Pôvodná zelenina pestovaná na Slovensku: História, vývoj a súčasnosť

S rastúcim záujmom o bio produkty a odmietaním geneticky modifikovaných potravín si mnohí spotrebitelia neuvedomujú, že ani bežne dostupné druhy zeleniny a ovocia, ako napríklad banány či mrkva, nemusia byť vo svojej pôvodnej podobe. Šľachtenie a kríženie plodín je proces, ktorý prebieha už stáročia a výrazne ovplyvnilo vzhľad, chuť a vlastnosti zeleniny, ktorú dnes konzumujeme. V tomto článku sa pozrieme na históriu a vývoj niektorých druhov zeleniny, s dôrazom na situáciu na Slovensku.

História pestovania zeleniny

V dávnych dobách, keď sa ľudia živili ako lovci a zberači, objavovali rastliny vhodné na konzumáciu náhodne. Až so vznikom prvých civilizácií sa človek naučil zeleninu cielene pestovať a šľachtiť pre svoje potreby. Dnes existuje viac ako 20 000 rôznych druhov zeleniny a toto číslo stále rastie.

Najstaršie druhy zeleniny

Za najstarší druh zeleniny sa považuje hrach, ktorý bol podľa historických nálezov známy už v dobe kamennej. V starovekom Ríme sa zbierali celé usušené struky, ktoré sa následne mleli. Zelený hrášok sa na stoloch začal objavovať až v 17. storočí.

Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a do Európy sa dostali v 16. storočí. Spočiatku sa pestovali skôr na okrasné účely a Európania mali voči ich konzumácii predsudky. Napokon však zemiaky spôsobili revolúciu v stravovaní a v 18. storočí sa ich pestovanie a využívanie v kuchyni výrazne rozšírilo.

Podobne ako mrkva, aj iné druhy zeleniny prešli v priebehu histórie výraznými zmenami:

• Banány: Pôvodné banány boli tvrdé, škrobovité a plné semien.
• Melóny: Maľby zo 17. storočia zobrazujú melóny s dužinou, ktorá má segmenty so špirálovými vzormi vo vnútri.
• Broskyne: V roku 4000 pred našim letopočtom boli broskyne v Číne drobné ovocie, ktoré pripomínalo čerešne, s veľkou kôstkou a trpko-sladkou chuťou.
• Baklažány: Vo voľnej prírode sa vyskytujú v rôznych farbách a tvaroch - žlté, biele, fialové, čierne, oválne aj podlhovasté. Moderné baklažány sú väčšie a najčastejšie fialové alebo čierne.
• Kukurica: Dnešná kukurica je výsledkom kríženia a začala sa pestovať v Amerike v roku 7000 pred našim letopočtom.

Transformácia mrkvy: Od fialovej po oranžovú

Mrkva, obľúbená pre svoju sladkú chuť a vysoký obsah vitamínov, pochádza z oblastí Afganistanu, kde bola pôvodne pestovaná už pred viac ako 5000 rokmi. Pôvodné odrody mrkvy mali fialovú alebo bielu farbu, zatiaľ čo oranžová mrkva, ako ju poznáme dnes, sa objavila až v 17. storočí v Holandsku.

Mrkva sa v Európe objavila približne v 13. storočí, pričom sa od tej, ktorú poznáme dnes, značne líšila. Pôvodná mrkva mala horkejšiu chuť a fialové, žlté alebo biele sfarbenie. Používala sa skôr na medicínske účely. Oranžovú mrkvu sa podarilo vyšľachtiť až v Holandsku v priebehu 17. storočia.

Oranžová mrkva získala popularitu aj pre svoje spojenie s kráľovským rodom Oranžských v Holandsku.

V Európe bola mrkva dôležitou plodinou najmä v stredoveku, keď sa používala ako základná zelenina v jedálničku roľníkov. V mnohých európskych krajinách má mrkva významné miesto v kuchyni a tradičných rituáloch. Na Slovensku a v Česku je mrkva neoddeliteľnou súčasťou jedál, ako sú polievky, omáčky a šaláty.

Mrkva je známa aj pre svoje liečivé vlastnosti. V ľudovej medicíne sa mrkvová šťava často používa na podporu zdravia zraku a pokožky. V niektorých kultúrach je mrkva symbolom vitality a jari, keďže sa sia na jar ako prvá plodina, ktorá prináša úrodu do záhrad.

