Čo je kóšer jedlo a kde ho nájdete?
Kóšer nie je druh ani skupina jedál. Nie je to dokonca ani štýl varenia, ale oveľa komplexnejší prístup k potravinám a ich spracovávaniu. V jednoduchosti - ide o všetky pokrmy, ktoré môžu jesť osoby vyznávajúce judaizmus. Pozrime sa na to, čo kóšer do hĺbky predstavuje a pripomeňme si pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry aj miesta, kde sa na Slovensku môžete kóšer najesť bez starostí.
Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva sa prvýkrát oslavoval v Paríži v roku 1996. Jeho hlavnou myšlienkou je prezentácia židovského kultúrneho dedičstva, jeho priblíženie verejnosti a odstraňovanie predsudkov vďaka hlbšiemu poznaniu. Pri tejto príležitosti synagógy usporadúvajú prehliadky, organizujú sa špeciálne výstavy a premietajú filmy so židovskou tematikou. My sme sa rozhodli priniesť náhľad na to, čo znamená kóšer stravovanie.
Čo znamená kóšer?
Slovo kóšer znamená „čisté“, v prípade gastronómie ide o rituálnu spôsobilosť či „pod dozorom“. To znamená, že rabín rozhoduje, či niečo je alebo nie je kóšer. Rabín je človek, ktorý je sám nositeľom kóšernosti a každý veriaci ho uznáva ako vzdelaného, bezúhonného, hodnoverného človeka s prirodzenou autoritou. On rozhodne, či objekt, priestor v ňom a príprava jedál sú kóšer, alebo nie.
Zákon o kóšer jedle má dlhoročné korene v židovskej histórii. Od ostatných náboženských predpisov, ktoré regulujú diétu svojich príslušníkov sa líši tým, že nielen upravuje konkrétne okruhy povolených potravín, ale zasahuje aj do ich zberu či samotnej prípravy. V doslovnom preklade slovo znamená niečo ako vhodné na konzumáciu. Okolo židovského kóšer jedla sa tak pohybujú desiatky pravidiel, ktoré sú pre nich posvätné. Vzhľadom na komplexnú povahu kóšer zákonov sa pokúsime v tomto článku len priblížiť ich zmysel. Pre hlbšiu konzultáciu konkrétnych jedál je potrebné obrátiť sa na odborníkov na židovskú kultúru, prípadne priamo na rabína.
Aj keď sa dodržiavaniu kóšer zákonov v dnešnej dobe pripisuje najmä zdravotný a hygienický význam (napríklad nejesť kaziace sa potraviny), konečným účelom a zdôvodnením je podľa židov prispôsobiť sa Božej vôli, ako je vyjadrená v Tóre. V minulosti, keď sa väčšina jedla varila doma z vlastnoručne vypestovaných plodín, bolo jednoduchšie odsúhlasiť jedlo ako kóšer. Dnes, keď potraviny cestujú cez pol sveta, sa museli nemoderné pravidlá mierne upraviť. V súčasnosti vychádza každý rok pod záštitou Rabinátu Židovskej obce v Prahe kniha kóšer jedla, v ktorej sa nachádzajú rabínom odsúhlasené potraviny, bežne dostupné aj v supermarketoch. Podliehajú komplexným židovským stravovacím predpisom kašrut. Potraviny, ktoré s týmto zákonom nie sú v súlade, sa všeobecne nazývajú treif.
Zoznam povolených a zakázaných potravín
“Tóra uvádza zoznam povolených a zakázaných zvierat (pre niektoré skupiny len zakázaných). Spomedzi cicavcov sa smú jesť párnokopytníky (majú úplne zrezané kopytá) a prežúvavce. Do tejto skupiny patrí hovädzí dobytok, ovce, kozy, jelene (napr. jeleň, zubor). Medzi zakázané a nečisté cicavce patria napríklad ošípané, králiky, kone a podobne,” uvádza na svojej stránke e-shop s kóšer jedlom Jewish-eshop.cz. Medzi zakázané druhy mäsa patria aj dravce a vtáky, ktoré sa živia zdochlinami. Na opačnej strane spektra nájdete domácu hydinu, ku ktorej v minulosti patrili aj pávy. Mlieko a vajcia sa môžu konzumovať len zo zvierat, ktoré sú kóšer.
