Exotické ovocie: Pestovanie a dovoz na Slovensko

Určite vás to už niekedy napadlo. Na dovolenke ste videli zaujímavé exotické rastliny a zaumienili ste si, že to bude skvelý suvenír a pamiatka na vašu cestu. Rastliny a rastlinné výrobky patria medzi obľúbené suveníry, zobrať si ich so sebou domov sa však neoplatí. Okrem mastnej pokuty riskujete aj to, že si spolu s nimi domov donesiete rastlinných škodcov, ktorí môžu výrazne narušiť biodiverzitu celej krajiny.

Legislatíva a dovoz rastlín do EÚ

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že prevážaním rastlín v batožine porušuje zákon. „Európska únia v roku 2019 vydala nariadenie o zdraví rastlín, ktoré chráni pred zavlečením nepôvodných druhov škodcov a chorôb rastlín do EÚ. Podľa nariadenia EÚ nie je povolené doviezť na územie EÚ žiadnu rastlinu alebo rastlinný materiál, pokiaľ nie sú sprevádzané rastlinolekárskym osvedčením, tzv. fytocertifikátom, ktorý vydáva národná organizácia ochrany rastlín - fytoinšpekcia - v danej krajine pôvodu,” hovorí Ing. Juraj Pénzeš, riaditeľ odboru rastlinnej výroby Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR).

Výnimku majú iba banány, kokosy, ananásy, duriany a datle. Všetky ostatné rastliny, rastlinné produkty, korene, osivá, zelenina či ovocie potrebujú pri dovoze z tretích krajín rastlinolekárske osvedčenie. Pozor si ale treba dávať aj pri nákupe a prevoze rôznych výrobkov z dreva či trstiny, ktoré tiež môžu byť napadnuté škodcami.

Príslušník finančnej správy počas výkonu colnej kontroly rastliny alebo rastlinné produkty bez rastlinolekárskeho osvedčenia v batožine zhabe a tento tovar je následne zničený, bez nároku náhrady škody. Ak však navyše ide o chránený druh, nielen že nedostanete odškodnenie, ale ešte aj zaplatíte mastnú pokutu.

Niektoré druhy rastlín si domov neprinesiete ani s rastlinolekárskym osvedčením. Ich dovoz na územie EÚ je totiž dočasne zakázaný. „Zoznam týchto rastlín je rozsiahly a pravidelne upravovaný. Európska komisia nepretržite vyhodnocuje riziká, ktoré tieto rastliny predstavujú pre krajiny EÚ, a vydáva nariadenia, ktorými sa dovoz z určitých krajín povoľuje po splnení legislatívou stanovených podmienok. Zákaz sa vo väčšine prípadov vzťahuje na rastliny na ďalšie pestovanie, čiže rastliny určené na výsadbu alebo pestovanie, nie na priamu spotrebu alebo spracovanie. Na zoznam patria exotickejšie rastliny, ale aj také, ktoré pestujeme aj u nás. Aktuálne to sú napríklad avokádo, hurmikaki, čerimoja, rastliny viniča okrem plodov či sadivo zemiakov,” vysvetľuje Ing. Juraj Pénzeš.

Dôležitosť ochrany zdravia rastlín pripomína práve prebiehajúca osvetová kampaň Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskej komisie. „Nové invazívne druhy škodcov v našich podmienkach väčšinou nemajú prirodzených nepriateľov a zvyknú byť odolné proti prípravkom na ochranu rastlín, preto je okrem včasnej detekcie extrémne dôležitá aj prevencia. Kľúčovú rolu v tomto procese okrem odborníkov hrá aj verejnosť, na čo upozorňujeme v rámci kampane na podporu zdravia rastlín #PlantHealth4Life. Cestovateľom odporúčame - radšej si rastlinu na pamiatku odfoťte, ale neberte si ju domov,” uzatvára Ing. Katarína Fašiangová, PhD., poverená vykonávaním funkcie riaditeľky Odboru bezpečnosti potravín a výživy MPRV SR, na ktorom sídli národný Kontaktný bod EFSA v SR.

Podľa odhadov Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa až 40 % celkovej úrody určenej na výrobu potravín nevyužije z dôvodu strát spôsobených škodcami a chorobami, ktoré napádajú rastliny.

