Prečo Som Povedal, Že Som Hladný, Ale Nie Na Jedlo: Význam a Ako Zmeniť Pohľad Na Jedlo

Každá žena, ktorá má za sebou nejaké to chudnutie, ale aj následné priberanie, vie, že len schudnúť nestačí. Štíhle a zdravé telo budeme mať, len keď si ho budeme vedieť udržať. V článku ti poviem, prečo potrebujeme zmeniť pohľad na jedlo (a ako to urobiť), ak chceme mať štíhlu postavu do konca života.

Chcela by si vedieť, aká je úplne najdôležitejšia vec pri chudnutí? Aká je top rada, ktorú dávam svojim klientkam? Čo je kľúčom k tomu, aby sa nám nielenže podarilo schudnúť, ale aj vnútorne zmeniť do takej miery, že sa k prejedaniu a následnému priberaniu časom nevrátime? Odpoveďou je: Zmeniť svoj pohľad na jedlo.

Prečo Schudnúť Nestačí

Ak chceme nadváhu vyriešiť raz a navždy, nestačí len nejako schudnúť. Potrebujeme sa vnútorne zmeniť, a zmeniť aj svoje zvyky a svoj pohľad na jedlo. Ale ako to dosiahnuť? Odpoveď nájdeš v mojom (a svojom) detstve.

Keď som bol ešte malý (čiže tak 3 roky späť), niekto mi raz povedal, že príde deň, keď ma hračky prestanú zaujímať. Doteraz si pamätám svoju reakciu: Neveril som mu ani slovo. Nevedel som si predstaviť, že to, čo je pre mňa teraz také úžasné, môže byť neskôr nezaujímavé. Vedel som, že dospelí sa s hračkami už nehrajú (aspoň nie tak, aby ich bolo vidieť). Ale ja som si myslel, že sú hlúpi 😅.

Všimni si, že aj keď sme hračky milovali, nielenže sme sa s nimi prestali hrať, ale ani sme sa k nim odvtedy nevrátili. A nevraciame sa k bábikám ani teraz, ani v strese a stavím sa, že aj keby manžel spotreboval naraz všetok tvoj najdrahší pleťový krém, nerozbehneš sa do Dráčika kúpiť si My Little Pony.

Ako To, Že Sa Nám Podarilo Zanechať Hračky?

Pretože si sa zmenila. Zmenili sa tvoje priority a zmenil sa tvoj pohľad na hračky. A to isté potrebujeme urobiť pri chudnutí.

Dali Sme Jedlo Na Piedestál a Ničí Nám To Život

Najprv sa však poďme pozrieť na to, ako vnímame jedlo teraz a aké to má následky. Teraz sa zamysli nad tým, ako vnímaš jedlo. Čo pre teba znamená? Na čo jedlo slúži? A na čo ho ty používaš? Akú úlohu hrá v tvojom živote? Aký máš k nemu vzťah? Akú hodnotu ti do života jedlo prináša? Ale tiež: Akú cenu za to v živote platíš? Aké následky spôsobuje tvoj súčasný pohľad na jedlo?

Odpovede sa u každého môžu líšiť. Ale zo skúseností môžem povedať, že väčšina z nás nemá k jedlu práve najzdravší vzťah. Nejeme len vtedy, keď sme hladní. Jeme aj vtedy:

• ak dostaneme chuť,
• ak niečo zbadáme,
• ak nám niekto jedlo ponúkne,
• ak oslavujeme,
• ak sa trápime,
• ak sa hneváme,
• ak smútime,
• ak sme v strese,
• ak je to škoda vyhodiť,
• ak sa nudíme,
• a takto by som mohol pokračovať…

To spôsobuje, že jeme priveľa a pri výbere preferujeme maximálny pôžitok chuti namiesto živín. Nechcem byť kazič zábavy, len poukázať na to, že nám toto správanie zbytočne spôsobuje nadváhu, zdravotné problémy a kopu trápenia.

A čo je príčinou, že takto jeme? To, že sme dali jedlo na piedestál. Urobili sme si z neho najlepšieho priateľa, odmenu, relax, zlepšovač nálady, univerzálny liek na všetky problémy. Nejde o to, kto nás to naučil, aj keď veľa z toho pochádza z detstva a veľa robí spoločnosť. Chcem ti len ukázať, že to, ako vnímame jedlo, má veľký vplyv na to, koľko toho zjeme a potom aj na súvisiacu nadváhu.