“Dravé ryby, úhory, žraloky, raje, jesetery (vrátane kaviáru) a morské plody sú zakázané. Z ostatných živočíchov sú zakázané plazy a obojživelníky a okrem vybraných druhov kobyliek aj hmyz (kobylky sú špecialitou najmä jemenských židov). Výslovne zakázané sú mŕtve zvieratá a zdochliny (nevela) a choré a spálené zvieratá (trefa),” pokračuje vo vymenovávaní česká stránka.
Existujú aj výnimky zo zákona, ktorý hovorí, že kóšer jedlo je iba také, ktoré, v prípade živočíšnych produktov, pochádza z kóšer zvieraťa. Napríklad taký med, ktorý je zaradený medzi tieto potraviny napriek tomu, že samotné včely kóšer nie sú.
Samostatnou kategóriou sú takzvané pareve jedlá, teda tie, ktoré nepatria ani do kategórie mäsa, ani mliečnych výrobkov. Patria sem práve vajcia, ovocie, zelenina či obilniny. Nevzťahujú sa na ne tak prísne zákony, väčšina z nich bez problémov prejde výberom a naviac sa môžu kombinovať aj s inými kategóriami jedál. Výnimkou je ovocie, ktoré sa zo stromu nesmie jesť v prvých troch rokoch po zarodení.
Zaujímavosťou je, že za pareve považujeme aj niektoré druhy rýb, tie sa však s mäsom konzumovať nesmú.
Prísne pravidlá prípravy
Kóšer strava je aj dnes naozaj prísne regulovaná, najmä v ortodoxne založených komunitách. Napríklad zákon o príprave jedla jasne hovorí o tom, že existuje prísny zákaz miešania mäsitých a mliečnych potravín. V židovských domácnostiach, ktoré dodržiavajú kašrut, sú na prípravu mäsových a mliečnych potravín oddelené nádoby a kuchynské náčinie. Nesmú ich dokonca ani umývať spoločne v umývačke riadu!
Definované sú aj časové limity, ktoré musia uplynúť medzi konzumáciou mliečneho a mäsového pokrmu. Prísne zakázaná je aj konzumácia krvi, preto musí byť vopred z tela zvieraťa vypustená špeciálnou porážkou. Zviera počas nej nesmie trpieť, preto sú na ich usmrtenie vyškolení špeciálni mäsiari, takzvaní šochet. Nasleduje technika známa ako melicha, ktorou odstránia všetky zvyšky krvi z tela zvieraťa.
Certifikácia kóšer jedla
Ak si chcete vychutnať kóšer jedlo v jeho pravej podobe, hľadajte na obale špeciálne symboly. Ide o špeciálny symbol známy ako hešer (הכשר). Informuje spotrebiteľa, že výrobok bol vyrobený a spracovaný pod rabínskym dohľadom, a preto spĺňa požiadavky kašrutu.
“Existuje mylný názor, že certifikované kóšer jedlo je to, čo požehnal rabín. V skutočnosti sa kóšer certifikácia vzťahuje na proces, ktorým rabínski experti overujú, že produkty sú vyrobené v súlade s kóšer právom,” dočítali sme sa na webe Kosheralliance.org. Takúto certifikáciu môžu získať po prísnom zvážení aj produkty, ktoré by za normálnych okolností do kategórie povolených nepatrili. Je to napríklad židovské víno, aj tu však platí, že “ho môže vyrábať iba ortodoxný žid alebo židovka a látky aj zariadenia, ktoré sa vo vinárstve používajú, musia byť kóšer,” uvádza stránka vinárstva Viatempia.
