Porovnanie spotreby mlieka: Slovensko vs. Európska únia

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je významným ukazovateľom v stravovacích návykoch populácie a má vplyv na poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu a zdravie ľudí. Tento článok sa zameriava na analýzu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v krajinách Európskej únie (EÚ) s dôrazom na porovnanie so Slovenskom a inými regiónmi sveta.

Globálna produkcia mlieka

V roku 2017 dosiahla celosvetová produkcia mlieka 696 miliárd kg. Z geografického hľadiska bola produkcia rozdelená nasledovne:

• EÚ: 28 %
• Ostatná Európa: 8 %
• Ázia: 30 %
• Severná Amerika: 18 %
• Južná Amerika: 9 %
• Afrika: 6 %
• Oceánia: 5 %

Tieto údaje poukazujú na to, že EÚ a Ázia sú dominantnými producentmi mlieka na globálnej úrovni.

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v EÚ a na Slovensku

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Na Slovensku je spotreba 170 kilogramov na osobu a rok. V porovnaní s priemerom EÚ, ktorý dosahuje približne 320 kilogramov, je slovenská spotreba výrazne nižšia. Aj v susednej Českej republike je spotreba vyššia, dosahuje okolo 280 kilogramov na osobu a rok.

Pokles spotreby na Slovensku

Bývalý riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského (VÚM) v Žiline, Karol Herian, upozornil na výrazný pokles výroby a spotreby mliečnych výrobkov a syrov na Slovensku od roku 1990. V súčasnosti sa na Slovensku konzumuje dva až trikrát menej kyslomliečnych výrobkov, a najmä syrov, ako vo vyspelých štátoch Európy.

Význam mliečnych výrobkov pre zdravie

Mliečne výrobky, najmä syry, sú pre mnohých Európanov dôležitým zdrojom bielkovín a vápnika. Tieto živiny sú nevyhnutné pre normálny rast a vývoj, najmä kostí a zubov. Napríklad, 5 dekagramov tvrdého syra obsahuje približne pätinu množstva bielkovín, ktoré potrebuje dospelý človek, a približne tretinu množstva vápnika, ktoré denne potrebuje adolescent.

Faktory ovplyvňujúce spotrebu mlieka

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane:

• Ekonomická situácia: Dostupnosť a cena mliečnych výrobkov môžu ovplyvniť ich spotrebu. V krajinách s vyššou životnou úrovňou je spotreba často vyššia.
• Stravovacie návyky: Tradičné stravovacie návyky a preferencie obyvateľstva zohrávajú významnú úlohu. Niektoré kultúry majú dlhodobú tradíciu konzumácie mliečnych výrobkov, zatiaľ čo v iných sú menej populárne.
• Zdravotné povedomie: Rastúce povedomie o zdravotných výhodách a rizikách spojených s konzumáciou mliečnych výrobkov môže ovplyvniť spotrebiteľské rozhodnutia. Napríklad, intolerancia laktózy alebo alergie na mliečne bielkoviny môžu viesť k zníženej spotrebe.
• Dostupnosť alternatív: Rastúca popularita rastlinných alternatív mlieka (napr. sójové, mandľové, ovsené mlieko) vedie k diverzifikácii trhu s mliečnymi výrobkami.
• Rastúci dopyt po organických a lokálnych produktoch: Spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú mliečne výrobky z ekologického poľnohospodárstva a od lokálnych producentov.

Moderný životný štýl a zmeny v stravovacích návykoch tiež ovplyvňujú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.

Porovnanie s inými krajinami EÚ

Mliekarne v Rakúsku platili výrobcom v januári za kilogram mlieka priemerne 40,27 centu. Na porovnanie, na začiatku tohto roku klesla výkupná cena mlieka v Nemecku na 35 centov. Tieto rozdiely v cenách môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako sú regionálne rozdiely v nákladoch na výrobu, štruktúra trhu a dopyt po mlieku.

Švajčiarsko

Produkcia mlieka vo Švajčiarsku predstavuje objem takmer 4 mld. kg ročne, z čoho 3,43 mld. kg mlieka sa spracováva na mliečne výrobky, hlavne na syry. Vo Švajčiarsku sa na 23 490 mliečnych farmách chová 584 tisíc kráv. Priemerná veľkosť farmy tak predstavuje 25 kráv.

Švajčiarsku populáciu tvoria ľudia milujúci mlieko a ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je tam na úrovni 380 kg a sú tak na druhom mieste v medzinárodnom porovnaní hneď za Švédmi. Za Švajčiarskom sa v rebríčku spotreby umiestnili Francúzi, Holanďania a Nemci.

