Prečo je zemiakové pole monokultúra a aké to má dôsledky?

Princípom záhrady by nemala byť krása na dva či tri roky, ale aj na desaťročia. Preto potrebuje dobrý základ, hovorí skúsený záhradný architekt. Záhrada potrebuje dobré základy a plán.

Predovšetkým ak túžite po záhrade, v ktorej nebudete musieť veľa pracovať. V tom prípade však môžete hneď zabudnúť na trávnik.

„V záhrade je to nasmädnejšia a najhladnejšia plocha. Je to monokultúra, spoločenstvo, ktoré prirodzene nevytvára rovnovážny systém. Preto potrebuje veľkú starostlivosť,“ vysvetľuje záhradný inžinier Martin Čurda známy z televíznej relácie Nová záhrada.

A hoci náročné trávniky sú klasickou súčasťou slovenských záhrad, za posledných 20 rokov si nepamätá klienta, ktorý by ho nepožiadal o bezúdržbovú alternatívu záhrady. V rozhovore hovorí aj o tom, či sa to dá a ako na to.

Poľnohospodárska pôda tvorí takmer polovicu územia Slovenska a pre spoločnosť plní veľa ekosystémových služieb podobne ako lesy. Ekologické otázky sa však v súvislosti s ornou pôdou dlho zanedbávali.

Máme priemerne najrozľahlejšie polia v celej EÚ, na ktorých často pestujeme monokultúry - najviac kukuricu a pšenicu. Problémom našich polí sú aj chýbajúce pásy vegetácie, s čím súvisí aj úbytok biodiverzity.

Poľnohospodári skrátka často pestujú to, čo dokážu speňažiť, bez ohľadu na to, aký vplyv to bude mať na biodiverzitu (rozmanitosť) poľnohospodárskej krajiny. Neprehliadnuteľná je v tomto smere napríklad repka, ktorá je treťou najčastejšie pestovanou plodinou u nás a záujem o ňu stále rastie.

Veľké rozlohy polí, na ktorých je často posadený len jeden druh plodiny alebo takzvaná monokultúra, zhoršujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine. Obrovské polia nepredelené pásmi vegetácie zhoršujú dôsledky sucha a prispievajú k prehrievaniu krajiny, keďže voda sa z nich rýchlo odparí a odtečie.

date_range17. Takto nazval Inštitút environmentálnej politiky svoju najnovšiu analýzu venovanú škodlivosti rozsiahlych monokultúr na poliach.

„Veľké rozlohy monokultúrnych polí zhoršujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine a znižujú hodnotu poskytovaných ekosystémových služieb. Podľa satelitných snímok je priemerná veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku 12 hektárov. To znamená, že sú najväčšie zo všetkých krajín EÚ. Najhoršia situácia je v Nitrianskom a Trnavskom kraji ale aj v chránených vtáčích územiach. Priemerná rozloha polí v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je 40,5 ha oproti 18,2 ha v Trnavskom kraji. Z hľadiska diverzity plodín sú na tom najhoršie CHVÚ Dolné Považie a CHVÚ Ostrovné lúky.

„V súčasnosti sú príčinou rozširovania monokultúr aj environmentálne škodlivé dotácie súčasnej SPP, ktoré podporujú iba málo z množstva ekosystémových služieb, ktoré poľnohospodárska pôda poskytuje. Podľa dostupných štatistík je priemerná rozloha pôdnych blokov v Európskej únii takmer trikrát menšia, ako na Slovensku. V roku 2019 bolo na Slovensku takmer 15.000 monokultúrnych polí s rozlohou vyše 30 hektárov.

Rozľahlé polia sú typickejšie aj pre susedné Česko, kde však už v budúcom roku agrorezort stanovil maximálnu hranicu pre pestovanie monokultúr na úroveň 30 hektárov.

„Čo sa týka veľkého rozsahu polí s eróziou, toto je dané už skutočnosťou, že nemáme dostatok remíz, vetrolamov, že sú naše polia príliš rozsiahle bez nejakých prirodzených narušení.

„Samotní poľnohospodári nie sú proti ekologizácii a väčšej biodiverzite na Slovensku a uvedomujú si, že sa touto otázkou budú musieť v budúcnosti zaoberať.

Avšak tak ako v Česku, aj u nás treba nastaviť postupný proces, ako zmenšovať pôdne bloky a treba zaviesť určité prechodné obdobie. Takisto treba povedať, že pokiaľ budeme musieť jednotlivé kultúry deliť napríklad biopásmi, tak rovnako ako je to v celej Európskej únii, poľnohospodár by mal mať náklady s tým spojené nejakým spôsobom preplácané.