Kóšer reštaurácia - čo to znamená?
Kóšer reštauráciu si môže otvoriť hocikto, musí však splniť množstvo podmienok. Ak chcete, aby certifikát, čiže hechšer alebo hašgacha, mal nejakú váhu, oslovíte váženú osobnosť, ktorá má autoritu a väčšinou je to rabín. On povie - dobre, otvorte reštauráciu, ale aby bola kóšer, musíte urobiť to a to a to.
Podmienky pre kóšer reštauráciu
Začína sa to technológiou, ktorá musí byť nová. Neexistuje, aby mal niekto napríklad bagetériu a zmyslí si, že v tých priestoroch a s tým vybavením bude odrazu prevádzkovať kóšer reštauráciu. Ak nie je technológia nová, musí byť vykóšerovaná. Ale napríklad porcelán, drevo, plasty alebo sklo sa vykóšerovať nedajú, všetko musí byť nové. Ak sa na tanieroch predtým podávali bravčové rebierka, rabín vám povie, že tie môžete použiť niekde inde, no nie v reštaurácii, tam musia byť nové. Ale príbor, ktorý je z kovu, sa dá vykóšerovať - vyčistiť.
Ako sa kóšeruje príbor?
Najčastejšie sa vyvarí vo vriacej vode pod dozorom rabína. Lenže keď ide o príbory, ktoré majú drevenú rúčku, máte problém. Preto je najjednoduchšie začať s úplne novým mobiliárom, takpovediac na zelenej lúke. Keď splníte množstvo podmienok, rabín vám dá certifikát, ktorý je vyvesený pri vchodových dverách a každý návštevník vidí nápis - ja, rabín ten a ten, potvrdzujem, že táto prevádzka je pod mojím dohľadom a je kóšer.
Proces kóšernosti je o mene. Zoberme si modelovú situá- ciu - oslovil by som rabína napríklad z Miškolca, ale v širšom okolí by ho nikto nepoznal. Nazvime ho trebárs rabín Grünstein. Prišiel by som za ním, že si otváram reštauráciu, aby mi dal certifikát. On povie - jasné, ak všetko splníte, prečo nie? Lenže príde do reštaurácie obedovať niekto z Prahy alebo z New Yorku, vyžaduje kóšer stravu, prečíta si certifikát a povie si: „Rabín Grünstein z Miškolca? Čo ja viem?“ Keby tam bolo napísané, že ja, hlavný viedenský rabín Schwartz, to už je iné, lebo toho poznajú aj v New Yorku, je to vážená osobnosť, dôveryhodný človek. Je to naozaj o mene, na druhej strane však princíp kóšernosti je ako tehotenstvo, žena buď je tehotná, alebo nie je. Nemôže byť viac tehotná a menej tehotná. Takisto kóšernosť - buď je, alebo nie je.
Dohľad nad kóšer reštauráciou
Rabín po otvorení reštaurácie do nej najskôr chodí a kontroluje ju denne. Trvá to aj šesť mesiacov, počas ktorých sa dodržiavajú všetky jeho nariadenia a dá certifikát najskôr len na jeden mesiac. Potom ho predĺži o ďalší mesiac, neskôr o tri mesiace a nakoniec je certifikát na rok, čo je najdlhšie možné obdobie, po ktorom sa zasa musí predĺžiť.
Keď rabín zistí nedostatky, môže okamžite certifikát z dverí zvesiť. V tom momente sa končí kóšernosť reštaurácie. Samozrejme, rabín v kuchyni či v reštaurácii nie je neustále, môže kontrolou poveriť mažgiacha, človeka na to určeného. Mažgiach znamená dozorca a ten nesmie byť zamestnancom reštaurácie, ale rabína, aby nemohol byť podplatiteľný. Mažgiach je v reštaurácii denne. Napríklad ráno môže v kóšer reštaurácii plyn na sporáku zapáliť iba rabín alebo mažgiach.