Pokuty za nelegálny dovoz

Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do výšky 3 319 eur.
V prípade závažného porušenia hrozí aj väzenie.

Ivan Hričovský: PREČO RAJČINY RASTÚ NEROVNOMERNE?

Ovocie, ktoré sa na Slovensku pestuje netradične

Niektoré druhy ovocia sa na Slovensku pestujú, avšak nie sú bežne dostupné v supermarketoch. Medzi takéto patrí hurmikaki (kaki) a jakon.

Hurmikaki (Kaki)

Hurmikaki sa pestuje v okolí Bratislavy a Senca. Môžete si ho kúpiť aj v obchodoch, ale často býva ešte nezrelé. Doma ho nechajte pár dní dozrieť, kým šupka nebude sklovitá. Existuje viacero druhov hurmikaki, ktoré sa líšia tvarom, farbou a veľkosťou. Dužina môže byť aj hnedá, čo neznamená, že je ovocie pokazené. Hurmikaki sa môže jesť aj so šupkou, alebo ho môžete pridať do smoothie či šalátov. Pestovatelia hurmikaki vedia, že sa môže dlho a ľahko skladovať, a keď je v dobrej pivnici, vydrží až do Veľkej noci.

Jakon

Jakon je na Slovensku pomerne neznáma plodina, ktorá sa bežne nepestuje vo veľkom. Niektoré záhradnícke firmy však ponúkajú predpestované sadenice na výsadbu. Jakon je pôvodom z Južnej Ameriky a obsahuje inulín, nestráviteľný oligosacharid, ktorý nahrádza cukry. Je vhodný pre diabetikov a pri úprave cholesterolu. Hľuzy jakonu majú nasladlú chuť a konzumujú sa surové alebo varené.

Jakon je pomerene mohutná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 2 metrov. Stonky (5 - 20 ks) sú husto olistené s tmavozelenými listami, ktoré sú ochlpené a zafarbené do fialova. Kvety sa nachádzajú v malých úboroch, ktoré sú žltej až bledo oranžovej farby. Rastlina jakonu tvorí dva typy hľúz.

Podzemná časť jakonu je tvorená viac než dvadsiatimi veľkými koreňovými hľuzami, ktoré dosahujú hmotnosť 100 - 500 g, ojedinele viac ako jeden kilogram, tieto sú vhodné na konzumovanie. Úroda koreňových hľúz z jednej rastliny sa pohybuje od 2 - 4 kg. Tvar hľúz je valcovitý až kužeľovitý. Povrch hľuzy býva žltý, krémový, fialový. Dôležitým kvalitatívnym znakom je farba dužiny, ktorá býva biela, žltá, fialová. Druhé hľuzy sú množiteľské (tzv. kaudexy), ktoré sa nachádzajú na podzemnej časti stonky.

V našich podmienkach sa jakon môže úspešne pestovať v nadmorskej výške 100 - 300 m. n. m. Sadí sa koncom apríla, začiatkom mája. Hľuzy alebo sadenice sa vysádzajú do hrobčekov v spone 0,8 x 0,7 m do hĺbky 60 - 90 mm. V našich podmienkach je vhodná výsadba z predpestovaných priesad, čím predlžíme vegetačné obdobie tejto plodiny. Zber úrody sa uskutočňuje spravidla po rozkvitnutí kvetov, alebo po prvých jesenných mrazoch (september, október). Koreňové hľuzy je možné uchovávať v temperovaných skladoch až do mája nasledujúceho roku.

Pestovanie kiwi na Slovensku

Kiwi všetci poznáme ako chutné, kyslasté a osviežujúce exotické ovocie so žiarivo zelenou dužinou. Toto nutrične bohaté ovocie, pôvodom z Číny, našlo svoje miesto aj v slovenských záhradách. Na Slovensku, s jeho rozmanitými klimatickými podmienkami, sa pestovatelia musia venovať špeciálnemu prístupu k výberu vhodných odrôd a technikám pestovania, aby zabezpečili úspešný rast a bohatú úrodu.

