Potkan hnedý: Všetko, čo potrebujete vedieť o tomto hlodavcovi
Potkan hnedý (Rattus norvegicus), staršie nazývaný aj potkan hnedastý, potkan obyčajný alebo potkan kanálový, je hlodavec z čeľade myšovitých. Dnes je to kozmopolitne rozšírený druh, pôvodom z močiarov severovýchodnej Ázie. Často sa zamieňa s potkanom tmavým (Rattus rattus).
Potkan hnedý (Rattus norvegicus)
Rozpoznávacie znaky
Základným rozpoznávacím znakom je jeho lysý a šupinatý chvost, pri koreni nápadne zosilnený, ktorý je zhruba rovnako dlhý ako telo. Hlava potkana hnedého je spredu mierne zaoblená, oči sú drobné. Slabo osrstené ušnice sú krátke (pri prehnutí nedosahujú k očiam). Vo sfarbení chrbta prevláda sivohnedý až hnedý odtieň, spodná strana tela je sivastá. Chvost je zvrchu tmavší než na spodku.
Rozšírenie na Slovensku
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 341 (79,1 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 97, 22,5 %) v nadmorských výškach 98 (Bodrog) - 1 752 m n. m. Žije po celom svete.
Potkan hnedý vs. Krysa tmavá
Často sa zamieňa s potkanom tmavým (Rattus rattus). Rozpoznať, kto sa nám skutočne usadil v dome alebo na záhrade, je kľúčové pre to, aby sme mohli zvoliť správny postup, ako sa nechceného návštevníka zbaviť. Každý z týchto hlodavcov má odlišné správanie, nároky aj slabiny.
Potkan je väčší a robustnejší než krysa, dosahuje vyššiu hmotnosť. Má tupý ňufák, menšie uši a hrubší chvost, ktorý je kratší než telo. Krysa naproti tomu vyniká štíhlejšou postavou, má špicatý ňufák, väčšie uši a dlhší, tenší chvost.
Preferovaným prostredím potkanov sú vlhké miesta, ako sú stoky, kanály alebo pivnice. Krysy naopak vyhľadávajú suchšie a čistejšie prostredie - napríklad povaly, sýpky alebo stodoly.
Potkany dokážu prežívať aj vo vyšších nadmorských výškach (až 1400 m n. m.), čo krysy nezvládnu. Obe druhy vedia plávať, ale krysy lepšie šplhajú, čo je dané ich štíhlou postavou.
Krysa je všeobecne obratnejšia a tiež vyberavejšia v potrave než potkan.
Porovnanie potkana hnedého a krysy tmavej
Pre lepšiu orientáciu uvádzame porovnávaciu tabuľku:
| Vlastnosť | Potkan hnedý (Rattus norvegicus) | Krysa tmavá (Rattus rattus) |
|---|---|---|
| Veľkosť | Väčší, robustnejší | Štíhlejšia postava |
| Ňufák | Tupý | Špicatý |
| Uši | Menšie | Väčšie |
| Chvost | Hrubší, kratší ako telo | Tenší, dlhší ako telo |
| Prostredie | Vlhké miesta (stoky, kanály, pivnice) | Suché miesta (povaly, sýpky, stodoly) |
| Nadmorská výška | Až 1400 m n. m. | Nižšie nadmorské výšky |
| Šplhanie | Horšie | Lepšie |
| Potrava | Menej vyberavý | Vyberavejší |
Krysa tmavá (Rattus rattus)
Spôsob života
Potkan hnedý (Rattus norvegicus) je synantropný druh, ktorý sa z východnej Ázie rozšíril takmer do celého sveta. Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 20-30cm, tučný, špicatý chvost je kratší ako telo, menšie uši u potkana nedosahujú pri prehnutí dopredu k oku, váha sa v závislosti na veku a pohlaví pohybuje v rozmedzí 150-500g.
Gravidita samice trvá 21-23 dní, rodia sa nikodilné (holé, slepé, hluché) mláďatá, ktoré pohlavne dospievajú za 60-70 dní. Najčastejšie je v jednom vrhu 7-10 mláďat. Dĺžka života potkana je 1 až 2,5 roka. Aktivita potkanov býva najvyššia pred zotmením, pred východom slnka a v nočných hodinách.