Veľmi zjednodušene - je známe, že napríklad bravčovina je zakázaná a do priestorov reštaurácie sa nesmie dostať. Nesmú sa kombinovať mliečne potraviny s mäsovými, takže tradičné slovenské zapekané morčacie prsia so syrom v kóšer reštaurácii nenájdete. Ale toto je len „špička ľadovca“, predpisov je omnoho viac. Špecifikum kóšernosti je, že vždy za to zodpovedá konkrétna osoba.
Jedine ak sú kóšer a schválené rabínom sa môžu používať polotovary. Rabín kontroluje aj mrazený hrášok. Ak firma, ktorá robí tento hrášok, vyrába v rovnakom objekte aj luncheon meat (lanšmít), tak hrášok sa použiť nemôže a musí sa hľadať iný výrobca.
Nie, ale veľmi komplikované je rezanie hlavne hovädzieho dobytka. Vyberie sa dodávateľ aj bitúnok, a na bitúnku sa reže všetko sami. Na Slovensku však nebol šochet, čiže človek s certifikátom na porážku. Musí sa zabezpečovať z Budapešti, vždy sa mu platia všetky náklady plus za prácu. Ak je raz odcestovaný a nutne je potrebné mäso, musel zorganizovať príchod šocheta z Izraela.
Kontrola mäsa
Samozrejme, v prvom rade sa kontrolujú pľúca. Ak zviera prekonalo zápal pľúc, boli na nich vidieť zrasty a nebolo kóšer. Pred rezaním sa teda na bitúnku dohodne, že ak zviera nebude kóšer, bitúnok mäso odkúpi. Navyše, v prípade hovädziny je kóšer iba predná časť zvieraťa, zadná sa nepoužíva, takže tú bitúnok odkúpi vždy.
Pri hovädzom dobytku sa musí mäso ešte „očistiť“ - žilkovať. Šochet z neho ako chirurg odstráni neželaný tuk a hlavné žily. Rabín mäso označí, naloží a rabín alebo ním poverený človek, sedí v aute tak, aby naň videl. Ak s ním nemôže ísť, tak mäso ide do prepraviek, ktoré zapečatí.
Nič, čo obsahuje krv, sa konzumovať nesmie, lebo krv znamená život, takže po očistení a vyžilkovaní prichádza nasolenie mäsa hrubozrnnou soľou a položenie na rošty. Soľ vytiahne nečistoty, najmä krv. Po stanovenom čase sa mäso opláchlo v troch rôznych nádobách studenou vodou. Až potom bolo mäso kóšer a pod dohľadom rabína išlo do chladničky alebo mrazničky.
Spracovanie hydiny nie je takisto komplikované ako príprava hovädziny, nerozdeľuje sa na prednú a zadnú čas, používa sa celá. Po porážke sa kontroluje, či v hrdle nie sú zbytky krmiva. Ak rabín zbadal, že hus má po štopaní niečo v hrdle, nebola kóšer. Ideálne sú morky, je to vďačná surovina.
Hygienici nerobili problémy pri kóšer reštaurácii, naopak, vodili tam exkurzie a ukazovali, ako má vyzerať kuchyňa. Kuchyňa nebola čistá len z rituálneho, ale aj hygienického hľadiska. Keď sa večer skončilo, všetko sa vždy vydrhlo, rozsypala sa hrubá vrstva soli na všetky drevené dosky a rabín „napísal“ do soli šifru. Na druhý deň ráno prišiel a musel šifru vidieť. Tak mal istotu, že dosky boli celú noc zasolené. Soľ sa potom pozmetala a bolo jasné, že dosky nemohli zvlhnúť či splesnivieť, lebo soľ všetko vytiahla.
Ladislav Polák (60) pracuje v gastronómii 40 rokov. V Bratislave dlho viedol aj Chez David - židovskú kóšer reštauráciu. Po rokoch z nej odišiel a dnes už kóšer reštaurácia na Slovensku nie je.
