Pravda Príloha: Všetko, čo potrebujete vedieť o prihláškach na vysoké školy a rebríčkoch

Vysoké školy každý rok opustia tisíce absolventov rôznych odborov. Mnohí maturanti nemajú presnú predstavu ani o štúdiu, ani o svojom budúcom povolaní. Ak sa chystáte na vysokú školu, myslite na to, že pripraviť sa dobre na prijímacie skúšky sa viac ako oplatí, inak môžete pohorieť. Príloha "Kam na vysokú školu", ktorá vyjde ako súčasť denníka Pravda, vám poskytne všetky dôležité informácie, ktoré potrebujete na to, aby ste sa správne rozhodli o svojej budúcnosti.

Či už si vyberiete jednu alebo viac vysokých škôl, prvým krokom k štúdiu je podanie prihlášky. Ešte pred výberom vysokej školy a podaním prihlášky je dobré zorientovať sa v systéme vysokého školstva aj v krokoch, ktoré vedú na školu.

Podávanie prihlášok

Uchádzač sa prihlasuje na vysokoškolské štúdium 1. stupňa a 1. a 2. stupňa spojeného do jedného celku vyplnením prihlášky a jej odoslaním do stanoveného termínu na príslušnú fakultu alebo na bezfakultnú vysokú školu. Na školy s talentovými skúškami sa prihlášky podávajú už od novembra. Na väčšine vysokých škôl sa prihláška podáva v štandardnom termíne v mesiacoch február až máj. Niektoré fakulty prijímajú prihlášky ešte dodatočne v mesiacoch jún až september. Podrobné informácie vám poskytnú študijné oddelenia a internetové stránky jednotlivých fakúlt a vysokých škôl.

Elektronická prihláška (E-prihláška)

Elektronická prihláška sa podáva prostredníctvom webovej stránky danej fakulty. E-prihláška je plnohodnotná prihláška na štúdium rovnako ako prihláška v papierovej forme. Nevyhnutnou podmienkou na úspešné podanie e-prihlášky na danej fakulte je tlač a následné odoslanie (najneskôr do stanoveného termínu na podávanie prihlášok) vytlačenej e-prihlášky.

Poplatok za podanie elektronicko-papierovej prihlášky oproti klasickej papierovej prihláške je nižší o 2 až 25 eur. Fakulty poskytujú uchádzačom online návody na vyplnenie e-prihlášky, príručky, animované tutoriály (testovacie verzie) vo svojich informačných systémoch (AIS, UIS, AiS2, MAIS). Pri elektronickom podaní sa uchádzač zaregistruje, vyplní, potvrdí a vytlačí e-prihlášku. Vytlačenú a podpísanú prihlášku spolu s fakultou požadovanými prílohami a dokladom o zaplatení poplatku za prijímacie konanie odošle na adresu fakulty.

Cez rozhranie e-prihlášky uchádzač môže sledovať stav podanej prihlášky (elektronickej alebo papierovej) od zaevidovania, cez spárovanie podanej e-prihlášky s doručenou papierovou prihláškou a s poplatkom za prijímacie konanie, rozhodnutie prijímacej komisie a využívať aj ďalšie funkcie. Pre prijatých uchádzačov je e-prihláška následne spojená s odoslaním elektronickej návratky. V zásade ide o elektronické potvrdenie akceptácie prijatia na vysokú školu (záujmu študovať), zaslanie údajov pre zhotovenie študentského preukazu PIK (Personálna identifikačná karta) alebo ISIC (Medzinárodný študentský identifikačný preukaz, International Student Identity Card), evidenciu poplatkov k zápisu, objednanie učebníc z ponuky fakulty alebo vysokej školy.

PIK je medzinárodný multifunkčný preukaz. Dňom zápisu vzniká študentovi zákonná povinnosť tento preukaz vlastniť. PIK slúži ako jediný preukaz zliav ŽSSK, SAD, MHD, ako knižničný preukaz viacerých knižníc, ako elektronický kľúč do budov, ako ubytovací a stravovací preukaz, pas AIS nutný ihneď po zápise na tvorbu rozvrhu, preukaz zliav ISIC, elektronická peňaženka (Fax&Copy, Ticketportal) a podobne.

Papierová prihláška

Papierová prihláška sa podáva listovou zásielkou alebo osobným doručením na adresu fakulty. Formulár sa dá kúpiť v obchodoch s tlačivami.

