Pracovný obed, jednoduché účtovníctvo a daňová uznateľnosť
Podnikatelia si svoj základ dane môžu znížiť o tzv. daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje tiež daňovo neuznateľné náklady. Čím vyššie náklady máte, tým nižšia je vaša daňová povinnosť. Cieľom tohto článku je objektívne informovať o skutočnostiach, ktoré sú platné aj po novele Zákonníka práce s účinnosťou od 01.03.2021.
Problematika daňových výdavkov a nedaňových výdavkov je upravená v ustanoveniach § 19 až § 21 ZDP. Výdavky, ktoré môže podnikateľ uznať ako výdavky daňové, a výdavky, ktoré nemôže uznať ako daňové výdavky (nedaňové výdavky), nie sú v uvedených ustanoveniach ZDP vymedzené taxatívne.
Všeobecné zásady daňovej uznateľnosti
Vo všeobecnosti je univerzálne daňovým výdavkom taký typ výdavku (nákladu), ktorý bol preukázateľne vynaložený. Musí ísť o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Musí byť preukázateľne vynaložený daňovníkom.
Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Ak má dokázať daňový subjekt na trhu (právnická osoba, napríklad eseročka alebo fyzická osoba - podnikateľ, napríklad živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba) alebo v spoločnosti (občan - nepodnikateľ) správne zdaňovať túto problematiku, je dôležité naučiť sa sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám.
Daňové a nedaňové výdavky
Podnikatelia si svoj základ dane môžu znížiť o tzv. daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje tiež daňovo neuznateľné náklady. Urobte si jasno v tom, ktoré položky patria medzi daňovo uznateľné, a zaplaťte na daniach menej. Čím vyššie náklady máte, tým nižšia je vaša daňová povinnosť.
Pracovný obed a jeho daňová uznateľnosť
Naša akciovka Lagúna máva často obchodné náklady na báze nutných pracovných rokovaní cez obchodné obedy a večere. Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. č. 595/2003 Z. z.
Ak firma LAGÚNA, a. s., dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru - je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok.
Stravné ako daňový výdavok
V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň.
Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa uplatní postup v prípade cestovných náhrad. Živnostník ďalej nemá nárok na stravné za každý deň, ale musí brať do úvahy reálne odpracované dni. Ak počas víkendov a sviatkov nepracuje, nemá nárok na stravné za konkrétny deň.
SZČO má rovnako nárok na stravné ako daňový náklad za každý odpracovaný deň a to v sume 3,74 EUR na deň. Aktuálne v paušálne sume bez dokladovania, no iba za dni, keď mu nepatrí stravné za dni pracovnej cesty (predchádzajúci bod) a ani za dni, počas ktorých mu na stravné prispel prípadný zamestnávateľ (ak je napr. živnostníkom “popri” zamestnaní).
Stravné lístky
Príspevok na stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Je povinný zabezpečiť zamestnancovi stravovanie počas pracovnej zmeny, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancov napríklad prostredníctvom gastrolístkov alebo priamo v prevádzke zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.
Alternatívne možnosti zníženia daňovej povinnosti
Živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či si pri podávaní daňového priznania uplatní takzvané paušálne alebo skutočné výdavky. Druhý spôsob optimalizácie nákladov sa živnostníkom oplatí najmä vtedy, ak sú ich reálne výdavky vyššie ako 20-tisíc eur a nemajú problém ich zdokladovať.
Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba SZČO vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %. V prípade druhého spôsobu, teda takzvaných reálnych výdavkov, je povinnosťou živnostníka dokladovať všetky svoje výdavky prostredníctvom pokladničných blokov či faktúr a takisto si viesť jednoduché či podvojné účtovníctvo.
Osobné auto a cestovné náhrady
Osobný automobil patrí medzi najobľúbenejšie položky v uplatňovaní reálnych nákladov pri podávaní daňového priznania. Auto môže byť zaradené do obchodného majetku živnostníka, ale aj nemusí. V prípade, že živnostník používa súkromné auto na účely živnosti, môže si uplatniť predovšetkým cestovné náhrady.