Áno, Chez David otvorili sme ju 20. júna 1993, čo bol presne deň inaugurácie bratislavského rabína Barucha Myersa. Po druhej svetovej vojne neexistovala na Slovensku žiadna kóšer reštaurácia, bola iba ľudová kuchyňa pre členov židovskej obce. Keď rabín Izidor Katz v roku 1978 zomrel, na Slovensku až do roku 1993 žiadny rabín nebol. V roku 1993 sme však reštauráciu otvorili, bola pod správou Ústredného zväzu židovských náboženských obcí a ako riaditeľ som ju viedol ja.
Odchádzal som z nej po určitých nezhodách vo februári 2005, prevzal ju iný človek. Chez David prevádzkoval ako reštauráciu židovských špecialít a po dvoch či troch rokoch úplne zanikla. Ale kóšernosť sa skončila ešte v roku 2003. Vtedy tu bol na návšteve izraelský prezident Moše Katsav a asi mesiac po jeho odchode stratila status kóšer reštaurácie. Vedenie Ústredného zväzu židovských náboženských obcí rozhodlo, že kóšer status je zbytočný, tvrdili, že rozhodovala ekonomika. V súčasnosti je v tej budove obyčajná piváreň, krčma, ak chcete.
Mali sme dva podpisy. Bratislavský rabín Baruch Myers bol vtedy nový, ešte nebol taký známy ako v súčasnosti, tak sme požiadali o podpis aj hlavného viedenského rabína Schwartza. Tým bola sila certifikátu značná.
Ako si Slováci zvykali na kóšer reštauráciu?
Začiatky neboli ľahké, lebo tu nič podobné nebolo a ľudia neboli zvyknutí chodiť do reštaurácií, ako to vidíme v súčasnosti. V deväťdesiatych rokoch bolo všetko nové, navyše židovstvo bolo, a aj dodnes je, pre mnohých Slovákov tajomné. Stále sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa neodvážia ísť sa pozrieť do synagógy, lebo si myslia, že keď nie sú Židia, nepustia ich tam. V reštaurácii sme bežne mali situácie, keď sa ľudia pýtali - a môžeme ísť dovnútra aj my? Čo budeme musieť všetko robiť? Budeme sa musieť modliť? Zo začiatku som ako riaditeľ stál dennodenne pred dverami a vysvetľoval, že je to normálna reštaurácia, kde sa môže najesť každý. Trvalo rok, kým ľudia zistili, že kóšer reštaurácia je pre všetkých, nielen pre Židov.
Zvykli, nakoniec vyše 90 percent klientov neboli Židia. Prichádzali zo zvedavosti a neskôr zostali verní. Ale mali sme rôzne zážitky, lebo na jedálnom lístku boli aj úplne bežné jedlá, napríklad kurací paprikáš s haluškami, len bol kóšer. Stál som vonku, kde bol jedálny lístok vyvesený, ľudia chodili, pozerali sa na ponuku a často som počul, ako si hovoria: ‚Čo je na tom židovské? Veď to sú bežné jedlá!‘ S kolegom sme sa zamysleli, vytiahli sme mapu Izraela, pozreli názvy miest a jedlá sme pomenovali podľa nich. Dodnes sa pamätám, že rizoto sme pomenovali podľa kibucu v Izraeli. Zmenili sme názvy a odrazu to bolo pre zákazníkov iné, tajomné, židovské. Niekedy stačí maličkosť a vnímanie ľudí sa zmení.
Je kóšer jedlo zdravšie?
Jednoznačne áno. Mnoho hostí nám hovorilo, že sa cítili lepšie, odkedy chodili jesť do našej reštaurácie. Boli aj verejne známe osobnosti, ktoré posielali svojich šoférov, aby im od nás nosili stravu, a neboli to Židia.
Kóšer reštaurácia a servis
Rozdiel je v príprave jedla, nie v servise.