Írsko

Z analýzy vyplynulo, že írski producenti mlieka a mliečnych výrobkov si medzi európskymi konkurentmi zabezpečili v období rokov 2014 až 2017 najlepšie čisté ziskové marže z výroby mlieka.

Výskum zistil, že využitie kapacity na spracovanie mlieka v Írsku predstavuje priemerne za celý rok približne 62 %, pričom v iných krajinách EÚ je to viac ako 90 %. Toto nedostatočné využitie spracovateľských kapacít vedie k vyšším nákladom na spracovanie, ktoré sú v kombinácii s produktovým mixom Írska hlavným faktorom pri určovaní nižšej ceny mlieka zaplatenej v Írsku.

Ekonomické ukazovatele a konkurencieschopnosť slovenských fariem

Slovenské farmy čelia výzvam v oblasti konkurencieschopnosti v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Podľa analýzy Európskej asociácie mliečnych farmárov (EDF) je jedným z problémov nízka cena, ktorú slovenskí producenti inkasujú za mlieko.

Paradoxom tohto vývoja v SR je, že mnohí farmári v iných členských štátoch považujú Slovensko z pohľadu potenciálu produkcie mlieka podľa slov prednášajúcej za „zasľúbenú zem“. Dôvodom je extrémne nízke zaťaženie pôdy veľkými dobytčími jednotkami, ktoré v SR dosahuje len 0,08 VDJ na hektár. „Slovensko vyrobí na hektár pôdy 166 l mlieka, kým napríklad Holandsko až 4000 l“, prirovnala S. Wille-Sonková SR k Holandsku.

Ďalšie dva zverejnené porovnávacie indikátory v nej vyvolali totožnú otázku. Jedným bol nájom za pôdu, ktorý sa za ostatné 4 roky v SR podľa dát EDF hýbal v priemere na 100 - 120 EUR/ha. Vo väčšine krajín EÚ pritom chovatelia platia nájom v okolí 500 - 600 EUR/ha, no napríklad v Holandsku, Švajčiarsku či Írsku je to cez 1000 EUR/ha. Totožné platí pre pracovnú silu, kde v SR táto stojí farmára 12 až 14 EUR/hod, pričom vo väčšine krajín je to 20 EUR/hod a v Dánsku, Švajčiarsku či Holandsku dokonca 30 EUR/hod.

Sedmička slovenských fariem pritom podľa dát EDF za ostatné 4 hodnotené roky (roky 2020 až 2023) si nepočínala zle ani v rentabilite výroby, keď v priemere dosiahla zisk vo výške 5,8 ct na kg energeticky korigovaného mlieka. Nechytáme sa na Švajčiarsko so ziskom 12,6 ct/kg, no dosahujeme zisk podobný ako v Nemecku (zisk 6,1 ct/kg), pričom na opačnom konci spektra sú farmy vo Francúzsku (zisk len 1,8 ct/kg) a prekvapivo i v Holandsku (zisk 1,5 ct/kg).

Ďalšou dôležitou ekonomickou metrikou sú celkové príjmy na 1 kg vyprodukovaného mlieka, teda vrátane podpôr. Tu vedú Švajčiari s takmer 92 ct/kg, pričom vyššie príjmy majú aj Fíni (66,7 ct/kg), Dáni (51,7 ct/kg). Slovensko za ostatné 4 roky dosiahlo priemernú hodnotu príjmov 48,9 ct/kg mlieka.

„Za ostatné 4 roky v priemere za všetky krajiny EDF stúpli ročné náklady o 1 300 EUR na dojnicu. To je obrovský nárast. No v prípade Slovenska tento nárast nebol až tak vysoký. Predpokladám, že dôvodom tohto vývoja je, že máte vyššiu autonómiu pri výrobe vlastných krmív“, skonštatovala S.

Produkcia a nákup surového kravského mlieka na Slovensku

Analýza údajov z obdobia rokov 2017 a 2018 ukazuje kolísanie v produkcii a nákupe surového kravského mlieka na Slovensku. Množstvo nakúpeného mlieka závisí od sezóny, kvality mlieka a dopytu spracovateľov.

V decembri 2017 nakúpili spracovatelia surového kravského mlieka 67 485 ton, čo bolo o 6,3 % viac ako v novembri 2017. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo spolu 47 460 ton (+12,7 %).

Vo februári 2018 nakúpili spracovatelia spolu 64 609 ton surového kravského mlieka, čo bolo o 8,2 % menej ako v januári 2018. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo spolu 46 361 ton (-6,0 %). Nákup mlieka 1. triedy dosiahol 16 992 ton (-12,4 %) a neštandardného mlieka 1 256 ton (+18,6 %).