Čo Sa Stane, Ak Počas Chudnutia Nezmeníme Pohľad Na Jedlo

Povedzme, že náš vzťah k jedlu spôsobil, že sme jedli viac a nezdravo - a to prispelo k nadváhe. A tak sa rozhodneme schudnúť. Potíme sa na podložke, varíme brokolicu, vybehávame sladkosti, čo sme pojedli ešte v škôlke. Tým síce vytvárame kalorický deficit a áno, chudneme. Lenže ak zároveň nemeníme svoj vzťah k jedlu, neodstraňujeme tým skutočnú príčinu nadváhy.

Budeme mať celý čas pocit, že jedlo je tá najúžasnejšia vec na svete, ktorú si len ja, chudinka, nemôžem dať, lebo chudnem. A nastane jeden z dvoch scenárov:

1. Buď sa nám ani len nepodarí schudnúť, lebo si nevydržíme odopierať niečo také „úžasné“.
2. Alebo sa nám to po schudnutí nepodarí dlho udržať, lebo budeme mať plné zuby sebakontroly pri sledovaní toho, ako si ostatní môžu „užívať“ život a my nie.

Môj fitness koučing a moja pomoc ženám sú zamerané na to, aby sme nadváhu vyriešili raz a poriadne. A na to potrebujeme nielen cvičiť a jesť primerane, ale aj zmeniť vzťah k jedlu.

Zdravý Vzťah k Jedlu: Nebyť Závislá, Ale Ani Sa Ho Nebáť

Zmeniť pohľad na jedlo neznamená, že sa ho začneme báť. So vzťahom k jedlu je to podobné ako so vzťahom k inej osobe: Ak budeš príliš závislá, nebude to zdravý vzťah a budú problémy (nadváha, zdravotné problémy). Ale tiež platí, že ak k nemu budeš mať odpor, budeš sa naň hnevať alebo sa ho báť a vyhýbať sa mu, tiež to nebude zdravý vzťah a nastanú problémy (anorexia, bulímia, ďalšie poruchy príjmu potravy). (Negatívny pohľad však môžeš mať k veľmi nezdravým jedlám a sladkostiam.)

Ak chceš v tomto získať rovnováhu, navrhujem nebrať jedlo čierno-bielo. Vnímať ho takto:

• Jedlo je v určitom množstve pre telo liek, a po prekročení tohto množstva sa postupne stáva jedom.
• Jedlo je v určitej kvalite pre telo liek, a po znížení tejto kvality sa postupne stáva jedom.

Nevravím, že nás kúsok pizze na mieste zabije, a rovnako nás kúsok brokolice nevylieči. Ale každý kúsok vedie k ďalším kúskom a tie nakoniec rozhodnú o tom, či svoje telo budeme liečiť alebo ho postupne otrávime.

Samozrejme, že riešením nie je jesť čo najmenej (lebo aj to môže byť problém), ale zastaviť sa, keď už máme jedla dosť.

Tajomstvo Chudnutia: Vnímať Jedlo Len Ako Palivo

Byť štíhlou nie je len o jednom tajomstve. Ale keď my tak radi počúvame tajomstvá, však? Ak chceš tajomstvo chudnutia, tu je: Nauč sa vnímať jedlo len ako palivo so živinami. To znamená:

• Tankovať ho len vtedy, keď to telo potrebuje.
• Tankovať len toľko, koľko telo potrebuje.
• A tankovať kvalitné palivo.

Keď toto splníš + zabezpečíš pohyb + a dáš tomu dostatok času = 80 % chudnutia bude vyriešených. Uvedomujem si, že jedlo môže mať pre ľudí aj iný význam. Spoločenský, kultúrny, gurmánsky, utešujúci… Ale ak máme problémy s váhou či so zdravím, tieto pohľady na jedlo všetko iba komplikujú.