Typické kóšer jedlo
Šólet, šabatové jedlo. V židovskom náboženstve sa šabat začína vždy v piatok večer so západom slnka a končí sa v sobotu večer s východom prvých troch hviezd. Ortodoxný Žid počas šabatu nesmie vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Keďže aj varenie je práca, v piatok pred šabatom sa pripravuje šólet - v našom regióne je to jedlo z fazule, zemiakov, mrkvy, petržlenu, môže sa pridať aj hovädzie, morčacie, kačacie alebo husacie mäso. Z pokolenia na pokolenie sa dedí recept, poznanie koľko čoho treba dať a v akom hrnci sa musí šólet pripravovať. Potom sa dá do rúry na presne určený čas a presne určené stupne, počas pečenia sa nesmie do neho nič pridávať či z neho uberať, nesmie sa miešať, ba ani otvárať rúra, aby sa neporušila kóšernosť. V sobotu na obed sa jedlo vyberie z rúry a konzumuje s barchesom.
Kde sa dá najesť kóšer?
Nie, Slovensko je jediná krajina Európskej únie, ktorá nemá nielenže kóšer, ale ani židovskú reštauráciu.
Uzavreté existujú, no sú len pre členov židovských náboženských obcí. V Košiciach, v Bratislave, v Piešťanoch existujú kuchyne pre ľudí zo židovskej náboženskej obce. Skutočná verejná reštaurácia, do ktorej môže prísť ktokoľvek, neexistuje.
V Budapešti a vo Viedni, tam ich je niekoľko. Vo Viedni je aj kóšer pizzeria. Nepoužívajú v nej mäso, nerobia pizzu napríklad so syrom a šunkou, ale so syrom a inými ingredienciami.
Na Slovensku by sa kóšer reštaurácia ešte uživila, no neexistuje preto, lebo pre kóšer reštauráciu totiž nestačí, aby sa niekto vyznal v židovskom náboženstve, musí byť aj gastronóm. A nestačí byť gastronómom, ak sa nevyzná v židovskej problematike. Pokiaľ viem, na Slovensku som jediný, ktorý rozumie obom. Nikoho tým, samozrejme, nechcem podceňovať.
Z hľadiska histórie patrí napríklad Bratislava medzi celosvetové top lokality. Na prvom mieste je Múr nárekov v Jeruzaleme, potom niekoľko významných lokalít v Izraeli, ale hrobka Chatama Sofera v Bratislave je v ortodoxnom judaizme veľmi významné pietne miesto. Už v období totality ju navštevovali Židia z celého sveta - doslova, prichádzali, aby vzdali úctu jednému z najuznávanejších rabínov.
Na Slovensku chýba kóšer, ale nemyslím tým len z náboženského hľadiska, skôr z hľadiska dôvery. Čo znamená, že vojdete do reštaurácie a ste si absolútne istý, že ste na správnom mieste, kde si bez akýchkoľvek pochybností môžete dať čokoľvek a kedykoľvek bez ohľadu na to, ktorá zmena práve varí a ktorá obsluhuje.
Aktualizovaný zoznam kóšer potravín pre Českú republiku a môžme povedať aj Slovensko pre rok 2009-5769:
- Čokolády- zn. Kinder, Lindt a Toblerone (nie su Cholov Yisroel)
- Cereálie- všetky zn. KELLOGS s Košer značkou MK na krabice/ Nestle Cheerios a Honey Nut Cheerios/ Emco kukurične lupienky
- Javorový sirup- Steeves Maple Syrup z Kanady
- Instantná kaša (instant oatmeal)- Lottie and Beck z Kanady
- Granola Bars (cerealné tyčinky)- Nature Valley
- Sterilizované uhorky-značka Ady
- Sojové mlieko - zn. Provamel len produkované v HOLANDSKU alebo so znakom "MK" z Anglicku
- Detské výživy: Himmeltau instantná kaša- parve/ France Bebe mlieko pre babatka/ Aptamil Milupa- mliečne,nie su Cholov Yisroel.
