Pestovanie exotického ovocia na Slovensku: Splňte si sen o vlastnej úrode

Slovensko má vďaka svojim klimatickým a pôdnym podmienkam dobré predpoklady pre pestovanie kvalitného ovocia. Výkyvy teplôt medzi dňom a nocou, letom a zimou, nútia ovocné stromy bojovať o prežitie, čo vedie k vyššej odolnosti a výraznejšiemu pomeru medzi sladkosťou a kyslosťou plodov. Takéto ovocie je potom na trhu viac žiadané. Vhodné oblasti pre pestovanie ovocia na Slovensku sú najmä nížiny, no pri správnom výbere odrôd je možné pestovať ovocie až do nadmorskej výšky 600 m. Nevhodné sú horské a podhorské oblasti, severné svahy a mrazové kotliny.

Globálne otepľovanie prináša na Slovensko nielen nové odrody, ale aj samotné druhy ovocia, ktoré boli predtým u nás nemysliteľné pestovať. Túžite po niečom výnimočnom vo vašej záhrade? Exotické ovocné rastliny sú skvelou odpoveďou. Tieto menej tradičné druhy sú nielen pastvou pre oči, ale ponúkajú aj lahodné a zdravé plody s jedinečnou chuťou. Pestovanie exotického ovocia si vyžaduje určité skúsenosti, no s trochou snahy si môžete vypestovať vlastné kivi, anonu, papáje, moruše, figy a mnoho ďalších aj v našej klíme.

Prečo pestovať exotické ovocie?

• Jedinečná chuť a vôňa: Exotické ovocie ponúka širokú škálu chutí a vôní, ktoré bežne v supermarketoch nenájdete. Môžete si vychutnať sladkosť manga, kyslosť granátového jablka alebo osviežujúcu chuť kiwi priamo z vlastnej záhrady.
• Zdravotné benefity: Mnohé druhy exotického ovocia sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie. Rakytník, napríklad, je považovaný za superpotravinu vďaka vysokej koncentrácii bioaktívnych látok.
• Okrasná hodnota: Exotické ovocné stromy a kríky sú často veľmi dekoratívne a môžu obohatiť vzhľad vašej záhrady. Kvety mučenky, zaujímavé listy áziminy alebo plody mišpule sú neprehliadnuteľné.
• Netradičný zážitok: Pestovanie exotického ovocia je zaujímavý a obohacujúci zážitok. Môžete experimentovať s rôznymi druhmi a odrodami, sledovať ich rast a tešiť sa z vlastnej úrody.

História ovocinárstva na Slovensku

Ovocie zohrávalo v histórii ľudstva významnú úlohu, považovalo sa nielen za pochúťku, ale aj za medicínu. Archeologické nálezy svedčia o pestovaní jabloní, hrušiek, sliviek a broskýň na našom území už 4 až 5 tisíc rokov pred naším letopočtom. V dobe laténskej sa našli hrušky v Šárovciach a kôstky broskýň v Palárikove. Na rozvoj ovocinárstva a pestovanie viniča hroznorodého na juhozápadnom Slovensku mali vplyv vpády rímskych légií v 1. až 4. storočí.

V stredoveku sa v záhradách a sadoch cielene pestovali jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, moruše, orechy a gaštany. Kláštory a nemeckí kolonisti prinášali nové druhy a odrody ovocných stromov, neskôr aj Turci počas svojej expanzie.

Počas feudalizmu mali poddaní povinnosť oberať a sušiť ovocie z panských záhrad. Zbieralo sa aj plané a divorastúce ovocie (plané jablká a hrušky, čerešne, višne, maliny, jahody, drienky, lieskovce), ktoré sa presádzalo do sadov a záhrad, ošetrovalo a štepilo, čím sa rozširoval sortiment domácich odrôd.

S ovocím a ovocnými produktmi sa pomerne skoro začalo obchodovať. Obchodovalo sa najmä so slivkami a produktmi z nich.

Ovocie bolo dôležitou súčasťou výživy človeka. Menej kvalitné a opadané ovocie sa dávalo skrmovať dobytku a ošípaným. Ovocie sa konzumovalo v surovom stave, do zásoby sa konzervovalo sušením, varením alebo destilovaním. Sušené ovocie sa pridávalo do koláčov, plniek, používalo sa na prípravu polievok či osviežujúcich nápojov. Varením sa upravovalo na lekvár, kompóty alebo ovocné šťavy. Destilovaním sa z ovocia stávala pálenka. Sušené a drvené ovocie sa používalo ako náhrada cukru či ako posýpka na koláče a cestoviny.