Príchod kiwi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia, ale na Slovensku sa začalo s jeho pestovaním o niečo neskôr. Významným míľnikom pre slovenské pomery bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kiwi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch. Išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kiwi začalo naberať na popularite.

Úspešné pestovanie kiwi na Slovensku vyžaduje pozornosť k niekoľkým kľúčovým faktorom, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a bohatú úrodu. Kiwi je teplomilná rastlina, preto je pre jej pestovanie na Slovensku dôležité vybrať lokalitu s dostatkom slnečného svitu a chránenú pred silnými vetrami. Optimálna teplota pre rast kiwi sa pohybuje okolo 25 stupňov Celzia počas vegetačného obdobia. Kiwi sa však musí vysporiadať aj s nižšími teplotami, najmä počas zimy.

Rastlina najlepšie rastie v ľahkej piesočnatej pôde s nízkym obsahom vápnika, ktorú môžeme obohatiť o kompost alebo hnoj. Pôda by mala byť mierne kyslá, pH 5,5 až 6. Výživná by mala byť najmä vrchná vrstva pôdy, nakoľko kiwi má plytké korene. Kiwi preferuje slnečné, teplé a chránené polohy. Južná alebo juhozápadná orientácia steny alebo plotu môže poskytnúť ideálne podmienky, zvlášť v chladnejších oblastiach Slovenska. Rastliny využívajú teplo odrazené od stien, čo im pomáha prekonať chladnejšie obdobia. Rastline vyhovujú slnečné až polotienisté miesta.

Kiwi rastie podobne ako vinič, avšak bez úponkov. Na oporu preto musíme rastlinu priväzovať. Vhodný je spomínaný plot alebo pergola, ktorú rastlina navyše krásne ozdobí. Kiwi má veľké listy, z ktorých sa vyparuje veľa vody. Rastlina preto potrebuje sústavnú závlahu. Je citlivá na preschnutie substrátu, no pôda nesmie byť úplne zamokrená. V prípade, že rastlina začne vysychať a vädnúť, doprajte jej extra zálievku.

Na hnojenie kiwi môžeme použiť kompost aj komerčné hnojivá. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor. Rastlinu ale začíname hnojiť až druhý rok po výsadbe na jar. Vzhľadom na to, že mladé rastliny kiwi sú obzvlášť citlivé na mrazy, je dôležité pripraviť adekvátne krytie počas zimných mesiacov alebo v prípade náhlych mrazov na jar. Kiwi by sa malo sadiť na jar, ideálne po posledných mrazoch, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín. Rastliny potrebujú dostatok priestoru pre rast, preto by sa mali sadiť vo vzdialenosti minimálne 3 až 5 metrov od seba.

Kiwi potrebuje pravidelnú zálievku, zvlášť v teplejších mesiacoch a počas suchých období, aby sa udržala vlhká, ale nie premokrená pôda. Prerezávanie je ďalším dôležitým krokom v starostlivosti o kiwi. Odstráňte všetky slabé alebo poškodené vetvy, čím zabezpečíte, že energia rastliny sa sústredí na vývoj silných a zdravých výhonkov. Prerezávanie by sa malo vykonávať skoro na jar alebo po zbere úrody na jeseň.

Správne načasovanie zberu a efektívne spracovanie sú rozhodujúce pre zachovanie kvality a čerstvosti kiwi. Kiwi sa zvyčajne zbiera, keď plody dosiahnu plnú veľkosť, ale ešte predtým, než dozrejú na rastline. Na Slovensku je obvyklý čas zberu kiwi od konca septembra do začiatku novembra, v závislosti od počasia a odrody. Plody by mali byť pevné na dotyk a zelené, bez zjavných známok nadmerného zmäknutia alebo poškodenia.

Stav slovenského zeleninárstva a ovocinárstva

Slovenské poľnohospodárstvo, konkrétne zeleninárstvo a ovocinárstvo, čelí mnohým výzvam. Za posledných 10 až 15 rokov sa plochy, na ktorých sa na Slovensku pestuje zelenina, zmenšili z približne 40-tisíc hektárov na alarmujúcich 8-tisíc hektárov. Podľa štatistík pochádza len tretina zeleniny na našom trhu zo Slovenska, zvyšok sa dováža. Toto negatívne saldo zahraničného obchodu v zeleninárstve sa v roku 2016 vyšplhalo na takmer 181 miliónov eur, čo je výrazný nárast oproti 126,7 miliónom eur v roku 2010 a necelým 40 miliónom eur v roku 2004.