Aj alkohol môže mať veľa významov, lenže ak pri ňom nevieme držať hranice a ničí nám život, bude lepšie vnímať ho ako niečo, čo nášmu životu ubližuje, a dať ho preč. Keďže jedlo nemôžeme dať preč, je lepšie vnímať ho len ako palivo a do chladničky chodiť ako na benzínku: Prídem, natankujem, odídem a najbližšie prídem, až keď mám prázdnu nádrž.

Teraz už vieš, že jedlo máš vnímať ako palivo. Ale aj tak mu nebude ľahké odolať. Na odolávanie funguje viacero spôsobov a jedným z účinných, ktoré pomáhajú aj mojim klientkam, je tento: Keď dostaneš chuť na jedlo, ktoré nepotrebuješ, vizualizuj si, čo s ním telo urobí. No čo asi, keď ho nespáli? Uloží. Predstavuj si, že ten nepotrebný kúsok jedla, čo sa chystáš zjesť, si môžeš rovno nalepiť na zadok.

Vtedy sa spýtaj samej seba: Stojí mi to za ten 5-minútový pocit chuti na jazyku? Nemusí to zafungovať vždy, ale táto vizualizácia nám aspoň ukáže skutočnú cenu toho koláčika.

Si Ochotná Zmeniť Svoj Vzťah k Jedlu?

Predtým, než to dáme do praxe, mám otázku: Skutočne chceš zmeniť svoj pohľad na jedlo? Lebo nie každá žena chce. Veľa žien túži po štíhlej postave. Ale mnohé chcú tiež pokračovať v jedení sladkostí, dať si hocikedy veterník, neobmedzovať sa na oslavách a zjesť polovicu mliečnej čokolády kedykoľvek, keď večer dostanú chuť. Nechcú to meniť. Len nechcú, aby z toho priberali.

Niekedy povedia, že by chceli „obmedziť“ sladkosti. Nie prestať jesť. Len obmedziť. Pretože nechcú mať ten nepríjemný pocit, že dostali na niečo chuť a nemôžu si to dať. Ja síce chápem snahu mať oboje, a nerád som pre teba poslom zlých správ, ale pre drvivú väčšinu ľudí to takto fungovať nebude.

Potrebuješ sa rozhodnúť, čo chceš viac. Ak chceš štíhlu postavu a zdravý životný štýl, spýtaj sa samej seba:

• Som ochotná zaplatiť cenu v podobe toho, že sa vzdám klasických kupovaných sladkostí?
• Som ochotná jesť len vtedy, keď je čas doplniť palivo, a povedať jedlu nie, ak len náhodne dostanem na niečo chuť?
• Som ochotná nedať si jedlo, ak ho nepotrebujem - aj vtedy, keď sedím pri ľuďoch, ktorí ho do seba hádžu bez rozmýšľania?

Ak nie, ja to rešpektujem. Aspoň sme k sebe úprimní a môžeme znížiť svoje očakávania, aby sme nežili celý život v ilúziách, že raz budeme štíhli, ale naďalej budeme môcť jesť čokoľvek, kedykoľvek a v akomkoľvek množstve. Mať štíhle a zdravé telo má svoju cenu. A je len na nás, či sme ochotní ju platiť.

Nerobme Z Jedenia Zmysel Života

Na záver ešte jedna myšlienka, ktorú som sa naučil: Život ponúka veľa „čokolád“. A tie najlepšie nie sú zabalené a nedajú sa kúpiť v obchode.

Je pochopiteľné, ak máš jedlo rada. Čo si budeme… Niektoré nezdravé jedlá sú fakt chutné! Ale za akú cenu? Stoja nám za to, že nás pripravujú o zážitky s rodinou? O sebavedomie? O zdravie? O skvelý pocit ľahkosti, príťažlivosti a energie vo vlastnom tele? O možnosť žiť úžasnejší a naplnenejší život?

Ak máš pocit, že jedenie bez obmedzení je jednou z posledných radostí v tvojom živote a teraz ti aj túto chce Martin zobrať, možno by bolo fajn sa zamyslieť, či to jedenie bez obmedzení nie je príčinou, prečo je to jediná radosť počas dňa. Vieš, ako tá falošná kamoška, čo sa postará o to, aby si žiadne iné nemala. Nerobme z jedenia zmysel života. Nedávajme jedlo na piedestál. Jasné, že ho potrebujeme k životu, ale nech je to len náš nástroj, nie životný cieľ.