Ovocinárstvo má dlhodobú tradíciu v okolí Trenčína a Prievidze. V urbári z roku 1608 sa spomínajú ovocné záhrady v obci Trenčianska Turná. Ovocinárstvo na Hornej Nitre má rovnako bohatú tradíciu, prvé zmienky o pestovaní ovocia sú zo 17. storočia.

Do roku 1918 na Slovensku vzniklo 281 poľnohospodárskych spolkov s ovocinárskou výrobou a 9 družstevných páleníc pre spracovanie ovocia na destiláty. Veľký podiel na rozvoji ovocinárstva na Slovensku po prvej svetovej vojne mali aj štátne ovocinárske škôlky v Devínskej Novej Vsi a Prievidzi.

Ovocinárstvo za Slovenského štátu malo prevažne samozásobiteľský charakter. Prebytky ovocia z najprodukčnejších ovocinárskych oblastí sa spracovávali v konzervárňach, muštárňach, sušiarňach a páleniciach.

Najčastejšie pestované druhy exotického ovocia na Slovensku

V kategórii exotického ovocia, ktoré sa dá pestovať na Slovensku, nájdete najmä:

Figovník (Ficus carica)

Ideálny aj do kvetináča, vyžaduje slnečné stanovisko a priepustnú pôdu. V našich podmienkach sa pestuje vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny môže pri silných mrazoch vymrznúť. Podzemná časť je však odolná až do -30°C a na jar opäť vyrastie. Obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou.

Hurmikaki (Diospyros kaki)

Sladký, bez jadier, obľúbený pre svoje neskoro dozrievajúce plody. Vyžaduje chránené stanovisko a teplejšie oblasti Slovenska. Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez.

Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou). Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou.

Dozrievanie a odrody:

Hurmikaki dozrieva na prelome októbra a novembra. Existuje množstvo odrôd, ktoré sa líšia dobou dozrievania a kvalitou plodov. Niektoré odrody dozrievajú začiatkom októbra, iné až v polovici novembra.

Pestovateľské tipy:

Plody hurmikaki zbierame tvrdé a necháme ich 2 týždne zmäknúť. Strom stredne silno rastie a stabilne prináša vysokú úrodu. Je mrazuvzdorný do -15 až -17°C a dorastá až do 10 m. Niektoré odrody spoľahlivo opeľujú aj ostatné odrody, čím zvyšujú ich úrodu aj obsah cukru! Odroda vyšľachtená v Jalte, na Ukrajine, silne rastie a prináša vysokú úrodu - z dospelého stromu až 70 kg plodov! Niektoré odrody patria medzi odrody s najkvalitnejšími plodmi.

Kivi (Actinidia)

Liana, ktorá potrebuje oporu, vyžaduje výživnú pôdu a slnečné stanovisko. Pre produkciu plodov je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C).

Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.

Moruša (Morus)

Strom s chutnými plodmi podobnými malinám alebo černiciam. Vhodná pre teplejšie lokality. Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov.

Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.

Rakytník (Hippophae rhamnoides)

Nenáročná rastlina s vysokou nutričnou hodnotou plodov. Je plne mrazuvzdorný a prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde. Rakytník (hippophae rhamnoides) nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie.

Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať.

Pestovanie:

Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.

Ázimina trojlaločná (Asimina triloba)

Strom s plodmi pripomínajúcimi banány, s chuťou vaječného likéru. Plne mrazuvzdorná, vhodná do väčšiny záhrad. Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka.

Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad.

Pestovanie:

Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.

Granátové jablko (Punica granatum)

Okrasný ker s chutnými plodmi, vyžaduje slnečné a teplé stanovisko.

Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica)

Nenáročný strom s netradičnými plodmi, ktoré sa konzumujú prezreté. Vyžaduje suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch. Má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo.

Kustovnica čínska (Lycium chinense)

Plody goji sú populárne pre svoje výživové hodnoty a liečivé účinky. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).

Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách.

