Ako správne skladovať potraviny v chladničke a prečo sa niektoré jedlá dávajú pred prípravou do ľadovej vody

Existuje mnoho rád a zásad na uskladnenie potravín v chladničke tak, aby si udržali svoju čerstvosť po dlhší čas. Tieto pravidlá by sa mali dodržiavať na zabezpečenie bezpečného a správneho uchovávania potravín. Viete, ako správne skladovať potraviny v chladničke? Dodržujte naše tipy a pôjde to ako po masle!

Aké sú všeobecné zásady uchovávania potravín v chladničke:

• Teplota: Chladnička by mala byť nastavená na teplotu 2 až 5 °C. Vyššia teplota by mohla mať na svedomí rýchlejšie množenie baktérií na potravinách.
• Vlhkosť: Jej miera závisí od konkrétnej časti chladničky - čím vyššie sa polica nachádza, tým nižšia je tu vlhkosť. Aj to je dôvod, prečo sa do spodných zásuviek a poličiek dávajú suroviny, ktoré vyžadujú vyššiu vlhkosť - ako napríklad ovocie a zelenina.
• Oddelenie potravín: Potraviny by sa nemali vzájomne dotýkať, aby sa zabránilo prenosu pachov a baktérií. Mäso aj vajcia by sa mali nachádzať dostatočne ďaleko od hotových pokrmov a surovín, ktoré sú určené na priamu konzumáciu (bez ďalšieho tepelného spracovania).
• Správne uskladnenie: Podľa druhu potravín používajte na ich uskladnenie uzatvárateľné dózy na potraviny. Poslúžia vám na predĺženie trvanlivosti už otvorených potravín, ako sú napríklad balíčky syrov, šuniek, tvarohu, preliateho obsahu z konzervy, oddelené bielky na ďalšie spracovanie a pod. Okrem iného perfektne zabránia prenosu pachov medzi potravinami.
• Časté zmeny teplôt: Chladničku otvárajte čo najmenej a na čo najkratší možný čas. Dbajte aj na to, aby potraviny neboli vonku mimo chladničku dlho - mali by byť vložené po použití čo najskôr späť do chladničky, aby sa príliš nezohriali.
• Čas skladovania: Strážte dátum spotreby alebo minimálnej trvanlivosti potravín a dbajte na to, aby ste novo zakúpené jedlo umiestňovali za staršie. Vyhnete sa tak zbytočnému vyhadzovaniu jedla.
• Len potraviny, ktoré do chladničky patria: Do chladničky rozhodne patrí mäso, mliečne výrobky a niektoré druhy zeleniny a ovocia. Zatiaľ čo šalát alebo reďkovky by bez uskladnenia v chladničke rýchlo stratili na svojej kvalite, pre cibuľu, zemiaky ani paradajky by v nej nemalo byť miesto. To isté platí pre tropické ovocie, ktorému sa páči skôr v teplejších podmienkach - na rozdiel od bobuľovitého ovocia typu maliny a čučoriedky, ktoré musí byť v chladničke rozhodne umiestnené.
• Čistota: Chladničku pravidelne čistite, a to najlepšie octovou vodou. Raz za mesiac doprajte spotrebiču generálne upratovanie, a to vrátane vyčistenia odtokového kanálika aj tesnenia. Každý týždeň utrite z poličiek vytečené šťavy zo surovín a odstráňte prípadné zvyšky a omrvinky z jedál. Údržbou chladničky zabránite zbytočnému šíreniu baktérií a zápachu.

Prečo nedávať teplé jedlo do chladničky

Rovnako tak by ste sa mali vyhýbať uskladneniu teplého jedla v chladničke. Hoci spotrebič dokáže schladiť za celkom krátky čas nielen teplé, ale aj vyslovene horúce pokrmy, teplé jedlo sem skrátka nepatrí. Chladničku vystavujete riziku chvíľkového zvýšenia vnútornej teploty, čím ohrozujete kvalitu ostatných potravín. Okrem iného sa tu môže zrážať voda a následne tvoriť námraza vo vnútri spotrebiča.

Majte pritom na pamäti, že by sa malo hotové jedlo, ktoré chcete v chladničke uschovať, čo najrýchlejšie schladiť. To sa vám podarí vďaka jeho rozdeleniu na menšie porcie. Takto rozdelený pokrm by nemal byť ponechaný mimo chladničku dlhšie ako dve hodiny, pretože by sa v ňom mohli začať množiť baktérie. Ak máte možnosť nechať uvarené jedlo vychladnúť za oknom, na balkóne alebo na studenej chodbe, smelo do toho.

Po vychladnutí jednotlivých porcií na prijateľnú teplotu je možné ich zmiešať späť a uskladniť v chlade. Z tohto dôvodu nie je vhodné pokračovať v klasickom zvyku nechať horúcu polievku alebo omáčku v hrnci stáť na sporáku niekoľko hodín do doby, než vychladne.

Ako dlho vydrží hotové jedlo v chladničke

Za predpokladu, že necháte uvarený pokrm rýchlo schladiť na izbovú teplotu, vám vydrží v chladničke o niečo dlhšie. Jedlo neuchovávajte v nádobách, v ktorých ste ho varili. Vždy ho preneste alebo prelejte do čistých uzatvárateľných dóz na potraviny. Odporúčané skladovanie uvareného pokrmu sú 2 až 3 dni, a to pri teplote 4 °C. Po tomto čase sa zvyšuje riziko otravy jedlom. U niektorých potravín hrozí podstatne rýchlejšie pokazenie, čím ohrozujú vaše zdravie.

Potraviny s vyšším rizikom pokazenia by ste mali spotrebovať najneskôr do druhého dňa. V opačnom prípade sa v nich môže objaviť nežiaduci patogén, ktorý je pre ľudský organizmus škodlivý. Ku kontaminácii baktériami sú veľmi náchylné ryby, hoci sú tepelne upravené. Ďalej sem zaraďujeme aj mleté a hydinové mäso.

Orientačná tabuľka trvanlivosti hotových jedál v chladničke:

Pri ich spotrebe sa síce môžete orientovať podľa veku uvareného pokrmu, najistejšou variantou je však polievku prezrieť a ovoňať. Len tak zistíte, či je skutočne bezpečná. Ak sa zmenila jej konzistencia, nevonia vám alebo vykazuje iné známky zníženej kvality, radšej ju nejedzte.

Ak má vývar na sebe prirodzenú tukovú vrstvu, mal by vydržať v chladničke aj niekoľko týždňov. Samozrejme je reč o čistom vývare z mäsa, ktorý sa varil bez zeleniny a cestovín, a ktorý by mal byť uzavretý v čistom zaváracom pohári. Ak vývar obsahuje cestoviny alebo kúsky mäsa či zeleniny, mal by v chladničke vydržať približne 3 dni.

V prípade guláša prestupuje hovädzím mäsom chuť korenia a ďalších prísad pozvoľna. Tento proces nemožno urýchliť ani nahradiť dlhým varením, pretože necháva pracovať svoju šťavu okolo seba, až keď je uvarené a guláš v pokoji oddychuje. Počas odležania sa krásne prepájajú jednotlivé chute, čím sa tvorí jeho finálna výraznejšia chuť.

Môžete ho tu uchovávať maximálne 5 dní pri teplote 4 °C.

Pravidlo vody: Studená alebo vriaca?

Ak idete variť zeleninu, ktorá rástla pod zemou, dáva sa do studenej vody. Platí to hlavne pre koreňovú zeleninu, ako je mrkva, petržlen, zeler či cvikla. Keďže plod dozrieval v chladnejšom prostredí pôdy, pripravuje sa aj v chladnej vode.

Naopak, zelenina, ktorá rástla nad zemou, patrí do vody až vtedy, keď vrie. Tiež to dáva logiku, keďže plody dozrievali počas slnečných dní a sú zvyknuté by vyššie teploty, tie im svedčia aj pri príprave.

Ak chcete zemiaky pred prípravou mäkkých knedlí alebo halušiek uvariť, je lepšie vybrať si múčnaté zemiaky. Zemiaky vložené do vriacej vody sa uvaria za kratší čas, takže pri príprave požadovaného pokrmu ušetríte veľa času. A čo je dôležitejšie, týmto spôsobom si zachovajú viac živín, ktoré pozostávajú z vitamínov skupiny B (hovoríme najmä o B1 a B6), draslíka, fosforu, ako aj vitamínov: A, C a K.

Zelenina by sa mala vložiť do vriacej vody - rovnako ako to robíme s cestovinami alebo ryžou.

Voda by mala najskôr zovrieť, až potom by sa mala zelenina do nej pridať. Ak robíte vývar a začínate najskôr prípravou mäsa, zvyčajne pravidlo dodržíte. No v prípade čisto zeleninových polievok sa môže stať, že zvolíte zlý postup.

Ak zeleninu vhodíte príliš skoro, stane sa slizkou, rozvarenou a stratí všetky svoje výživové hodnoty. Zelenina vhodená príliš neskoro sa nestihne uvariť ani uvoľniť svoju chuť do vývaru. Vývar bude vodnatý, bez chuti a mdlý. Preto je najlepšie vhodiť ju približne 40 až 60 minút pred koncom varenia.

Blanšírovanie: Tajomstvo dokonalej zeleniny

Zelenina totiž môže chutiť úplne inak. Lepšie. Čerstvejšie. Vznešenejšie. Stačí, keď na ňu pôjdete s procesom zvaným blanšírovanie. Už len preto, že týmto spôsobom zrejme presvedčíte aj zarytých odporcov zeleniny, a potom tiež preto, že zelenina v akejkoľvek podobe by sa mala objaviť na každom tanieri.

Pripravte si hrniec s vriacou, veľmi slanou vodou. Zeleninu - zásadne vždy len jeden druh - v nej prudko povarte. V ideálnom prípade by voda nemala prestať vrieť, keď sa do nej zelenina vloží; lenže splnenie tejto požiadavky sa v domácich podmienkach nedá vždy dosiahnuť. Ak chcete takto uvariť zmrazenú zeleninu, potom by objem vody skutočne mal byť podstatne väčší, mrazivo ľadová zelenina totiž spotrebuje veľké množstvo tepla, než sa rozmrazí. Zeleninu varte len dovtedy, kým nebude mäkká na skus, teda ani surová, ani príliš mäkká.

Iste je vám jasné, že horúcu zeleninu nemôžete schladiť v malej mištičke s trochou studenej vody z kohútika, pretože voda by sa okamžite zahriala a nespôsobila by tak náhle ochladenie. Na tento účel je ideálne napustiť čistý kuchynský drez s čo najstudenšou vodou a pridať hrsť ľadu z mrazničky.

Akonáhle príde čas jedla, ohrieva sa táto zelenina napríklad tak, že ju rýchlo prehodíte na panvici s trochou tuku, či už je to maslo alebo olivový olej, alebo napríklad vyškvarená slanina. Iste v tomto prípade tušíte nekonečné možnosti hier s čerstvými i sušenými bylinkami a korením! Prípadne sa tiež zelenina môže prehriať v horúcej vode alebo vo vývare - prosím pekne iba prehriať, nie variť.

Keď ju prihodíte do hotového jedla, ako je polievka, rizoto či omáčka, stačí počkať minútku, než sa prehreje a môžete podávať. Tento trik vám dá krídla a netušený rozlet. Dajte mu šancu a už nikdy nebudete chcieť jesť inú zeleninu tam, kde sa ponúka zámena za túto.

Teraz už viete, že krátkemu spareniu a šokovému schladeniu sa hovorí blanšírovanie. Tak choďte, môžete začať machrovať. Nenechajte sa obmedziť uvedenou zeleninou, v podstate môžete experimentovať aj s ďalšími druhmi, princíp je však rovnaký. Nikdy nevarte niekoľko druhov naraz, ale len postupne.

Vďaka nemu si brokolica zachová nádhernú zelenú farbu, nerozvarí sa, bude mäkká, ale zároveň pevná a chutná. A čo je najdôležitejšie, vďaka krátkej dobe varenia brokolica nestratí toľko živín. Čím dlhšie totiž brokolicu varíte, tým väčšie sú straty chlorofylu, ktorému brokolica vďačí za svoju zelenú farbu. A tým väčšie sú aj straty vitamínov rozpustných vo vode. Dlhšie varenie brokolice si doprajte nanajvýš pri príprave brokolicovej polievky.

Základné pravidlá pri príprave brokolice:

• Brokolicu vkladajte do vriacej vody, nikdy nie do studenej.
• Najskôr dajte variť kúsky hlúbov.
• Mäkké ružičky pridávajte až keď budú kúsky hlúbu polomäkké.
• Brokolicové ružičky varte približne tri až štyri minúty, ak máte radi mäkkšiu brokolicu, môžete pridať ešte minútu, nikdy ju však nevarte dlhšie ako 5 minút.
• Po uvarení brokolicu sceďte a schlaďte v studenej vode.

Prečo je blanšírovanie dôležité?

Blanšírovanie má množstvo praktických výhod, ktoré z neho robia neoddeliteľnú súčasť modernej kuchyne. Jednou z najväčších výhod je jeho schopnosť predĺžiť trvanlivosť potravín. Napríklad zelenina, ktorá bola pred zmrazením blanšírovaná, si lepšie zachová svoju chuť, farbu a nutričné hodnoty. Tento proces zabraňuje tomu, aby sa potraviny pri skladovaní rýchlo znehodnotili.

Ďalšou dôležitou výhodou je zjednodušenie prípravy niektorých jedál. Blanšírované suroviny sú mäkšie a pripravené na ďalšie varenie, čo vám môže ušetriť čas, keď pripravujete zložitejšie recepty. Napríklad blanšírovaná mrkva alebo zeler sú ideálne do polievok a omáčok, pretože sa rýchlejšie uvaria a lepšie absorbujú chute ostatných ingrediencií.

Blanšírovanie je tiež užitočné pri odstraňovaní nežiaducej horkosti alebo ostrosti niektorých surovín. Napríklad brokolica alebo špenát môžu mať prirodzene horkú chuť, ktorá sa blanšírovaním výrazne zmierni.

Odporúčané doby blanšírovania pre rôzne druhy zeleniny a ovocia:

Tipy a triky pre dokonalé blanšírovanie:

• Ak chcete dosiahnuť čo najlepšie výsledky, dbajte na to, aby ste mali vždy dostatok ľadovej vody na ochladenie surovín. Nedostatočné ochladenie môže viesť k tomu, že potraviny budú mäkké a stratia svoju textúru.
• Rovnako dôležité je sledovať čas - príliš dlhé blanšírovanie môže poškodiť štruktúru potravín a ich nutričné hodnoty.
• Použitie soli vo vode je voliteľné, ale ak ju pridáte, zvýrazníte prirodzenú farbu a chuť surovín.

Na záver, zemiaky sú skutočne všestranná a cenná potravina, ktorú si môžeme vychutnať na mnoho spôsobov.

tags: #prečo #sa #niektoré #jedlá #dávajú #pred

Populárne príspevky:

• Rýchly recept na vegánsku bublaninu
• Slovenská Zelná Polievka
• Skúsenosti s odsávačkami mlieka
• Varenie v rímskom hrnci Kinekus
• Výskum slovenského jazyka