A ak sa predsa objavia aj po schudnutí nutkania potešiť sa zbytočným jedlom, obráť svoju pozornosť na iné radosti v živote. Plánuj výlety. Čítaj knihy. Daj si teplú sprchu. Skúšaj si šaty a obzeraj sa v zrkadle, čo si zmenou stravy a cvičením dosiahla. Zavolaj mame či kamoške. Daj si jogu. Vychutnaj medovkový čaj (lebo ten upokojuje). Hraj sa s deťmi, a keď zaspia, hraj sa s manželom. Alebo, skrátka, nerob chvíľu nič, len mysli na to, čo je super na tvojom živote a nie je to pre každú kamošku samozrejmosť. Hlavne nerob z jedla zmysel toho celého.

Ako Prestať Zajedať Svoj Nespokojný Život?

Každý z nás zvláda vypäté situácie po svojom. Niekto si zakričí, niekto si zacvičí - a niekto sa rozhodne svoje negatívne emócie a myšlienky zajesť. Nie vždy je však jednoduché rozoznať, či jeme zo stresu, smútku alebo kvôli skutočnému hladu. Alebo je to varovný signál pred vznikom poruchy príjmu potravy?

V článku sa dozviete:

• ako zistiť, či je pre vás jedlo spôsob, ktorým si pomáhate vo vypätých situáciách,
• aký je rozdiel medzi emocionálnym jedením a záchvatovým prejedaním
• a 5 tipov, ako s emocionálnym jedením bojovať.

Ako Zistiť, Že Je Jedlo Spôsob, Akým Bojujete So Stresom?

Poznáte to. Zmeškaný autobus, hádka s partnerom, nepríjemný šéf. V spleti každodenných udalostí je jednoduché nájsť si dôvod na maškrtenie a dopriať si. Ako však rozlíšiť, či ide o emocionálne jedenie? Skúste odpovedať na nasledujúce otázky:

• Jete viac v emočne vypätých obdobiach?
• Jete aj vtedy, ak nepociťujete hlad?
• Máte tendenciu odmeniť sa jedlom za úspech?

Ak ste aspoň dva razy odpovedali áno, mali by ste zbystriť pozornosť.

Čo Je To Emocionálne Jedenie?

Jesť musíme všetci a vždy sa pri tom nejako cítime - to ale neznamená, že ide o „emocionálne jedenie“. O tom sa bavíme až vtedy, ak jedlo prestane plniť svoju hlavnú úlohu - zahnať hlad, ale namiesto toho sa stane náplasťou na negatívne zážitky, myšlienky alebo emócie.

Emocionálne jedenie je nutkanie jesť viac, ak zažívame negatívne emócie alebo stres.

Paradoxom je, že prirodzená reakcia nášho tela by vzhľadom k zmenám, ktoré stres a negatívne emócie vyvolávajú, mala byť presne opačná - zmenšiť príjem jedla.

Čo sa deje s naším trávením, keď sme v strese?

• zníži sa prekrvenie čriev
• spomalí sa pohyblivosť čriev
• zmenší sa vylučovanie tráviacich štiav

Stres pre nás znamená nebezpečenstvo - a na to sa pripravuje aj naše telo. Prioritou je dýchať, myslieť a utekať - nie tráviť a získavať živiny zo zjedeného jedla. Činnosť trávenia je teda fyziologicky utlmená.

V prípade emocionálneho jedenia - alebo aj psychogénneho prejedania - je tento mechanizmus porušený a jedlo sa stáva prostriedkom zvládania zvýšenej záťaže. Stres zo skúšok, hádka s partnerom či ťažkosti v práci - to všetko môže byť spúšťačom toho, že zjeme celú tabuľku čokolády „na nervy“.

Aký Je Rozdiel Medzi Fyziologickým Hladom a „Emocionálnym“?

Keď som bola malá a povedala som, že som hladná, mama mi nachystala na jedenie to, čo bolo práve uvarené. Ak som to jesť nechcela, povedala, že teda nie som hladná - a viac sa so mnou nebavila.

A kto by bol povedal, že v takej krátkej vete môže byť toľko pravdy. Fyziologický hlad, ktorý má pôvod v nedostatku jedla, dokáže zahnať akékoľvek jedlo.