- Kečup- Heinz s Košer značkou MK z Anglicku
- Sojová omačka- Kikkoman
- Omačky a dresingy- všetky zn. Heinz z Holandska alebo Portugalska
- Worcester omačka- Lea and Perrins z UK
- Dr. Oetker instantné droždie a marzipan- len z Holandska!
- Marshmallow Fluff
- Mentolové čokolady- Bendicks, výrobené v anglicku alebo nemecku
- Arešidové maslo- "IM Healthy" značky Chocolate Soy Nut Butter a Skippy zn.
- Moroccan Couscous (kus kus)
- Horčica a ocot- Snico
- Džemy- všetky zn. Riso, a Wilkin and Sons z UK
- Koreniny- všetky zn. Kotanyi
- Múka- všetky
- Sol- všetky
- Cukor- kryštalový, praškový, a hnedý- všetky
- Kakaový prášok na pečenie - všetky
- Med´- všetky
- Fazulá- všetky
- Ryža- všetky BEZ PRICHUTE
- Sušene plody- všetky ktore NEOBSAHUJU OLEJA!!
- Sojove Napoje, pudingy- zn. Provamel
- Arešidy, pistácie- so škrupinou, nepražene
- Olej- Raciol, Fritol, Venusz
- Olivovy Olej- Borges, len s Košer značkou OU na nalepke, Bertolli zn. a všetky značky "extra-panensky" olivový olej z Talianska
- Tuniak konservy- John West
- Cestoviny- všetky obsahujúce len múku a vodu (bezvaječne)
- Napoje-zn. Cappy, Cappy Ice Fruit, Hohes C, Rauch Happy Day BEZ HROZNOVEJ ŠŤAVY, Coke- všetky druhy, Sprite, Fanta, 7-UP, Schweppes
- Ľadový Čaj- Nestea, Lipton
- Zemiakové Vločky (Crisps)-zn. Kettle: lightly salted/ Jersey Royal/ Sweet Potato/ a Black Pepper
- Muesli tyčinky- Taste of Nature Fruit and Nut Bars- všetky druhy ( na predaj v Bio Bio obchody)
- Krekery- zn. 20.
Pokiaľ máte na jedlo v lietadle špeciálne požiadavky, pravdepodobne sa stretnete s tzv. meal codes. Nech už vás k výberu špeciálneho pokrmu vedie akákoľvek motivácia, väčšina veľkých aerolínií je dnes už pripravená vám vyjsť v ústrety. Svoje požiadavky im však dajte vedieť s predstihom a radšej ešte špecifikujte, čomu sa v jedálničku vyhýbate. Letecké spoločnosti však bežne používajú systém kódov (tzv. meal codes), ktoré vám špecifikáciu vašich požiadaviek výrazne uľahčia.
Dodržiavanie predpisov kašrutu je viac menej náboženská záležitosť a jednoduchá odpoveď na otázku, prečo to Židia robia je: „Lebo to prikazuje Tóra.“ Naozaj sa nedá hovoriť, že kašrut predpisuje len zdravý spôsob stravovania, aj keď na druhej strane aj diabetologické výskumy potvrdili, že konzumácia kombinácie mliečnych výrobkov a mäsa nie je pre organizmus vhodná.
Kóšer pravidlá sú veľmi prísne a v dnešnom spoločenskom postavení Židov na Slovensku je takmer nemožné ich úplne dodržiavať, keďže dostupnosť kóšer potravín je veľmi obmedzená. V židovskej tradícii má jedlo všeobecne veľký význam a takmer v každom jedle sa dá nájsť aj skrytý význam a tradičná hodnota. Podľa niektorých tradícií sa napríklad ryba je na šabat preto, lebo nemá nikdy zavreté oči a my chceme, aby na nás bolo dohliadané Hospodinom bez prestávky aj v nasledujúcom týždni. Tak isto sú určité jedlá spájané s niektorými sviatkami, napr.