Ak teda uvidíte tmavšiu mrkvu, nie je to žiadna novodobá odroda a rozhodne nie prifarbovaná zelenina. Účinky mrkvy sú aj dnes prospešné pre zdravie. Táto zelenina pôsobí detoxikačne, reguluje chod pečene, znižuje cholesterol v krvi. Chutí výborne čerstvá i varená, a ak je reč o chudnutí, potom stavte jednoznačne na tú varená.

O ovocí a zelenine, ktoré majú fialovú farbu, sa už dávno hovorí ako o prírodných liekoch na zdravie zraku, mozgu, srdca, ale aj ako o regulátoroch hmotnosti. Ich odtieň vytvárajú bioflavonoidy. Rovnako ako sa pri redukcii váhy využívajú čučoriedky alebo cvikla, aj fialová mrkva podporuje chudnutie, pretože reguluje hladinu cukru v krvi. Šálka fialovej mrkvy obsahuje len 52 kalórií, pritom vás nasýti, či je čerstvá alebo uvarená.

Chudnutie s fialovou mrkvou nemá žiadne prísne pravidlá, základom je zaradiť ju do jedálneho lístka aspoň niekoľkokrát za týždeň. Využite ju pri príprave nátierok, smoothie, pridajte ju surovú do šalátov alebo vo varenej či pečenej forme podávajte namiesto prílohy. Poskytuje trvalý pocit sýtosti, keďže je mimoriadne bohatá na vlákninu. Pri pravidelnej konzumácii si všimnete, že vás postačia menšie porcie a neprepadá vás vlčí hlad.

História ďalších druhov zeleniny

Okrem spomínaných druhov, aj ďalšie bežne konzumované zeleniny majú bohatú históriu:

• Cesnak: Objavuje sa už pred 9 000 rokmi a predpokladá sa, že z Ázie sa do ostatných častí sveta rozšíril najmä vďaka hodvábnej ceste. Cesnak bol hojne využívaný nielen v starovekom Egypte ale aj v Grécku, pričom používaný bol nielen ako korenina ale aj na liečenie.
• Uhorky: Ako súčasť čeľade tekvicovité sprevádzajú ľudstvo už vyše 4 tisíc rokov. Svoj pôvod má v starovekej Indii odkiaľ sa jej pestovanie rozšírilo do starovekého Grécka, Ríma a tiež do Číny.
• Cibuľa: Od nepamäti kultivovali cibuľu Egypťania, u ktorých sa tešila univerzálnej obľúbenosti. V starovekom Grécku ju považovali za posvätnú rastlinu: chápali ju ako symbol štruktúry vesmíru.
• Kapusta: Kapusta je jednou z najstarších zeleninových kultúr pestovaných v Stredozemí a južnej Európe - viac ako 4,5 tisíc rokov.
• Reďkovka: Reďkovka pochádza z Egypta a Číny. O kultivácii reďkovky v starovekom Egypte svedčia nápisy na Cheopsovej pyramíde podobne ako o cesnaku.
• Špenát: Vo voľnej prírode sa špenát nachádza v Prednej Ázii a jeho kultivácia začala v Perzii.
• Cvikla: Divorastúca cvikla sa dodnes vyskytuje v Iráne, na pobreží Stredozemného, Čierneho a Kaspického mora a tiež v Indii a Číne.

Pôvodná zelenina a Slovensko

Hoci sa základné druhy zeleniny mierneho podnebného pásma pestujú po celom obvode zemegule, v každej krajine uprednostňujú domáce krajové odrody.

Stav šľachtenia zeleniny na Slovensku

Slovensko malo v minulosti dobre rozvinuté šľachtenie zeleniny. Domáce šľachtenie zeleniny však postupne zaniká. Dnes už nemáme ani bývalý Výskumný ústav zeleniny v Nových Zámkoch, ani šľachtiteľské stanice. Šľachtenie by malo dávať nové rozvojové podnety pre zeleninársku prvovýrobu, ktorá na Slovensku pokrýva domácu spotrebu zeleniny len okolo 20 percent. Platíme tak daň globalizácii obchodu s potravinami a nezvládnutej transformácii poľnohospodárstva.

Význam slovenských odrôd

Na Slovensku vyšľachtené odrody najlepšie vystihujú pôdne a klimatické podmienky typické pre naše územie a vyjadrujú aj našu typickú chuť. Dovozom zeleniny z rôznych kútov Európy prichádzame o túto chuťovú pamäť, ktorá sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Pôda s mikroklímou i spôsobom pestovania dávajú jednotlivým odrodám zeleniny svojráznu aromatickú a chuťovú pečať i farebnosť.