Prijímacie konanie

Prijímacie konanie je proces, ktorý umožňuje uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok, stať sa študentom vysokej školy a študovať podľa zvoleného študijného programu. Začína sa doručením prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Zápisom prijatého uchádzača sa z neho stáva študent a proces prijímacieho konania sa uzatvára.

Prečítajte si pozorne zverejnené informácie na úradnej výveske alebo webovej stránke fakulty/ vysokej školy o podmienkach prijatia na štúdium, termíne a spôsobe overovania splnenia podmienok, forme a obsahu prijímacej skúšky, spôsobe vyhodnocovania jej výsledkov, informáciu o počte uchádzačov, ktorých plánuje prijať na štúdium, o priebehu prijímacieho konania a o prihláške.

Výsledok prijímacích pohovorov zverejňujú vysoké školy na svojich internetových stránkach, a tiež na výveskách vo fakulte/v škole pod jednotlivými kódmi. Len čo je známe, kto je prijatý a kto nie, začne sa v školách pohyb s prijímaním a odvolávaním uchádzačov. Niektorí totiž miesto na škole odmietnu, keďže boli úspešní aj na inej fakulte/škole, ktorú si vybrali, a tak sa na ich miesto budú snažiť dostať tí, čo skončili tesne pod čiarou prijatia.

O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan fakulty. Rozhodnutie dekana o neprijatí na štúdium môže zmeniť rektor vysokej školy. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor vysokej školy. Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium a doručiť uchádzačovi do vlastných rúk.

ULTIMÁTNY SPRIEVODCA, ako sa stať AKADEMICKOU ZBRAŇOU | tipy na štúdium, úspešné zvládnutie každej skúšky, motivácia a zmýšľanie

Podmienky prijatia na štúdium

Každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium a ďalšie podmienky určené fakultou alebo vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program. Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania. Túto podmienku spĺňajú absolventi strednej školy s vysvedčením o maturitnej skúške vydaným po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky.

Pre uchádzačov, ktorí dosiahli požadované vzdelanie v zahraničí, je základnou podmienkou prijatia uznanie, že úspešne vykonaná záverečná skúška a doklady potvrdzujúce ukončený stupeň štúdia zodpovedajú požiadavkám zákona na požadovaný stupeň úplného stredného vzdelania. Ďalšie podmienky prijatia na štúdium si určuje samotná fakulta/vysoká škola. Informácie o podmienkach štúdia, o prijímacom konaní a požiadavkách na prijímacie skúšky sú zverejnené prostredníctvom internetových (webových) stránok fakúlt a vysokých škôl najneskôr do 20. septembra 2014 alebo najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok.

Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku.

Formy a metódy štúdia

Štúdium na vysokých školách prebieha v dennej a externej forme štúdia v prezenčnej, distančnej alebo kombinovanej metóde. Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach. Externú formu štúdia charakterizuje prevažne samostatné štúdium a konzultácie. Prezenčnú metódu štúdia charakterizuje vyučovanie, pri ktorom je učiteľ v priamom kontakte so študentom. Študijné programy v dennej forme štúdia sa väčšinou uskutočňujú v prezenčnej metóde štúdia.

Študijný odbor

Študijný odbor vymedzuje oblasť poznania, ktorá je predmetom stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho stupňov. Študijný odbor je vymedzený obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré určujú profil absolventa.

Štatistiky a rebríčky vysokých škôl

Štatistika histórie prijímacieho konania do prvých ročníkov na vysokoškolské štúdium 1. stupňa a 1. a 2. stupňa spojeného do jedného celku na vysoké školy Slovenskej republiky od akademického roku 2001/2002 je na stránke Štatistika na webovej stránke uips. sk.

Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry sa medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami filozofických vied umiestnila prvá Univerzita Komenského, i keď najlepšou fakultou je Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity. Univerzita Komenského si pripísala prvenstvo i medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami teologických vied. Tiež medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami právnických vied. Rovnako medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami pedagogických vied. Platí to i medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami spoločenských vied nepatriacich do iných skupín. Univerzitám, vysokým školám a fakultám ekonomických vied vládne Slovenská poľnohospodárska univerzita. Jednotkou medzi univerzitami, vysokými školami a fakultami umení je Vysoká škola múzických umení.

Je kontroverzný, hlavne preto, lebo v ňom dominujú americké a britské školy. V rebríčku THES z roku 2007 sú medzi najlepšími dvadsiatimi školami len štyri z iných krajín (napr. z Kanady a Austrálie). Medzi prvými desiatimi univerzitami sú z amerických Harvard, Yale, Princeton, California Institute of Technology a University of Chicago; Cambridge a Oxford sú na druhom a treťom mieste.

