka. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola bryndza. Všetky významné sviatky či udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá.
Obdobiami sa menila aj strava. V zime prevládala kapusta. Obilie, v lete zase ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. Podmienok, v akých sa žilo. Skromne, striedmo a spoločne sa stravovali. Aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži. Jedlá z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša. Poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali aj plnené cestoviny, najmä pirohy. I dnes sa pripravujú s rôznou plnkou.
Používala sa po celý rok. Sa v pivnici či komore uchovali dlho čerstvé. Konzervovanie nakladaním a kvasením v drevených sudoch. Varila najmä polievka - kapustnica a hustý prívarok. Varili sa z nej polievky a rôzne prívarky. Placiek, chleba i koláčov. V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Rúkami sa jedlo priamo do úst. Trojdielneho príboru ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia. Aj perleť, mušle, kosti či rohovina používali na obklady rúčok.
O vhodnej potrave, ktorú okolitá príroda ponúkala. Sezónnych prác v južnom Gemeri a na Dolnej zemi. 19. storočia bolo stále lesné ovocie. A ovos, raž sa dovážala. V mletí múky pomáhali kamennými okrúhlymi doskami, neskôr vo vodných mlynoch. Múka sa začala dovážať' železnicou z Rimavskej Soboty. V 50. rokoch sa piekol chlieb. V chudobných rodinách sa pripravovala polievka zo strukovín. Kaša sa varila z uvareného prosa. Skôr charakter prívarku zo zemiakov a kyslej kapusty. Po ll. svetovej vojne sa stal obľúbeným kapustník, pečený na liste kapusty.
Veľkonočné Sviatky a Tradície
Tie sa spájali so zabezpečením dobrej úrody, zdravia ľudí i domácich zvierat, ale aj očistou chotára a dediny od zlých, nečistých síl. Plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života symbolizovali vajíčka, a oheň s vodou predstavovali magicko-očistné prostriedky. Ľudia verili v ozdravujúci a liečivý účinok jarných vôd.
Veľká Noc Liptov
Pred sviatkami ženy a gazdiné s dcérami vyčistili príbytky z dôvodu udržiavania poriadku, ale dávnejšie verili, že tým z domu vyženú choroby a všetko zlé.Posvätenými bahniatkami a svätenou vodou symbolicky vymetali miestnosti, ajich kúty, pričom niekde odriekali slová:„Vši, ploštice, blchy, šváby, iďte dohromady,volajú vás žaby.“
Recept na Kotlíkový Guláš
Kotlíkový guláš je dokonalé a komfortné jedlo, ktoré každý z nás veľmi dobre pozná. Je hustou a výdatnou polievkou, ktorej základnou súčasťou je dusené mäso. Najčastejšie sa varí guláš hovädzí, ale často sa pri jeho príprave používa aj divina, bravčovina, dokonca baranina, či teľacina. Svoj pôvod má v maďarsku, ale dobre ho poznajú aj v kuchyni slovenskej, českej, slovinskej, chorvátskej či rakúskej. U nás doma gulášik minimálne raz za dva mesiace nesmie chýbať. Jeho príprava nám spôsobuje doslova radosť.
Ingrediencie a Príprava
Na bravčovej masti smažte na kocky nakrájanú cibuľu, mrkvu a polovicu zeleru. Druhú polovicu zeleru nakrájajte na plátky - zhruba v polovici varenia bude slúžiť ako malý snack, ktorým zaženiete malý hlad. Asi po 15 minútach pridajte na kocky nakrájané mäso, pridajte papriku, osoľte a okoreňte. Prikryte pokrievkou a znova na miernom plameni mäso duste, aby pustilo vlastnú šťavu. Mäso nepodlievajte! Pridajte tiež tri očistené zemiaky, ktoré po rozvarení guláš krásne zahustia. Dobre premiešajte, prípadne znova dochuťte soľou a varte cca 15 minút. Guláš potom zalejte hovädzím vývarom a varte asi hodinu. Pridajte lečo, počas leta samozrejme výborne poslúži čerstvá zelenina. Varte asi polhodinu. Množstvo tekutiny si kontrolujte a podlievajte vodou, varíme totiž kotlíkový a nie klasický guláš. Po ďalších 45 minútach by už mäso aj zemiaky mali byť mäkké a guláš takmer hotový. Na záver už len pridajte majorán, ktorý je neoddteliteľnou súčasťou nášho gulášu.
Podávajte s čerstvým chlebom alebo pečivom, ideálne servírovanie predstavuje hlboká miska. V spoločnosti priateľov chutí guláš najlepšie a skvelý je (možno dokonca lepší) na tretí deň. TIP: Namiesto pretlaku pridajte do gulášu španielsku omáčku, asi tak 4 lyžice.
| Ingrediencia | Množstvo |
|---|---|
| Mäso (hovädzie, bravčové, teľacie) | 1 kg |
| Cibuľa | 2 ks |
| Mrkva | 2 ks |
| Zeler | 1 ks |
| Paradajkový pretlak | 2 lyžice |
| Cesnak | 3 strúčiky |
| Zemiaky | 5 ks |
| Lečo | 300 g |
| Hovädzí vývar | 1.5 l |
| Majorán, paprika, soľ, korenie, rasca, bobkový list, chilli | Podľa chuti |
tags: #polský #koláč #pečený #nad #ohňom #recept