Preferencie slovenských spotrebiteľov

Napríklad, slovenské obyvateľstvo preferuje bledozelenú špicatú papriku, ktorá dozrieva až dočervena a chutí sladko, mierne štipľavo až štipľavo. Neobľubujeme dovážanú tmavozelenú alebo bielu papriku. Naše vlastné odrody sú však, žiaľ, na ústupe.

Problémy so šľachtením

Šľachtenie je drahé a bez dotačnej podpory je odsúdené na odumieranie. Štát sa z neho u nás už dávno stiahol, zatiaľ čo v iných krajinách doň stále tečú vysoké podpory. Pre prax nestačí odrodu len vyšľachtiť, ale treba robiť tzv. udržovacie šľachtenie. Tam, kde niet dosť zdrojov, šľachtenie skôr či neskôr skončí.

Návrat k prirodzenosti

Ľudia si uvedomujú hodnotu prirodzene dozretej zeleniny a uprednostňujú nákupy na trhoviskách, kde si môžu kúpiť rajčiny, ktoré neboli vyšľachtené na to, aby vydržali tisíckilometrové presuny a dlhý pobyt v skladoch a na pultoch. Chcú opäť jesť plody, ktoré dozreli prirodzene na koreni, na slnku.

Zaváranie ako spôsob uchovania úrody

Zaváranie je tradičný spôsob uchovávania ovocia a zeleniny, ktorý sa na Slovensku objavil koncom 19. storočia. Spočiatku išlo najmä o džemy, rôsoly a lekváre. Varenie ovocných rôsolov priniesli na naše územie svetobežní drotári a z Ruska sa tento zvyk rozšíril do celého Slovenska.

Zaváranie v 20. storočí

Kuchárske knihy z prvej polovice 20. storočia od Terézie Vansovej obsahovali recepty, ktoré mali obrovský úspech. Zaváranie do fliaš je mladšie a u nás sa začalo vo veľkom rozvíjať po druhej svetovej vojne. V 70. až 80. rokoch gazdiné zavárali bežne, keďže neboli chladničky či mrazničky. Rozšírený bol slivkový lekvár, ktorého varenie malo aj sociálnu funkciu - ženy sa stretávali, spievali a rozprávali.

Tradičný spôsob varenia slivkového lekváru

Ovocie ste vtedy mohli nájsť vo voľnej prírode v hojnom počte a ľudia vedeli, ako ho využívať. Stromy slivky stáli takmer pred každým domom, našli ste ich takmer všade. Zo sliviek sa varil slivkový lekvár, na dnešné pomery by sme povedali, že bio spôsobom. Slivky sa museli odkôstkovať a triedili sa. Na zem sa dala plachta a umyté a usušené slivky sa tam naukladali. Veľmi dôležitá bola hygiena rúk, keď sa slivky varili v kotloch, často vonku. Robievalo sa dokonca také improvizované ohnisko, varili ho ženy alebo staršie deti na miernom ohni. Lekvár sa miešal „veslom“, vďaka ktorému mohli pri varení sedieť. Niekde bolo zvykom variť ho cez deň, inde zas celú noc. Bola to veľmi milá spoločenská udalosť. Vychladnutý lekvár sa uskladnil do keramických alebo kameninových nádob. Zaujímavosťou tohto lekváru bolo to, že keď sa dobre uvaril a nedostala sa tam žiadna nečistota, vydržal až niekoľko rokov.

Ako nakupovať a skladovať mrkvu

Bežnú skladovú mrkvu bez vňate, ktorá je v obchodoch v priebehu celého roka, nakupujte podľa vzhľadu. Vyberajte si mrkvu, ktorá je na svoj objem primerane ťažká. Nemala by byť scvrknutá, popraskaná ani napadnutá (škodcami alebo hnilobou). Na pohmat by mala byť vždy tvrdá. V sezóne sa veľmi krehké a šťavnaté korene mrkvy predávajú vo zväzkoch aj s vňaťou. Tú však ihneď po nákupe odstráňte, pretože z mrkvy odčerpáva živiny a skracuje tak jej životnosť. V chladničke mrkvu skladujte v zásuvke na zeleninu, kde vydrží veľa dní. Ak je nezakrytá a mierne sa scvrkne, môžete ju osviežiť namočením do studenej vody, z ktorej sa „napije“ a získa svoju tvrdosť späť. Pri príprave sa môžete rozhodnúť medzi lúpaním a ponechaním šupky. Ak je pre vás na prvom mieste chuť a ľahká príprava, mrkvu vždy olúpte.