„Pomocou tohto nástroja sa nanovo usporiada pozemkové vlastníctvo tak, aby sa okrem vlastníckych vzťahov riešili aj ekologické otázky na ornej pôde, ako je napríklad maximálna rozloha monokultúrneho poľa.

Keďže je proces pozemkových úprav naplánovaný na desaťročia, bude potrebné priorizovať oblasti, ktoré sú z hľadiska ochrany životného prostredia najdôležitejšie.

Budovať prvky zelenej infraštruktúry je možné aj pomocou koncepcie územného systému ekologickej stability (ÚSES). Koncepcia ÚSES, ktorá funguje od roku 1991. Je zadefinovaná v zákone ako verejný záujem a jej cieľom je zabezpečiť rozmanitosť prírodných podmienok a foriem života v krajine.

Analytik vidí príležitosť na zmenu aj v nastavení podpôr v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie.

Prečo máme toľko monokultúr?

To je vývoj poľnohospodárstva od pádu revolúcie a vstupu do EÚ. Niektoré družstvá sa po revolúcii rozbíjali, privatizovali. Produkcia a sebestačnosť vtedy veľa neznamenali, družstvá nikto nechcel. Poznám ľudí, ktorí sa dostali k družstvu za pár eur, dnes je to už zaujímavá vec aj pre nejakých finančníkov.

Postupne sa k tomu pridal vplyv spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá nie je zameraná na produkciu, to znamená, že poľnohospodár dostal peniaze aj bez ohľadu na to, či produkoval alebo nie, len tú krajinu udržiaval v kultúrnom stave. Tá situácia sa ale mení.

Podpora dlho chýbala, poľnohospodári boli naučení pestovať len tie plodiny, ktoré vedeli speňažiť, čo je normálny princíp podnikateľa.

Dnes si už možno aj vďaka covidu alebo vojne na Ukrajine uvedomujeme, že budeme odkázaní sami na seba.

Tohto roku začínajú platiť nové poľnohospodárske pravidlá, ktoré počítajú aj s opatreniami na ozelenenie poľnohospodárstva. Poľnohospodári môžu napríklad získať dotáciu na zelené biopásy alebo na prvky pre opeľovače.

Veľmi ma mrzí, že ministerstvo pri tvorbe ekoschémy nezohľadnilo naše nápady a pripomienky, lebo by sme vedeli zapojiť do ekoschémy viac poľnohospodárov. Treba povedať, že tie ekoschémy sú dobrovoľné, takže poľnohospodár si sám vykalkuluje, či sa mu to oplatí alebo nie.

Dobre vieme, že Brusel veľmi ťažko pripúšťa nejaký motivačný príspevok, to znamená, že hovoríme o kompenzačnom príspevku. Výška podpory sa mala vypočítať tak, aby tam neboli zarátané len náklady na založenie biopásu a strata úrody, ale aj motivačná zložka. Veľa poľnohospodárov si povie, že načo si budú komplikovať život, keď sa im to aj tak za tie peniaze z PPA neoplatí.

Alternatívy k monokultúram

Namiesto rozsiahlych monokultúr sa odporúča pestovať polykultúry, kde rastliny spolupracujú a navzájom si pomáhajú. Takéto systémy sú stabilnejšie a odolnejšie voči chorobám a škodcom.

Praktický prehľad pre plánovanie záhonov: vhodné kombinácie podporujú rast a striedanie plodín, nevhodné kombinácie môžu spomaliť rast, zvýšiť tlak chorôb alebo si rastliny „konkurujú“.

Ak si nie je človek istý, je dobré začať „bezpečnou trojkou“: cibuľoviny + aromatické bylinky + listová zelenina.

Výsadbový plán bez chémie stojí na tom, že pôda je živá. Odporúča sa vracať živiny späť: kompost, mulč, organika, zelené hnojenie.

Pestovanie bez chémie nie je o dokonalosti. Odporúča sa odložiť si plán z aktuálneho roka (stačí fotka alebo poznámka). Budúci rok je z toho základ, na ktorý sa len nadviaže.

Dobrý plán v záhone = menej chémie v záhrade.

Pestovanie bez chémie nie je o tom, že sa zakáže všetko „moderné“. Je to skôr o tom, že sa odporúča pracovať s prírodou tak, aby pomáhala.

Keď existuje dobrý výsadbový plán, veľa problémov sa ani nestane - škodcovia sa nešíria tak ľahko, choroby nemajú ideálne podmienky a pôda sa nevyčerpáva do mínusu.

Tabuľka: Porovnanie monokultúry a polykultúry

tags: #preco #je #zemiakove #pole #monokultura

Populárne príspevky:

• Úspešný predaj čaju
• Prínos kukurice pre zdravie
• Vstavané rúry a varné dosky: Rozmery
• Všetko o skorých zemiakoch
• Skok pstruha za potravou