Keď ste skutočne hladní, nepociťujete neovládateľnú túžbu po určitej potravine. Skrátka zjete to, čo je po ruke - hoci aj varenú brokolicu. Fyzický hlad prichádza postupne, je sprevádzaný škvŕkaním v žalúdku, po najedení sa prestane a vy sa cítite sýty.

Emocionálny hlad sa, naopak, objavuje náhle - často po vypätých situáciách alebo počas náročnejších období. Je časté, že máte chuť na kaloricky výdatné jedlá - zmrzlinu, sladkosti, pizzu, čipsy. Podvedome hľadáte niečo, čím by ste si zlepšili náladu.

Emocionálne Jedenie Sa Objavujte Počas Diéty Aj Mimo Nej

Počas diéty, kedy sa telo nachádza v kalorickom deficite, existuje väčší predpoklad, že podľahneme negatívnym emóciám a siahneme v dôsledku toho po jedle. Okrem smútku či stresu nám totiž nepraje aj nedostatočné množstvo kalórií. To spôsobuje, že oveľa častejšie a intenzívnejšie cítime fyziologický hlad. Keď sa k tomu pridajú negatívne emócie, sme iba krôčik od toho, aby sme pokušeniu podľahli - a siahli po najbližšej maškrte. O to viac, ak vieme, že naša disciplína má rezervy.

Emocionálne jedenie sa však môže objaviť aj ako dôsledok toho, že nedokážeme dostatočne porozumieť signálom nášho tela. Rátame sem napríklad neschopnosť rozoznať fyziologický hlad od toho emocionálneho či od nudy, nedostatočnú prácu s emóciami, ich potláčanie alebo odmietanie (tzv. alexithýmia).

Emocionálne Jedenie Nie Je To Isté Ako Záchvatové Prejedanie!

Emocionálne jedenie aj záchvatové prejedanie môžu byť poháňané rovnakými negatívnymi emóciami, preto nie je vždy jednoduché rozlíšiť, o ktorú situáciu sa jedná.

Zjedený kýblik zmrzliny po nevydarenom dní ešte nemusí znamenať, že trpíte záchvatovým prejedaním. Opakované epizódy emocionálneho jedenia sa však môžu prehupnúť do porúch príjmu potravy, napríklad záchvatového prejedania, mentálnej bulímie či anorexie.

Záchvatové prejedanie je charakterizované veľkým množstvom jedla počas zjedeného počas pomerne krátkeho času a pocitmi straty kontroly (Dingemansová a kol., 2017). Človek jedáva sám, je mu jedno, čo zje a pociťuje obrovské pocity viny.

Epizóda záchvatového prejedania sa objavuje minimálne raz za týždeň.

Počas emocionálneho jedenia však ste schopní prestať jesť - väčšinou vás uspokojí konkrétna potravina, najčastejšie niečo sladké a tučné s vysokým obsahom kalórií.

Emocionálne Jedenie Môže Viesť Až K Obezite

Opakovaný a nekontrolovateľný nadmerný príjem jedla je pre naše telo zdrojom nadbytočnej energie, ktorú prirodzene uložíme vo forme telesného tuku. Ak množstvo tuku presiahne určitú hranicu, hovoríme o obezite (BMI > 30).

Až tretina ľudí sa niekedy prejedá v nadväznosti na emócie.

Takmer 1500 prvákov na univerzite sa zúčastnilo dotazníkového prieskumu, ktorý skúmal spojitosť medzi depresívnymi myšlienkami, emocionálnym jedením a obezitou.

Na jednoduchú otázku - „Prejedáte sa v reakcii na emócie?“ - odpovedala kladne tretina zúčastnených, pričom podľa všetkého nástrahám emocionálneho jedenia podliehajú častejšie ženy (Lazarevich a kol., 2016).

Emocionálne Jedenie Si Môžeme Priniesť Aj Z Detstva

Nevinné sladkosti za odmenu u detí môžu vyústiť až do problému s emocionálnym jedením či obezitou. V deťoch odmalička utvárajú spojenia, ktoré jedlo spájajú s príjemnými pocitmi (úspech, uznanie, náklonnosť).

Keď nám podobné prežitky chýbajú v dospelosti, automaticky siahame po jedle, s ktorým ich máme podvedome spojené. Začarovaný kruh? Nemusí byť.