Rastúci počet rebríčkov vysokých škôl, amerických či medzinárodných, svedčí o tom, že zoradiť stovky škôl podľa kvality nie je jednoduché. Ani jeden z existujúcich rebríčkov nie je univerzálne uznávaný, nehovoriac o tom, že niektoré aspekty, ako napríklad kvalita študentského života či dlhodobé vyhliadky alebo eventuálna váha reputácie školy, je problematické kvantifikovať. Jedno zo známejších a často citovaných medzinárodných hodnotení je Svetový rebríček univerzít, vydávaný každoročne britským časopisom Times Higher Education a spoločnosťou Quacquarelli Symonds (THES-QS World University Rankings).

Medzi kritériami sú hodnotenia udelené akademikmi a admistrátormi (ktorí nepatria k danej škole), percento úspešne končiacich študentov, pomer študentov na člena fakulty a tzv. selektivita (pomer študentov, ktorí sa o miesto na škole uchádzajú, k počtu tých, ktorí sú prijatí). Tento istý rebríček má ďalšiu kategóriu takzvaných škôl slobodných umení ("liberal arts colleges"), kde študenti môžu študovať pôvodných sedem "klasických" akademických disciplín (gramatika, rétorika, logika, geometria, aritmetika, hudba a astronómia) plus ďalšie moderné disciplíny ako filozofia, teológia, literatúra, história, jazyky a prírodné vedy.

Osem súkromných elitných škôl, ktoré patria k najstarším inštitúciám vyššieho vzdelávania v Spojených štátoch a majú aj najprestížnejšie meno - Harvard, Yale, Princeton, Brown, Dartmouth College, University of Pennsylvania ("U-Penn"), Columbia a Cornell, patria do takzvanej Brečtanovej ligy (Ivy League). Meno pochádza jednak z atletického združenia týchto škôl, jednak zo - na americké pomery - starých univerzitných budov, obrastených brečtanom.

Prehľad škôl Brečtanovej ligy

Nižšie je uvedený stručný prehľad troch univerzít z Brečtanovej ligy:

  1. Harvard University
    • Motto: Veritas (pravda)
    • Najstaršia univerzita v Spojených štátoch, založená v roku 1636.
    • Medzi absolventov patrí sedem amerických prezidentov a Bill Gates.
  2. Princeton University
    • Motto: Dei sub numine viget (Pod božou mocou prosperuje)
    • Založená v roku 1746.
    • Medzi slávnych absolventov patria prezidenti James Madison a Woodrow Wilson.
  3. Yale University
    • Motto: Lux et Veritas (svetlo a pravda)
    • Založená v roku 1701.
    • Má jedinečnú architektúru a rozsiahly knižničný systém.
    • Medzi významnými absolventmi sú prezidenti George H. W. Bush a Bill Clinton.

Harvard bol transformovaný Charlesom W. Eliotom počas jeho rekordného 40-ročného vedenia (1869 - 1909) na modernú univerzitu. Eliot ako mladý muž cestoval po Európe a študoval jej modely vyššieho vzdelávania (hlavne francúzske a nemecké). Reformy ako zavedenie voliteľných predmetov, málopočetných tried a vstupných skúšok, ako aj publikácia teraz už slávnych harvardských klasických diel z rôznych disciplín (Harvard classics) dlhodobo ovplyvnili vzdelávanie v USA na stredných a vysokých školách.

Počas americkej revolúcie bola Nassau Hall svedkom historických udalostí (napr. boja o Princeton v roku 1977 a zjazdu Kontinentálneho kongresu v roku 1783) a dnes je národnou historickou pamiatkou. College of New Jersey bolo premenované na Princeton až v roku 1896, na počesť 150. výročia jeho založenia.

V roku 1861 udelila Yale prvý doktorát v Spojených štátoch. V prvej polovici minulého storočia začala Yale zavádzať tzv. residential colleges (obytné kolégiá), podľa britských modelov ako Oxford a Cambridge, ktoré študentov rozdeľujú na 12 celkov. Z nich každé kolégium (asi 450 študentov) zaberá jeden mestský blok a má svoj vlastný dvor, knižnicu, študovne, jedáleň, internát a rekreačné zariadenia. Takto majú študenti aj súkromie, aj prostredie veľkej univerzity.

Ak sa chystáte na vysokú školu, nezabudnite si overiť všetky dôležité informácie a termíny. Veľa šťastia!

tags: #pravda #priloha #vysoke #skoly #rebricek

Populárne príspevky: