Prečo špenát kvitne: Dôvody a prevencia

Špenát (Spinacia oleracea) je obľúbená listová zelenina, ktorá je cenená pre svoju výživovú hodnotu a rýchly rast. Lahodný a výživný špenát poskytuje hojnú a opakovanú úrodu. Existuje mnoho chutných odrôd špenátu siateho (Spinacia oleracea), ktorý je určený pre rýchlorastúce, produktívne, krátkodobé plodiny, ktoré je možné siať opakovane. Niektoré odrody vytvárajú obzvlášť veľké listy alebo majú atraktívne červené stonky. Niektoré sú odolné proti vybiehaniu do kvetu alebo plesni.

Pestovanie špenátu je relatívne jednoduché, avšak mnohí záhradkári sa stretávajú s problémom predčasného kvitnutia, ktoré znižuje úrodu a kvalitu listov. V tomto článku sa pozrieme na dôvody, prečo špenát kvitne, ako tomu predísť a ako úspešne pestovať túto zeleninu vo vašej záhrade alebo na balkóne.

Prečo špenát vybieha do kvetu?

Predčasné kvitnutie špenátu, známe aj ako "vybiehanie do kvetu", je spôsobené niekoľkými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť rastlinu:

• Vysoké teploty a sucho: Špenát preferuje chladnejšie podmienky (ideálne 15-20 °C). Teploty nad 25 °C v kombinácii so suchom môžu spôsobiť, že rastlina začne rásť do kvetu. V dôsledku sucha dosahujú listy menšiu veľkosť a sú tvrdšie.
• Dlhý deň: Špenát je rastlina krátkeho dňa, čo znamená, že dlhé dni (viac ako 14 hodín svetla) môžu stimulovať kvitnutie. Jarný výsev by sa mal začať už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu.
• Nedostatok vlahy: Nedostatočná vlhkosť pôdy môže spomaliť rast špenátu a spôsobiť, že bude tvoriť málo listov horšej kvality.
• Stres rastliny: Nerovnomerné polievanie, nedostatok živín alebo napadnutie škodcami môžu spôsobiť stres rastliny a urýchliť jej kvitnutie.

Zdroj: Wikimedia Commons

Ako predísť predčasnému kvitnutiu špenátu

Aby ste predišli predčasnému kvitnutiu špenátu a zabezpečili bohatú úrodu, je dôležité dodržiavať nasledujúce zásady:

Správny čas výsevu:

• Jarný výsev: Začnite už v marci, najneskôr začiatkom apríla.
• Jesenný výsev: Polovica augusta až september, kedy sa dni opäť skracujú.
• Zimný výsev: Koniec septembra až október (v skleníku).

Výber odrody:

Vyberte si odrody, ktoré sú odolné voči vybiehaniu do kvetu. Medzi také patria napríklad:

• Špenát siaty Matador: Vhodný na celoročné pestovanie.
• Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám.
• Špenát Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Špenát novozélandský: Znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu.

Stanovište:

• Slnečné až polotienisté: Špenát potrebuje aspoň tri až štyri hodiny priameho slnka denne, ale potrebuje určitú ochranu pred silným popoludňajším slnkom.
• Teplota: Ideálna teplota pre rast je 15-20 °C.

Pôda:

• Úrodná a vlhká: Pripravte pôdu asi týždeň pred výsadbou zamiešaním kompostu a poriadne ju odburnite. Na plochu siatia rozsypte bežné hnojivo v množstve 150 g na meter štvorcový.
• Neutrálna až zásaditá: Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín.

Zavlažovanie:

• Pravidelné a rovnomerné: Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť.
• Ranné zalievanie: Najlepší čas na zalievanie špenátu je skoro ráno, aby rastliny počas dňa nevyschli a mohli stabilne rásť.

Ochrana pred stresom:

• Pravidelné odburiňovanie: Záhon odburiňujeme pravidelne, burina by rastlinám uberala vodu a toľko potrebnej živiny.
• Ochrana pred škodcami: Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
• Prevencia chorôb: Pleseň sa môže vyskytnúť v teplom a vlhkom počasí - rastliny prerieďte na vzdialenosť najmenej 15 cm a pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu.
• Pestovanie v kvetináči: Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam. Špenát môžete siať aj do veľkých nádob naplnených viacúčelovým kompostom - tie by mali byť široké a hlboké aspoň 30 cm, aby kompost príliš rýchlo nevyschol.

Ako pestovať špenát: Podrobný návod

Špenát je rýchlo rastúca plodina a môžete ho pestovať aj počas chladnejších mesiacov. Pestovanie špenátu je jednoduché a rýchle.