V apríli 2018 nakúpili spracovatelia spolu 72 770 ton surového kravského mlieka, čo bolo o 1,7 % viac ako v marci 2018. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo spolu 52 937 ton (+5,6 %). Nákup mlieka 1. triedy kvality dosiahol 18 320 ton, čo predstavovalo pokles o 10,2 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Neštandardného mlieka sa v apríli 2018 nakúpilo 1 514 ton (+48,1 %). Mlieko Q. triedy sa na aprílovom nákupe podieľalo 72,7 %, mlieka 1.

Slováci pijú čoraz menej mlieka

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku od roku 1990 klesla z 226 kilogramov na občana na vlaňajších 158 kilogramov. "Je to dané stálou nižšou kúpnou silou obyvateľstva. Chýba nám i osveta o zdravej výžive. Napríklad Švédom trvalo zhruba päť rokov, pokiaľ zastavili klesajúci trend v spotrebe mlieka," hovorí Blcháč.

Spotreba kravského mlieka na Slovensku klesla od nežnej revolúcie na dve pätiny. Ešte rapídnejší bol úbytok chovaných dojníc, ten klesol na pätinu. Len vďaka ich vyššej produktivite sa produkcia slovenského mlieka až tak výrazne nezmenila.

V súčasnosti je situácia iná, sebestační sme na 76 percent.

Viac ako polovica mlieka, ktoré vyprodukujeme (vyše 454-tisíc ton) ide na vývoz. Ešte v roku 2002 tvoril len necelých 11 percent spotreby, v roku 2021 to však už bolo 64 percent. Podobný je podiel slovenského mlieka v maloobchodných reťazcoch - 65 percent.

Štatistiky tiež ukazujú, že prvovýrobcovia v roku 2021 predali 858-tisíc ton mlieka na konzum aj výrobu produktov, zatiaľ, čo zo zahraničia sme priviezli necelých 723-tisíc ton.

Aktuálne z Česka dovážame asi polovicu importovaného mlieka, nasleduje Maďarsko, Poľsko, Nemecko a Rakúsko.

Produkcia mlieka v EÚ."Nárast importov mlieka a mliečnych výrobkov zaznamenávame od vstupu Slovenska na spoločný trh EÚ, príchodom zahraničných obchodných reťazcov. Samozrejme, pre mlieko a mliečne výrobky je prvoradým benefitom ich čerstvosť, poznanie výrobcu a podpora slovenskej ekonomiky," hovorí Jana Planková, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu.

Špecialitou Slovenska a Česka je, že na rozdiel od iných európskych krajín zákazníci preferujú trvanlivé mlieko, ktoré však môže obsahovať menej vitamínov ako čerstvé. "Mlieko nie je nápoj, ale potravina na základe svojho zloženia, obsahu výživových látok," hovorí J. Planková.

Odborníci odporúčajú skonzumovať 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na priemerného obyvateľa za rok. Na Slovensku sa však táto spotreba od roku 1989 prepadla z 252 kilogramov na 190. No a najväčší prepad je práve u mlieka na konzum. Kým kedysi sme pili viac ako sto litrov mlieka na obyvateľa ročne, teraz to nie je ani 50.

Podpora pravidelnej konzumácie mlieka je tiež súčasťou Akčného plánu pre potraviny, ktorého súčasťou je mliečny program na školách. Aktuálne je doň zapojená väčšina škôl.

V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka. Z toho v EÚ 28 %, v ostatnej Európe 8 %, v Ázii 30 %, v Severnej Amerike 18 %, v Južnej Amerike 9 %, v Afrike 6 % a v Oceánii 5 %.

Budúcnosť slovenských mliekarov

Slovenských mliekarov čakajú od apríla krušnejšie časy. Európska únia totiž ruší kvóty na produkciu mlieka, čo môže priniesť na domáci trh prebytok mlieka zo zahraničia a tlak na pokles ceny. Slovenskí farmári sa obávajú, že príde kríza podobná tej z roku 2008 až 2009. Za posledných sedem rokov na Slovensku zaniklo 150 chovov dojných kráv. Aktuálne je v krajine už len 563 mliečnych fariem.

tags: #porovnanie #spotreby #mlieka #Slovensko #Európska #únia

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre jedlá so špenátom
• Zasiať drobné semienka a naklíčiť klíčky
• Inšpirácie od Adriany Polákovej
• Mäsový Priemysel na Slovensku
• Bezlepková knedľa: Jednoduchý recept