Medzi hlavných dovozcov zeleniny na Slovensko patria Poľsko, Španielsko a Nemecko. Z tretích krajín, hlavne z Maroka a Turecka, dovážame rajčiaky a melóny, čo predstavuje 2,5 % z celkového dovozu zeleniny.

Problémy slovenských pestovateľov

Problémy pri presadení sa na trhu, najmä v období príchodu obchodných reťazcov.
Likvidácia spracovateľského priemyslu.
Nedostatočná podpora sektora.
Nízke dotácie a štátne podpory.

Podobná situácia ako pri zelenine je aj pri drobnom ovocí. Ponuka slovenských pestovateľov ani zďaleka nepokrýva rastúci záujem o maliny, čučoriedky, čierne a červené ríbezle či egreše. Aj veľké obchodné reťazce majú záujem najmä o slovenské bobuľové ovocie, pretože je najlepšie čerstvé a ovocinári sú najbližšie k spotrebiteľovi.

Kedysi sa drobné ovocie bežne pestovalo najmä vo vidieckych záhradách, ale dnes tam často prevládajú okrasné dreviny. Z niekdajších produkčných plôch s rozlohou 2-tisíc hektárov zostalo len torzo. Bobuľoviny sa pestujú na ploche okolo 300 hektárov a to nestačí kryť rýchlo rastúci dopyt. Súčasná ponuka bobuľovín pochádza buď zo susedného Poľska, Rakúska alebo zo vzdialenejších krajín ako Belgicko, Španielsko, Peru alebo Čile.

Návrhy na zlepšenie situácie

Zvýšenie podpory od štátu: Potrebná je vyššia podpora vo výške 70 miliónov eur z rozpočtu.
Zmena systému priamych podpôr: Vyššie podpory by mali dostávať pestovatelia zamestnávajúci ľudí a vytvárajúci pridanú hodnotu.
Podpora špeciálnej rastlinnej výroby: Zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohrady by mali byť prioritou.
Podpora investícií do skladovacích priestorov: Vybudovanie dostatočných skladovacích kapacít by mohlo významne pomôcť celému sektoru.
Zvýšenie organizovanosti pestovateľov: Využívanie mechanizmu odbytu svojich výrobkov cez organizácie výrobcov.
Zapojenie sa do tvorby spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): Ovplyvnenie tvorby zákonov so zreteľom na slovenského spotrebiteľa a tvorby možností exportu.

Globálne trendy v poľnohospodárstve

Svet sa mení a s ním aj rozloženie síl v poľnohospodárstve. Zatiaľ čo Európska únia rieši problémy s nadprodukciou a dotáciami, iné krajiny rozširujú plochy zavlažovanej pôdy a zvyšujú produkciu. USA očakáva rekordnú úrodu kukurice a Brazília sa stáva agrárnym lídrom sveta.

Kvalita a kontrola dovozových potravín

Potraviny, ktoré nacestujú viac kilometrov, môžu strácať na kvalite a obsahu živín. Výskum ukázal, že zelenina, ktorá precestuje takmer pol sveta, obsahuje častokrát menej živín ako tá mrazená. Pri dovoze potravín z tretích krajín prebieha kontrola na vstupe do EÚ. Kontroluje sa obchodná kvalita a zdravotná neškodnosť dovážaných plodín. Vykonávajú sa náhodné odbery vzoriek na stanovenie nepovolených látok.

Spotreba ovocia a zeleniny na Slovensku

Obyvatelia Slovenska nepatria medzi veľkých konzumentov ovocia a zeleniny. Väčšinu skonzumovaného ovocia a zeleniny si, navyše, musíme doviezť do zo zahraničia. Európska komisia poslala vlani Slovensku odporúčania pre prípravu nového dotačného plánu kde skonštatovala, že vláda by sa mala viac zamerať na podporu zdravého stravovania, hlavne konzumáciu ovocia a zeleniny.

tags: #exotické #ovocie #pestovanie #a #dovoz