Pestovanie mrkvy na balkóne

Ak žijete v byte a nevlastníte ani hriadku v komunitných záhradách, môže sa vám zdať, že ste odkázaný na ovocie a zeleninu len zo supermarketov. Máme pre vás dobrú správu - vypestovať si vlastnú úrodu môžete aj na svojom balkóne! Sladké jahody či paradajky, pažítka či chilli papričky - vyrastú aj u vás doma. Vypestovať si vlastné čerstvé ovocie a zeleninu môže byť náročné, ak žijete v byte alebo bytovom dome, ale nie je to nemožné. V článku nájdete 7 najľahšie pestovateľných rastlín na balkóne: bylinky, reďkovky, chilli papričky, pažítka, hrášok, paradajky a jahody.

Pri pestovaní zo semien si dajte pozor, aby ste ich nedali veľa do jedného sadbovača. Polievajte ich len orosovačom. Hneď ako vaša priesada začne príliš hustnúť, je potrebné rastlinky rozsadiť. Opatrne ich vyberte aj s korienkami a vložte do kvetináča. Do kompletného presádzania zo sadbovača sa neponáhľajte. Ak ste semienka zasadili napríklad teraz - v marci, ideálny čas na presadenie bude v máji.

Začiatkom jari sa začnú záhradkárstvá plniť prvými priesadami na sadenie. Zaobchádzajte s nimi rovnako, ako keby ste si ich vypestovali u seba doma. Priesady len presadíte do väčších kvetináčov, ktoré obsahujú vhodný substrát. Pri kúpe priesad šetríte časom, no na druhej strane neviete, v akom substráte a v podmienkach daná sadenička rástla. Navštívte preto len overené záhradkárstvá a pestovateľov.

Užitočným pomocníkom pri pestovaní sú aj balkónové skleníky a mini skleníky, ktoré ich chránia pred výkyvmi jarného počasia. Výhodou je aj fakt, že takto sadaničky nezaberajú priestor vo vašom interiéri.

Čerstvé bylinky z obchodov sú skutočne drahé v pomere ku gramáži, ktorú dostanete. Omnoho viac sa vám oplatí si ich vypestovať u seba na balkóne. V záhradkárstve si kúpte substrát, ktorý je vhodný na pestovanie byliniek. Pri zalievaní to nepreháňajte. Na nadmernej vlhkosti v kvetináčoch pohorí väčšina začínajúcich pestovateľov. Myslite na to, že bylinky rastú v uzavretom kvetináči, voda nemá kam odtekať.

Sú rýchlo rastúce rastliny, ktoré sa dajú pestovať v nádobách a nevyžadujú veľa priestoru. Na pestovanie reďkoviek je ideálna nádoba s hĺbkou aspoň 15 cm. Veľmi dobre rastú v priepustnej, humóznej a mierne vlhkej pôde. Reďkovky potrebujú pravidelné zalievanie, pretože vysychajú rýchlejšie ako iné rastliny. Tieto červené guličky uprednostňujú slnečné lúče pred tieňom. Ideálne miesto pre pestovanie reďkoviek je na južnej alebo juhozápadnej strane balkóna. Reďkovky sú hotové na zber asi po 4 až 6 týždňoch od výsevu.

Pestovanie chilli papričiek výrazne narástlo na popularite za posledné roky. Pokiaľ chcete aj vy patriť do komunity pestovateľov chilli papričiek, tak máme pre vás skvelú správu - vôbec to nie je náročné! Chilli papričky potrebujú veľa priestoru pre rast, preto vyberte dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 20 cm. Pre chilli papričky vyberte pôdu s vysokým obsahom živín a dobre priepustnú. Rastliny sú náročné na živiny, budete ich musieť prihnojovať každé 2 týždne. Chilli papričky pochádzajú z Južnej Ameriky, sú to teplomilné rastliny.

Pažítka je skvelou rastlinou pre začiatočníkov. Táto aromatická bylina sa dá ľahko pestovať a dodáva jedinečnú chuť do všetkých pokrmov. Zasadiť ju môžete do okrúhleho kvetináča s priemerom aspoň 20 cm. Ako substrát použite piesčitú pôdu, do ktorej pridáte kompost. Pažítka má rada vlahu, no s polievaním to nepreháňajte - je citlivá na kyslú a mokrú pôdu. Opatrný buďte aj s umiestnením kvetináča a vyhnite sa priamemu slnku. Pažítku môžete zbierať kedykoľvek počas vegetačného obdobia.