Drieň jedlý (Cornus mas)

Nenáročný na pestovanie, s chutnými a sladkými plodmi. Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách.

Pestovanie:

Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.

Jujuba (Ziziphus jujuba)

Produkuje chutné, chrumkavé plody podobné jablkám a je odolná voči našim klimatickým podmienkam. Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.

Menej bežné, ale zaujímavé druhy exotického ovocia

Okrem vyššie spomenutých druhov existuje množstvo ďalších exotických rastlín, ktoré môžete pestovať v záhrade alebo v kvetináči:

• Anona: Patrí medzi významné tropické ovocie chutnajúce po hruškách a figách.
• Mangovník: Odrody Glenn, Kensington Pride a Kent sú vhodné pre pestovanie v teplejších oblastiach.
• BIO mexická mini uhorka: Netradičná popínavá rastlina s atraktívnymi škvrnitými plodmi.
• Banánovník habešský: Má červenú stonku a obrovské zelené listy. V kvetináči dorastá do 2 metrov.
• Mučenka maliformis: Teplomilná rastlina, pochádzajúca z Južnej Ameriky.
• Solanum mammosum: Okrasný krík z tropických oblatí Ameriky. Má ružovo-purpurové kvety a jedovaté plody.
• Jahodová myrta (Acca sellowiana): Stálezelený krík s aromatickými plodmi, ktoré majú sladkú jahodovú chuť.

Starostlivosť o drobné a bobuľové ovocie

Medzi obľúbené druhy drobného /bobuľového/ ovocia patria jahody, maliny, ríbezle, egreše, černice, čučoriedky, muchovníky, rakytníky, figy, viniče a aj mnohé ďalšie. Okrem toho, že chutia výborne, sú aj ideálnym spôsobom, ako si dopriať čerstvé ovocie priamo z vlastnej záhradky. Ich pestovanie je pomerne jednoduché, no vyžaduje si určitú mieru pozornosti a vedomostí.

• Voľba stanoviska a úprava pôdy: Na úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody.
• Sadenie: Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne hlboké jamy, aby sa do nich korene pohodlne zmestili. Sadenicu umiestnite tak, aby bola v rovnakej hĺbke, v akej rástla predtým. Odporúča sa použiť mykorhízne prípravky, ktoré zlepšujú prijímanie živín. Nakoniec jamu zasypte, pôdu jemne utlačte a výdatne polejte.
• Pestovanie a zalievanie: Rastliny treba pravidelne zavlažovať, obzvlášť v období, keď začínajú tvoriť plody. Počas vegetácie nezabudnite aplikovať vhodné hnojivá určené pre konkrétny druh ovocia.
• Priebežná starostlivosť: Na zabezpečenie zdravého rastu a bohatej úrody je dôležitá pravidelná kontrola rastlín. Sledujte, či sa neobjavili príznaky chorôb alebo napadnutia škodcami, a pri ich zistení hneď zakročte.
• Rez ovocných krov: Väčšina druhov drobného ovocia potrebuje pravidelný rez. Na začiatku jari odstráňte staré a odumreté vetvičky, aby ste podporili tvorbu nových výhonkov.
• Prevencia a ochrana: Dôležitou súčasťou pestovania je ochrana pred chorobami a škodcami. Pravidelne kontrolujte rastliny, aby ste včas odhalili možné problémy. Používanie organických hnojív a kvalitná výživa rastlín zvyšujú ich prirodzenú odolnosť.

Niektoré zaujímavé odrody drobného ovocia:

• Muchovník: Ker až strom, ktorý sa často využíva aj na živý plot, preto sa často nazýva aj "jedlý živý plot". Existujú veľkoplodé odrody muchovníka pochádzajúce z Kanady.
• Kanadská čučoriedka: Veľmi chutná a úrodná. Existujú rôzne odrody, skoré aj neskoré.
• Zemolez kamčatský (Kamčatská čučoriedka): Najsladšia odroda pochádza z poľského šľachtenia.
• Ríbezľa červená: Existujú veľkoplodé a veľmi úrodné odrody.
• Malina: Existujú remontantné (opakované rodiace) odrody červenej a žltej maliny, a tiež trpasličie odrody.
• Figovník: Existujú otužilé a mrazuvzdorné odrody, ktoré je možné dopestovať v našich podmienkach.
• Rakytník: Existujú samoopelivé odrody.
• Egreš: Existujú odrody s mäkkými tŕňovitými výhonkami.
• Vinič: Existujú bezsemenné rané stolové odrody.
• Moruša: Existujú zakrpatené odrody s čiernymi plodmi podobnými malinám.
• Kivi: Existuje rýchlorastúca a samoopelivá odroda.
• Černica: Existujú beztŕňové odrody so vzpriameným rastom.

