Hrádok: Príbeh obce v srdci Slovenska

Slovensko je krajina bohatá na miesta s názvom Hrádok, no len jeden z nich sa nachádza v blízkosti Hôrky a Lúky. Táto poetická charakteristika výstižne opisuje polohu obce Hrádok, ktorej názov je úzko spätý s jej históriou a vývojom.

Stredoveký Hrádok a jeho premeny

Na západnom výbežku obce, v lokalite nazývanej Hradište, sa v stredoveku týčila pevnôstka, hrádok. Predpokladá sa, že vznikol v 13. storočí na základoch staršieho opevnenia. V roku 1348 sa v historických záznamoch spomína kastelán Hrádku, Mese, ktorý zastával aj funkciu vicekastelána Tematína.

Táto neveľká pevnosť bola neskôr prestavaná na kúriu, avšak v 17. storočí už ani táto stavba neslúžila svojmu pôvodnému účelu. V roku 1639, počas deľby panstva, bol vyhotovený súpis jednotlivých častí majetku. Františkovi Šándorovi, jednému zo spoluvlastníkov, pripadla v Hrádku opustená kúria, označovaná ako Hradištia. Zub času sa však na budove podpísal a v polovici 20. storočia zmizli aj posledné zvyšky jej kamenných múrov.

Od Harranuku po Hrádok: Putovanie názvu obce

Názov obce sa v písomných prameňoch objavil prvýkrát v roku 1246, hoci pisár ho mierne skomolil a zapísal ako Harranuk. V roku 1452 je obec zaznamenaná ako Haradnak a v roku 1524 ako Radnok. V súpisoch zo 16. storočia sa objavuje aj ako Radek, no tiež ako Hrádek. Miestni obyvatelia a ľudia z okolia ju od nepamäti volali Hrádek.

Toto meno si obec udržala až do začiatku 20. storočia. V období maďarizačného tlaku, kedy rýdzo slovenský názov nevyhovoval župným orgánom, bol obci pridelený maďarský názov Temetvény, odvodený od hradu Tematín. Tento stav však trval len do roku 1918. Odvtedy obec opäť používa svoje pôvodné meno, avšak v spisovnej podobe - Hrádok.

Hromadný nález a slovanské hradisko: Archeologické poklady Hrádku

Obec Hrádok je známa hromadným nálezom železných sekerovitých hrivien z obdobia Veľkej Moravy, ktorý je najväčší na území bývalého Česko-Slovenska. Okrem toho sa tu našli aj zvyšky slovanského hradiska (valy) z 9. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1246 a v tom čase patrila k Tematínskemu hradnému panstvu.

Rok 1918 a vznik Československa: Hrádok v novom štáte

Pred 90 rokmi, 30. októbra 1918, bola v Martine prijatá Deklarácia slovenského národa, ktorou vtedajšia politická elita podporila vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov.

Kalendár udalostí: Október a november v Hrádku a na Slovensku

Október a november sú mesiace bohaté na udalosti aj v kontexte Hrádku a Slovenska:

30. október: Prijatie veterána RAF generálmajorom Ivanom Schwarzom náčelníkom generálneho štábu OS SR.
20. - 22. október: Majstrovstvá OS SR profesionálnych vojakov v streľbe z guľových zbraní na strelnici Lazisko pri Liptovskom Mikuláši.
29. - 31. október: Odborné zhromaždenie hlavného lekára OS SR v Liptovskom Mikuláši.
31. október: Návšteva ministra obrany Jaroslava Bašku v Cyperskej republike.
4. - 6. november: Jesenné zasadanie riaditeľov kodifikačných úradov členských štátov NATO v Piešťanoch.
6. november: Oslavy 90. výročia založenia československých légií, Československa a vzniku Dočasnej vlády pre Slovensko v Skalici.
7. november: Vyradenie prvého medzinárodného kurzu štábnych dôstojníkov Centra výnimočnosti pre oblasť EOD v Trenčíne.
9. november: Deň červených makov (Deň veteránov) pri Pamätníku padlých v druhej svetovej vojne v Bratislave.
11. november: Pripomenutie 90. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a Dňa veteránov štátnym tajomníkom ministerstva obrany SR Danielom Duchoňom spolu s veľvyslancom USA v SR Vincentom Obsitnikom.

Ministerstvo obrany a denník Pravda: Reakcia na článok

Ministerstvo obrany SR sa ohradilo voči tvrdeniam zverejneným v denníku Pravda v článku s názvom "Fico nepriamo tlačí Bašku do privatizácie". Táto udalosť ukazuje na dôležitosť médií a ich vplyv na spoločnosť a politické dianie.

Zahraničné misie a výcvik: Aktivity Ozbrojených síl SR

Slovenskí vojaci sa aktívne zapájajú do zahraničných misií a výcvikových programov:

Príslušníkov vojenskej polície čaká plnenie úloh v zložitej zahraničnej operácii.
Minister obrany Martin Fedor by privítal širšie angažovanie sa Slovenska na Balkáne.
5. pluk špeciálneho určenia v Žiline patrí medzi sily vysokej pripravenosti.
Striedanie slovenských vojakov v misii Iracká sloboda.
Slovensko obsadzuje päť postov v rámci Výcvikovej misie NATO v Iraku.
Štyria slovenskí špecialisti cvičia príslušníkov irackých bezpečnostných zložiek v Bagdade.