Je rozšírený po celej zemeguli, pričom vyhľadáva chladnejšie a vlhké prostredie. Podľa spôsobu života sa zaraďuje do skupiny eusynantrópov (stáli synantropi), ktorých vývoj zašiel tak ďaleko, že ľudské sídliská sú im hlavným a často jediným trvalým prostredím v ktorom žijú.
Potkan má zvyčajne šedo hnedú srsť, na bruchu svetlejšiu, pysk tupo zakončený, ušnice viditeľné (prehnuté dopredu nesiahajú k očiam), chvost je hrubý, kratší ako telo, dľžka tela je 22 - 30 cm, maximálna hmotnosť 500g.
Pohlavne dospievajú vo veku 3 mesiacov, brezivosť trvá 3 týždne, vo vrhu býva 7 - 10 mláďat, laktácia trvá 4 týždne. Potkan sa dožíva 1 roka, maximálne 2 a pol roka. Rozmnožovacie obdobie sa mení v závislosti od podmienok vonkajšieho prostredia.
Pokles rozmnožovania sa zaznamenáva v zimnom období a v čase letných horúčav. Veľa mláďat zahynie (odhad 75%). Potkan je prevažne nočné zviera. Potravu vyhľadáva väčšinou po západe slnka. V prípade, že je populácia potkanov premnožená, vyhľadávajú krmivo aj počas dňa. Je všežravý so sklonom k mäsožravosti, často sa u neho vyskytuje kanibalizmus. Musí denne piť. Pri nedostatku potravy a vody hynie už za 5 dní.
Vyhrabáva si nory, často v blízkosti vody, vyskytuje sa v kanalizácii, blízko hnojísk a smetísk, v pivniciach, skladoch, silách. Má dobrý čuch, výborne hrabe, pláva (aj pod vodou) a šplhá do výšok. Potkan je farboslepý zle vidí a pri orientácii sa riadi pomocou čuchu, sluchu a hmatovými chlpami. Potkany sa preto pohybujú hlavne okolo stien a pevných predmetov.
Chuťová vnímavosť je veľmi dobre vyvinutá. Početnosť populácie je určovaná vhodnosťou obydlia a množstvom krmiva.
Potkan ako prenášač chorôb a škodca
Potkany sú vážnym problémom aj pri roznášaní rôznych epidémií (v minulosti mor, cholera). Dnes už tieto nákazy nehrozia ale zato potkany spôsobujú obrovské miliardové škody svojou všežravosťou.
Krysy a potkany prenášajú tiež besnotu, tularémiu, týfus, črevné choroby a choleru. Krysy, potkani a myši roznášajú asi 40 rôznych nebezpečných chorôb. Len na mor zomrelo na svete viac ľudí než vo všetkých vojnách, ktoré sa kedy viedli.
Potkany sú nebezpečné nielen pre svoje množstvo, ale aj pre veľkú žravosť. Zožerú takmer všetko, na čo prídu. Nevedia hladovať a už dvojdenný pôst je pre nich smrteľný. Za rok pripraví potkan človeka o 15 kg obilia a omnoho viac potravín znehodnotí. Okrem toho rozkúšu potkani dosky, elektroizoláciu a prehryzú sa aj kovmi. Raz sa celý New York ponoril do tmy, pretože potkani zničili izoláciu káblov a spôsobili krátke spojenie. Odborníci sa domnievajú, že každý štvrtý požiar, ktorý v USA vzniká z tzv. neznámych príčin, majú na svedomí potkani.
Deratizáciu vykonávame v priestoroch, kde hrozí riziko poškodenia zdravia a majetku človeka, či už priamym kontaktom s hlodavcom alebo nepriamo cez napadnuté potraviny, trus a moč. Nezanedbateľným faktom je aj šírenie bĺch a roztočov, ktoré môžu napadať človeka aj domáce zvieratá a sú taktiež prenášačmi pôvodcov rôznych chorôb.
Ako sa zbaviť potkanov
Ak ich nebudete zbytočne lákať, nemusíte neskôr riešiť ich prípadné premnoženie. Udržiavajte poriadok, potraviny, krmivo, sadivá a ďalší biologický materiál poriadne uskladnite a zabezpečte, takisto nech sa na vašom pozemku a okolí nenachádzajú žiadne obaly od potravín či otvorené vrecká s krmivom.