Ak podnikateľ nejazdí veľa, môže si v nákladoch uplatniť iba občasné používanie súkromného auta. Uplatní si náhrady za spotrebované pohonné hmoty, náhrady za každý prejazdený kilometer 0,227 EUR a aj paušálne stravné. Nákladom je teda vyplatená náhrada.
Auto však môže zaradiť do podnikania ako firemné (tj zaradiť ho do obchodného majetku) a uplatniť si aj ostatné náklady súvisiace s automobilom. Buď v 100%-nej výške (na základe podrobnej evidencie jázd) alebo vo forme 80%-ného paušálu, keď si do nákladov uplatní iba 80% z každého nákupu súvisiaceho s automobilom prípadne kombinovane, jazdy však v druhom a treťom prípade evidovať nemusí (hurá).
Reklama a darčekové predmety
Ak SZČO propaguje svoje aktivity na internete vo forme reklamy, prípadne obdarúva svojich klientov darčekovými alebo reklamnými predmetmi, aj vtedy ide o daňovo uznateľný výdavok. Nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol okrem vína. fľaše vína ako darčekové predmety klientom do 17 za kus sú však daňovo uznaným výdavkom max. do 5% základu dane v daňovom priznaní.
Perá, ceruzky, hrnčeky, kalkulačky, kalendáre, tričká, dáždniky a podobné reklamní predmety.
Nájomné a domáca kancelária
Nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom. Aj v tomto prípade je všetko potrebné zdokladovať formou zmlúv či faktúr. zložitejšia situácia je v prípade domácej kancelárie podnikateľa - zákony žiadny postup neuvádzajú, na základe interného predpisu a prepočtu však SZČO môže dostať náklady za domácu kanceláriu do svojich podnikateľských nákladov.
Pracovná cesta
Ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať, napríklad vybavovať zákazky či zháňať klientov, pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom. Patria sem náklady spojené napríklad s letenkou, ubytovaním a mnohými ďalšími výdavkami. Pracovná cesta by však mala byť „nepriestrelne“ zdokladovaná. Pomôže aj správa z pracovnej cesty.
Ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať - napr. náklad podnikateľa tvorí principiálne najmä paušálne stravné na každý deň pracovnej cesty (v závislosti od počtu hodín jej trvania), náklad za ubytovanie a cestovné (či už verejným dopravným prostriedkom alebo súkromným automobilom spoločníka/konateľa/zamestnanca).
Daňový test
Ak chceme správne posudzovať daňové hľadisko uvedených nákladov, je dôležité vykonávať tzv. daňový test, t. j. porovnať tri hľadiská: dikciu § 19 (daňové výdavky), dikciu § 21 (nedaňové výdavky) a zdravý sedliacky rozum (tzv. logický úsudok) v kontexte prijatia záveru. Cieľom tohto článku je objektívne informovať o skutočnostiach, ktoré sú platné aj po novele Zákonníka práce s účinnosťou od 01.03.2021.
Stravné SZČO a daňové výdavky
Ak ste fyzická osoba - podnikateľ, nemusíte rozumieť daniam (na to máte svoju účtovníčku), ale určite Vás bude zaujímať ako si môžete znížiť Váš základ dane (a teda aj daň z príjmu) o stravné. Fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), t. j. príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (označujme ich pre potreby tohto článku skratkou „SZČO“) si môžu uplatniť do daňových výdavkov o. i. aj stravné.
Stravné ako daňový výdavok u SZČO upravuje ZDP dvoma rozdielnymi ustanoveniami v závislosti od skutočnosti, či ide o stravné, na ktoré majú SZČO nárok za každý kalendárny deň odpracovaný na tzv. je v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) ZDP stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ak SZČO súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti (t. j. ako zamestnancovi u zamestnávateľa), alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, t. j. sú v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplývajú pravidlá a možnosti uplatňovania stravného ako súčasti daňových výdavkov SZČO. Zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že ak daňovníkovi nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti (t. j. ako zamestnancovi, ak je SZČO zároveň zamestnancom), potom mu vzniká nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti.