Hrášok je výborná voľba na pestovanie na balkóne. Bude sa mu dariť, ak ho zasadíte do hlbokej nádoby (aspoň 30 cm) s drenážnymi otvormi. Hrášok zasaďte do zásaditej dobre priepustnej vlhkejšie pôdy. Umiestnite ho na slnečné miesto, avšak nie na priame svetlo. Rastlinu zalievajte primerane. Nepotrebuje príliš veľa vody, ale zároveň však pôda nesmie vyschnúť. Len čo bude mať rastlina dva až tri pravé listy, pripevnite ich k pevnej opore, napríklad k oblúkom GILDO alebo tyči HOMS. Hrášok je vhodný na konzumáciu po 50 až 70 dňoch od výsadby.

Paradajky sú obľúbenou zeleninou a skvelou voľbou pre balkónové záhradkovanie. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, musíte si vybrať druh paradajky, ktorý sa hodí na pestovanie v kvetináči. Dobre sa osvedčili druhy ako Cherry Tomatoes alebo Patio Tomatoes. V záhradkárstve kúpite substrát vhodný na pestovanie paradajok. Takáto zemina má optimálne zloženie, dobre zadržiava vodu a obsahuje dostatočnú dávku potrebných živín. Balkónové paradajky hnojte približne každé 2 až 3 týždne. Keď paradajky začnú rásť, podväzujte ich k opore, aby sa nepolámali.

Väčšina druhov jahôd potrebuje dostatok slnečného svetla, preto by ste mali nájsť priestor na balkóne, ktorý je najviac exponovaný k slnku. Pôda pre jahody by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny, v záhradkárskych potrebách kúpite aj špeciálny substrát určený na pestovanie jahôd. Jahody polievajte pravidelne, každý druhý deň, počas horúcich dní aj každý deň. Majú radi vlhkú pôdu, nie však premočenú.

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.

Tabuľka: Odrody mrkvy vhodné na pestovanie

Dotácie pre slovenských poľnohospodárov a farmárov

Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Všetky informácie, legislatívu, formuláre a príručku pre žiadateľa (návod na vypĺňanie formulárov) uverejňuje PPA na internetovej stránke apa.sk.

Možnosti podpory

1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)
   • Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS)
   • Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti
   • Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov
   • Podpora formou celofarmovej eko-schémy
   • Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu (podpora pastevného chovu)
   • Platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín (podpora na bielkovinovú plodinu)
   • Platba na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka (podpora na mlieko)
   • Platba na ovce a kozy (podpora na ovce a kozy)
   • Platba na pestovanie chmeľu (podpora na chmeľ)
   • Platba na pestovanie cukrovej repy (podpora na cukrovú repu)
   • Platba na pestovanie vybraných druhov ovocia (podpora na ovocie)
   • Platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny (podpora na zeleninu).
2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)
   • Podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka
     • pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami
     • v rámci sústavy Natura 2000 na trvalom tavnom poraste
     • v rámci sústavy Natura na lesnom pozemku
     • na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat
     • na dobré životné podmienky zvierat
     • na precízne hnojenie orných pôd pri ochrane vodných zdrojov
     • na šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vo vinohradoch
     • na ochranu a zachovanie biodiverzity
     • na zatrávňovanie podmáčanej ornej pôdy
     • na ekologické poľnohospodárstvo
     • na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov
     • na založenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej ploche a na ochranu a údržbu drevín založeného agrolesníckeho systému
     • na založenie líniových vegetačných prvkov a na ochranu a údržbu drevín v rámci založeného líniového vegetačného prvku
     • na zalesňovanie ornej pôdy a na ochranu a údržbu drevín v rámci zalesnenej pôdy.
3. zo zdrojov štátneho rozpočtu SR (ŠR)
   • Doplnková vnútroštátna podpora na plochu na užívanú výmeru
   • Doplnková vnútroštátna podpora na chmeľ
   • Doplnková vnútroštátna podpora na dobytčie jednotky

tags: #povodna #zelenina #pestovana #na #slovensku

Populárne príspevky:

• Príznaky potravinovej intolerancie
• Chutné jedlá z tolstolobika
• Expres Panda Bardejov
• Spojovací materiál pre Bernardo
• Ako vyrobiť tortu z plienok v tvare auta?