Ako Prestať Zajedať Svoj Nespokojný Život?

1. Definujte spúšťače emocionálneho jedenia

   Napíšte si tieto situácie napríklad do poznámkového bloku, ktorý môžete mať stále so sebou. Pohádali ste sa s priateľom a hádku máte na zozname? Buďte ostražitý a venujte zvýšenú pozornosť vašim emóciám aj voľbe jedla.

   Niekedy stačí málo - vo vypätej situácii si dokázať povedať - „Toto je ono. Teraz by som normálne zjedla celú čokoládu, no v skutočnosti nie som hladná. Nechce jesť moje brucho, ale hlava.”

   Jedlo za vás spor nevyrieši - a pravdepodobne sa po ňom ani nebudete cítiť psychicky lepšie. V horšom prípade si privodíte výčitky a smútok, že ste tomu znovu podľahli.

   Existuje možnosť, ako by ste mohli nabudúce zvládnuť vyriešiť túto situáciu bez vyhrotených emócií?

2. Naučte sa rozlišovať fyzický a emocionálny hlad

   Predtým, než neplánovane naletíte do plnej špajze, spýtajte sa: Som skutočne hladný? Cítim, že mám prázdny žalúdok? Škvŕka mi v bruchu?

   Sme zvyknutí, že jedlo je okolo nás vždy a všade. To ale neznamená, že ho musíme hneď jesť aj vtedy, keď nie sme hladní.

3. Zamerajte sa na mindful eating

   Pojem „mindful eating“ vychádza z techniky mindfulness (v preklade všímavosť, schopnosť vnímať prítomný okamih). Mindful eating, čo by sme mohli preložiť ako „vedomé / všímavé jedenie“, znamená plné a neodsudzujúce uvedomovanie si fyzických a emocionálnych pôžitkov, ktoré sa spájajú s jedením.

   Jednoducho povedané - plnú pozornosť venujete jedlu: tomu ako chutí, ako vonia, akú má teplotu a čo sa deje s vaším telom, keď naň myslíte, keď začínate jesť, v priebehu jedenia aj po tom.

   Nezáleží pritom, či jete zeleninový šalát alebo kus torty, princíp je ten istý. Nesúdiť, nepremýšľať nad kalóriami, ale vnímať jedlo ako jedlo. Nie ako pomocníka, ktorý nám pomôže prekonať zlé životné obdobia. Lebo viete čo? Nepomôže.

4. Zlepšite si náladu

   Využiť pritom môžete všetky legálne spôsoby. Medzi overené spôsoby patrí šport, prechádzka v prírode, upratovanie alebo akákoľvek fyzická práca.

   Ak vám pohyb v takýchto situáciách príliš nevonia, môžete vyskúšať napríklad adaptogény. Ide o špecifické bylinky, ktoré ovplyvňujú okrem iného aj náš nervový systém, pomôžu uvoľniť a zrelaxovať.

5. Naučte sa pracovať aj s negatívnymi emóciami

   To najkľúčovejšie, čo vám môže pomôcť zbaviť sa emocionálneho jedenia, je naučiť zvládať stresové situácie a pracovať s emóciami. Pomôcť vám môžu pravidelné meditácie, mindfulness, ale aj obľúbená kniha, relax či sedenia so psychológom.

   Duševné zdravie dnes už nie je tabu - a absolvovať niekoľko sedení s psychoterapeutom nie je hanba. Ba čo viac - môže to byť dôkazom, že dotyčný má „gule“ na to riešiť skutočnú príčinu.

Nakŕmiť potrebuje vaša hlava a pocity, nie žalúdok. V prípade emocionálneho jedenia je prvý krok priznať si, že sa to deje. Až potom môžeme pracovať na lepšom zvládaní emócií a vypätých situácií. Užitočné je rozoznať, či ide o fyzický alebo emocionálny hlad. A dovtedy?

tags: #povedal #som #ze #som #hladny #ale

Populárne príspevky:

• Recenzia krájača na zemiaky
• Recepty na Nórske Zemiaky
• Svieži šalát z kyslej kapusty
• Recepty s Paradajkovým Pretlakom
• Použitie čierneho korenia