Zdroj: YouTube

Výsev

• Príprava pôdy: Pôdu na záhonoch pred sejbou najskôr urovnajte, prípadne prihnojte priemyselnými hnojivami, ktoré rozsypte a zapracujte hrabľami. Hnojivá používajte len v nevyhnutných množstvách, najlepšie podľa predchádzajúceho rozboru pôdy.
• Výsev semien:
  • Semená špenátu zasejte do hĺbky 2,5 cm každých 20 cm od seba a v riadkoch vzdialených 30-45 cm a prikryte pôdou.
  • Osivo sejte do riadkov vzdialených 15 - 30 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5 - 3 cm, do hĺbky 3 - 4 cm.
  • Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto.
• Klíčenie: Semená vyklíčia do šiestich dní a vzídu do dvoch týždňov od sejby.
• Pretrhávanie: Akonáhle budú mať sadenice prvú sadu pravých listov, zrieďte ich na vzdialenosť približne 15 cm. Semenáčiky špenátu prerieďte na vzdialenosť 7,5 cm, ak sú dostatočne veľké, aby sa s nimi dalo manipulovať, a odstráňte menšie a slabšie rastlinky.

Starostlivosť

• Zavlažovanie: Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť.
• Hnojenie: Za krátku dobu rastliny vytvoria veľké množstvo zelenej hmoty, majú preto vysoké nároky na prístupné živiny v pôde. Rastlinky môžeme tiež prihnojiť komplexným hnojivom medzi riadkami pri odburiňovaní. Vyžaduje pôdu v starej sile, preto hnojenie maštaľným hnojom môže byť škodlivé. Hoci dobre reaguje na hnojenie dusíkom, treba postupovať opatrne, lebo jeho nadmerný prísun spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov v konzumných častiach.
• Ochrana pred škodcami a chorobami: Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. V horúcom a suchom počasí je špenát náchylný na predčasné kvitnutie, čo ukončuje produkciu listov. Pleseň sa môže vyskytnúť v teplom a vlhkom počasí - rastliny prerieďte na vzdialenosť najmenej 15 cm a pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu.
• Zazimovanie: Odolné odrody na prezimovanie by ste mali od októbra, s výnimkou miernych polôh, prikryť rúnom alebo zvonmi.

Zber a skladovanie

• Zber:
  • Lahodné listy baby špenátu môžete zberať už za mesiac a zrelé listy už za dva.
  • Zozbierajte niekoľko listov z každej rastliny v rade a opakujte zber každých niekoľko týždňov, keď listy dosiahnu požadovanú veľkosť.
  • Počkajte, kým sa špenát po niekoľkých mesiacoch dobre uchytí, a potom zozbierajte celú úrodu listov naraz, odrežte ich tesne nad základňou.
• Skladovanie:
  • Špenát sa najlepšie používa čerstvý, pre maximálnu chuť a živiny - ak ho necháte dlhšie stáť, rýchlo zvädne.
  • Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke.
  • Môžete ho dať zamraziť, nijako mu tým neuškodíte, keďže sa bude aj tak tepelne upravovať.

Využitie špenátu v kuchyni

Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov, zatiaľ čo väčšie listy je najlepšie uvariť - veľmi jemne a krátko podusiť alebo jednoducho pridať do celého radu jedál vrátane cestovín, rizota, polievok a pod. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny. Špenátové pokrmy výborne doplní olivový olej, cesnak a čerstvo namleté čierne korenie.

Menej známy špenát: Novozélandský a Malabarský

Špenát novozélandský (Tetragonia tetragonioides)

Má dlhšie poliehavé výhonky s pomerne malými mäsitými listami a krátkymi stopkami. Výhonky môžu mať dĺžku až jeden meter a spolu s listami súvisle zakryjú pôdu. Tento špenát môžete pestovať od jari do neskorej jesene. Je náročný na teplo, preto so sejbou priamo na záhon počkajte až do apríla. Pred vysievaním môžete osivo namočiť do vody na jeden až dva dni. Semená klíčia pri teplote 10 °C a dobre znášajú aj vysoké letné teploty. Osvedčilo sa aj vysievanie v októbri. Vtedy treba siať do hĺbky 2 - 4 cm do radov vzdialených od seba 80 - 100 cm. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu.

Malabarský špenát (Basella rubra)

Malabarský špenát (Basella rubra), známy aj ako popínavý špenát, je pomerne neznáma, ale o to zaujímavejšia zelenina s červenými motívmi. V našich podmienkach sa môže pestovať v skleníku i voľne na záhone. Je to popínavá rastlina, ktorá sa pestuje pre svoje mäsité listy a výhonky, ktoré sa používajú ako listová zelenina. Pochádza z tropických oblastí Ázie a Afriky, ale dá sa úspešne pestovať aj v miernom podnebí. Je to rýchlo rastúca rastlina, ktorá môže dosiahnuť dĺžku až 3 metre.

Výhody pestovania malabarského špenátu:

• Vysoký obsah živín: Malabarský špenát je bohatý na vitamíny A, C a minerály (vápnik, železo).
• Všestranné použitie: Mladé lístky sú vhodné do miešaných šalátov, smoothie a čerstvých zeleninových štiav. Tepelne upravené listy a výhonky sa môžu použiť tam, kde by sa použil klasický špenát alebo mangold.

tags: #prečo #špenát #kvitne

Populárne príspevky:

• Reštaurácia pre milovníkov zemiakov
• Satirická veselohra Júliusa Barča-Ivana
• Tipy na plnku na tortu
• Ako odmerať ryžu bez váhy
• Ako pripraviť bezlepkové knedle