Rozdelenie Československa: Pohľad do minulosti

Pred štvrťstoročím sa Slovensko osamostatnilo. Editori publikácie oslovili stovku ľudí, ktorí boli pri tom. Do publikácie prispelo 58 autorov.

Súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bol v tom čase asistentom československého veľvyslanca v Moskve. Prvý slovenský veľvyslanec v Kanade, Anton Hykisch, prežíval v Ottawe podobné chvíle eufórie.

Devätnásteho januára 1993 sa konalo v New Yorku prijímanie Slovenskej republiky a Českej republiky za nových členov OSN. Súčasťou prijímacieho ceremoniálu je aj vztyčovanie štátnych vlajok nových členských štátov.

V Bonne, ktoré bolo do roku 1999 hlavným mestom Nemeckej spolkovej republiky, slovenskú vlajku nemuseli 1. januára 1993 ani vztýčiť. Na nemeckých vládnych miestach to zariadil ešte veľvyslanec ČSFR, český básnik Jiří Gruša.

Slovenskú republiku uznalo síce už k 4. januáru 1993 takmer 80 štátov, to však ešte neznamenalo, že medzinárodné spoločenstvo prijalo medzi seba nový štátny útvar s otvorenou náručou. Slovákov považovali za "škaredé káčatko“ Európy a pôvodcov rozdelenia "dobrej federácie“ aj mnohí Francúzi.

Slovenská diplomacia začínala pred štvrťstoročím takmer z nuly. Slovensko hneď po zániku federácie nemalo dostatok kariérnych diplomatov. Pri Právnickej fakulte Univerzity Komenského vznikol Ústav medzinárodných vzťahov a aproximácie práva, aby sa stal "liahňou“ budúcich diplomatov.

Ako každý rozvod, aj "rozvod“ dlhoročného "manželstva“ Čechov a Slovákov sprevádzalo delenie spoločného majetku vrátane hnuteľného a nehnuteľného majetku federálnej zahraničnej služby. Niekde sa vzájomné vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi, ktorí ešte donedávna pracovali spoločne na už bývalej ambasáde ČSFR, zhoršili, inde však aj po rozdelení majetku zostali dobré.

Hlavnou úlohou formujúcej sa diplomacie po vzniku samostatného Slovenska bolo naprávať jeho pokrivený obraz vo svete. Spočiatku veľmi chýbali finančné prostriedky. Striedanie vlád, ministrov a koncepcií, nekonečné diskusie o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky sprevádzala politizácia a kádrovanie pracovníkov MZV.

Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky

Prvý krok na ceste k osamostatneniu sa Slovenska. Týmito slovami hodnotili pred štvrťstoročím viacerí politici a pozorovatelia vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky národným parlamentom. Deklaráciu o zvrchovanosti prijímala Slovenská národná rada na svojom zasadnutí 17. júla 1992. V jej úvodných vetách išlo o veľmi stručné prihlásenie sa k európskym demokratickým tradíciám a hodnotám.

Už v predchádzajúcom volebnom období sa o to viackrát - naposledy koncom marca 1992 - pokúšali poslanci za SNS, vedenej vtedy Jozefom Prokešom. Presadzovali to však ako ústavný zákon, a trojpätinovú väčšinu pre svoj návrh nemohli získať.

„Slovenská republika je zvrchovaným štátom svojbytného slovenského národa a národnosti žijúcich na jej území,“ uvádzalo sa v tomto krátkom, vari 10-riadkovom dokumente. Niektorí poslanci z pravicových strán tvrdili, že prijatie deklarácie s touto vetou môže len zvýšiť napätie medzi Prahou a Bratislavou a poukázali na bratovražedné boje, ktoré vtedy prebiehali v Moldavsku a Juhoslávii.

Z prítomných 147 poslancov bolo 113 za návrh, 24 proti a 10 sa zdržalo hlasovania. Proti boli poslanci KDH, MKDH a Spolužitia (Együttélés).

Na námestí pod balkónom historickej budovy SNR sa od rána 17. júla 1992 zhromaždil postupne dav asi 300 prívržencov samostatnosti Slovenska.

V čase, keď po celom Slovensku zneli zvony oslavujúce zvrchovanosť, vystúpil vo federálnej televízii prezident Václav Havel, aby oznámil svoju abdikáciu.

Delegácie HZDS a ODS sa dohodli už pred mesiacom, 20. júna 1992 na bratislavskom Bôriku, že skôr ako konfederácii dáva ODS prednosť dvom celkom samostatným štátom, t. j. ústavnému rozdeleniu súčasného štátu.

Podľa jedných historikov bola priam nevyhnutným predpokladom prijatia ústavy (čo sa stalo už o šesť týždňov), podľa iných išlo len o gesto.

Prečo sa Československo rozpadlo?

tags: #pravda #príloha #kalendár #história