Ide o maximálnu sumu daňovo uznaného výdavku na stravné SZČO za každý odpracovaný deň. Táto suma môže byť nižšia v prípade, ak si SZČO kúpi stravné lístky v nižšej menovitej hodnote alebo predloží doklad o nákupe najmä teplého hlavného jedla v nižšej sume.
Kým zamestnancovi vzniká právo na zabezpečenie stravovania alebo po novele Zákonníka práce účinnej od 01.03.2021 ako alternatívna možnosť právo na poskytnutie účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie (ak si zamestnanec nezvolí pri výbere zabezpečenie stravovania vo forme stravného lístka) až v prípade, ak zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny, SZČO vzniká právo na uplatnenie stravného do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku.
Za odpracované dni sa môžu považovať aj dni pracovného voľna a pracovného pokoja, ako aj štátne sviatky, ak SZČO v týchto dňoch pracovala.
Nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku musí SZČO preukázať dokladom (napr. o nákupe stravných lístkov alebo dokladom o nákupe najmä teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu a pod.), a teda nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov.
FR SR upozorňuje na skutočnosť, že pri zahrňovaní výdavkov vynaložených na stravovanie SZČO do daňových výdavkov je nutné sledovať ich preukaznosť, ako aj rozsah a výšku. Spätný nákup stravovacích poukážok nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň vzhľadom na to, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie podnikateľa za obdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpené stravovacie poukážky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základ dane.
Príklad
SZČO odpracovala v roku 2021 celkom 330 dní (vrátane nejakých tých sobôt, nedieľ, sviatkov…). SZČO nebola počas roku 2021 zároveň zamestnaná v pracovnoprávnom vzťahu a nevznikol jej nárok na príspevok na stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti; takisto si neuplatňovala do daňových výdavkov stravné v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, tzn. stravné v súvislosti s výkonom práce v inom ako pravidelnom mieste výkonu jej činnosti.
Praktická rada
Ako bolo aj vyššie uvedené, SZČO si môže uplatňovať výdavky na stravné aj formou dokladu o kúpe najmä teplého hlavného jedla za každý odpracovaný deň. Ak by ale viedol jednoduché účtovníctvo, zaúčtovanie dokladu o nákupe jedla za každý jeden odpracovaný deň by sa (v porovnaní s jednou faktúrou za kúpu stravných lístkov) zvýšili jeho výdavky na spracovanie účtovníctva.
Z uvedeného dôvodu (aj keď zohľadníme dodatočné výdavky na obstaranie stravných lístkov v podobe provízie za ich kúpu a prípadného poštovného a balného) vychádzajú aj naďalej stravné lístky (či už v papierovej alebo elektronickej podobe) za finančne výhodnejšiu alternatívu, ktorou je možné (za predpokladu splnenia vyššie uvedených podmienok) znížiť základ dane SZČO. Ďalším silným argumentom pre stravný lístok je, že kým pri doklade z reštaurácie by si SZČO musela niekedy aj priplatiť (nie vždy vie využiť napr. nevzniká nárok na odpočet DPH v zmysle § 49 ods.
Pracovná cesta a stravovanie
Pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti podnikateľ a jeho zamestnanci vykonávajú prácu alebo inú činnosť aj na iných miestach, ako je sídlo alebo prevádzka podnikateľa, resp. zamestnávateľa. Zúčastňujú sa tuzemských i zahraničných pracovných ciest, na ktorých im vznikajú rôzne výdavky. Základnou právnou normou, ktorá ustanovuje možnosť uplatnenia výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou podnikateľov do daňových výdavkov, je zákon o dani z príjmov, podľa ktorého v zmysle § 19 ods. 2 písm.
Pojem pracovná cesta podnikateľa v žiadnom zákone špecifikovaný nie je. Pracovnou cestou podnikateľa po vecnej stránke rozumieme skutočnosť, že podnikateľ uskutoční cestu na ...
tags: #pracovný #obed #jednoduché #účtovníctvo #daňová #uznateľnosť