Zvyšky z varenia napríklad - sú tiež veľkým lákadlom pre hlodavce, ak zbadáte kútikom oka pobehovať potkana (hoci aj u suseda), zatiaľ tieto zvyšky ani nevyhadzujte do kompostu ak chováte domáce hospodárske zvieratá, napríklad hydinu či králiky, snažte sa im krmiva nasypať toľko, čo skutočne spotrebujú, zvyšky krmiva sú pre potkany neodolateľným lákadlom a v noci majú potom hody
Psa alebo mačku - ideálny spôsob ako sa zbaviť potkanov prirodzenou cestou. Potkan má síce aj ďalších prirodzených nepriateľov ako sú sovy (výr veľký, plamienka driemavá a myšiarka ušatá), či niektoré lasicovité šelmy (tchor, hranostaj…), tie sa s nimi však zvyknú pasovať viac vo voľnej prírode, či okrajoch dedín ako v mestských aglomeráciách.
Mačka je typický predátor a s potkanmi dokáže naozaj „pozametať“. Ak mu chcete trochu pomôcť, tak tie predmety v kôlni, záhradnom domčeku, na dvore, záhrade, ktoré mu môžu spôsobovať problémy, poodťahujte a chvíľu počkajte.
Pasce a návnady sú klasický nástroj potláčania hlodavcov v ľudských obydliach. Najznámejší a v podstate aj najstarší. Výhodou je, že nefungujú na báze škodlivej jedovatej chémie (rodenticídy) a zvyknú zviera usmrtiť dosť rýchlo na to, aby veľmi netrpelo.
mäkká nástraha Ratimor - táto nástraha proti krysám je až 8× chutnejšia než bežná potrava krys a výhodou je, že ju hlodavce neroznášajú po okolí. parafínové bloky Ratimor - hranatý tvar voskových blokov povzbudzuje hryzací reflex krys a núti ich zožrať viac nástrahy.
Niektoré deratizačné staničky, nástrahy a biocídne prípravky proti krysám sú určené len na profesionálne hubenie krysy obecnej. Tieto produkty je možné predávať iba osobám so živnostenským oprávnením alebo firmám (vlastníci osvedčenia podľa § 58 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 258/2000 Zb.).
V ponuke máme celú radu deratizačných staničiek a živolovných pascí proti krysám na umiestnenie nástrahy a biocídnych prípravkov.
Návnada na potkany Ratimor
Zaujímavosti o potkanoch
Potkani prísne dodržujú hranice svojich kolónií a snažia sa ich nenarušovať. Každé porušenie disciplíny pre nich môže skončiť tragicky. Potkani umierajú aj vplyvom stresu, a ten práve hrozí zvieraťu, keď vstúpi na cudzie územie. Majiteľ teritória začne okolo votrelca krúžiť so zježenou srsťou a pritom výhražne škrípe zubami. Votrelec sa ani nesnaží uniknúť, ani sa nebráni, zostane len nehybne stáť a ťažko dýcha. Obranca územia sa môže opakovane vzdialiť a zase sa vrátiť a znovu naháňať hrôzu. Končí to vždy rovnako. Votrelec zostane ležať mŕtvy na mieste bez toho, aby sa pokúsil o svoju záchranu.
Medzi samcami potkanov existuje prísna hierarchia. Sú rozdelení do troch skupín. Prví sú silní, nebojácni jedinci, pred ktorými sa celá kolónia trasie od strachu a chová sa k nim podriadene. Pokiaľ sa taký samec nejako znepáči vodcovi, proste ho zahubí rovnakým spôsobom ako votrelca. Prežívajú len tí najsilnejší, ktorí potom dávajú vznik novému, zdravému pokoleniu. Potkanom však pomáha aj ich vynaliezavosť a chytrosť.
Hovorí sa, že potkani nikdy nezožerú otrávenú návnadu a nepadnú do pasce. Keď zbadajú čokoľvek len nepatrne podozrivé, zďaleka sa tomu vyhnú, a tak ich skutočne nie je ľahké chytiť. Tvrdí sa tiež, že potkany majú medzi sebou určeného ochutnávača, ktorého povinnosťou je skúsiť podozrivú potravu. Potkani sa dokážu nepozorovane dostať do lodí a z lodí, a tak sa šíria po celom svete. Môžu sa prispôsobiť najrôznejším klimatickým podmienkam a víťazia i v zdanlivo nerovnom boji s človekom.
Ako predchádzať a kontrolovať POTKANY vo vašej záhrade 🐀 😱
tags: #potkan #hnedy #ratatouille #informacie