Staré odrody jabĺk na Slovensku

V minulosti sa na Slovensku pestovalo asi 300 odrôd jabloní. Dnes sú mnohé z nich už ústupe, prípadne úplne vymizli pre uprednostňovanie nových odrôd.

• Ananásová Reneta: Stará stolová odroda, pravdepodobne z Holandska. Má stredne veľké, žltozelené až zlatožlté jablká s výraznou arómou po ananáse.
• Citronové zimné: Stará odroda zrejme zo západnej Európy. Má zelenú až svetložltú šupku a kyslastou chuťou pripomína citróny.
• Coxova reneta: Pochádza z Anglicka. Má malé až stredne veľké guľaté plody s kyslosladkou chuťou a výraznou arómou.
• Jadernička moravská: Stará odroda, ktorá sa tešila obľube najmä na Morave. Plody sú menšieho vzrastu so žltou šupkou a dužina je mierne korenistá so sladkokyslou chuťou.
• Jonathan: Americká odroda. Má plody menšej až strednej veľkosti so sýtou červenožltou šupkou a typickou sladkokyslou chuťou.
• Malinové hornokrajské: Pôvod odrody siaha pravdepodobne do Holandska. Má stredne veľké tmavočervené jablká s bielou dužinou. Ich chuť je sladká a pripomína maliny.
• Ontario: Názov prezrádza pôvod až z Kanady. Má veľké šťavnaté plody s nažltlou dužinou a kyslastou chuťou, vhodné aj pre diabetikov.
• Panenské české: Tradičná česká odroda. Pestovala sa minimálne od 19. storočia a obľúbená bola najmä pre svoje tmavočervené plody so sladkokyslou chuťou.
• Parménska zlatá zimná (King of the Pippins): Veľmi stará odroda, ktorá vznikla pravdepodobne začiatkom 16. storočia. Majú žltozelené plody s červeno-oranžovou pásikavou kresbou. Jablká obsahujú žltú dužinu s korenistou sladkokyslou chuťou.
• Strýmka: Neskorá zimná odroda s pôvodom v Nemecku. Má stredne veľké jablká v tvare súdku so zeleno-žltou šupkou, ktorá počas dozrievania červenie. Jablká majú kyslastú, no osviežujúcu chuť.

Pestovanie v skleníku

Skleníky z polykarbonátu a skla poskytujú vybraným druhom exotického ovocia ideálne podmienky pre rast a dobrú úrodu. Chuť exotického ovocia ako z ich prirodzeného prostredia úplne nenahradíte, ale budete mať radosť z vlastných banánov, manga, citrusových plodov či ananásov.

Svetlo je najdôležitejšou energetickou výživou pre akékoľvek rastliny, pričom nie každá potrebuje priame slnečné lúče. Teplo je veľmi úzko spojené so slnečným svitom. Štruktúra pôdy tiež ovplyvňuje rast a prospievanie tropických rastlín. Má byť ťažšia - ílovitejšia alebo ľahšia - piesčitejšia alebo má obsahovať viac humusu? Aj to si zistite dopredu.

Tropické rastliny zvyknú vyžadovať vzdušnú vlhkosť, preto im dobre padne orosenie povrchu listov vlažnou vodou. Najlepšie je rosiť listy ráno, keď ešte nie sú oslnené.

Na začiatok vám bude postačovať skleník s rozlohou do 5 m².

Tabuľka: Prehľad pestovania vybraných druhov exotického ovocia

tags: #exotické #ovocie #pestovanie #Slovensko

Populárne príspevky:

• Jedálny lístok v Košiciach
• Sprievodca pre mamičky: Mozzarella a jej čerstvosť
• Objavte torty pre deti s motívom škrečka
• Bezpečnosť, vzdelávanie a zdravotníctvo
• História PPE