Prečo Veľryba Nie Je Ryba: Vysvetlenie a Zaujímavosti

Vedeli ste, že veľryba nie je ryba, ale cicavec, ktorý sa úplne adaptoval na život vo vode? Dokonca má telo pokryté srsťou (aj keď jej nie je veľa), dýcha pľúcami a svoje mláďatá dojčí vlastným mliekom.

Veľryba vyzerá na prvý pohľad naozaj ako ryba, najmä ak ju porovnáme s veľkou rybou, ako je žralok obrovský. Avšak z vývinového hľadiska je bližšie k človeku - tak ako my, aj veľryby patria k cicavcom: sú teplokrvné, dýchajú vzduch a namiesto kladenia vajec rodia živé mláďatá. Líšia sa od nás najmä tým, že kým my žijeme na súši, ony žijú vo vode.

Ryby môžu dýchať pod vodou, lebo majú žiabre. Veľryby sú však iné - podobne ako ľudia majú pľúca, ktoré fungujú iba na vzduchu. Znamená to, že hoci trávia veľa času pod vodou, musia sa často vracať na hladinu nadýchnuť sa. Niekedy - po dlhých ponoreniach - tak lačnejú po vzduchu, že vyletia nad hladinu ako vystrelené torpédo a padajú nazad s ohlušujúcim špľachotom. Potom chvíľu odpočívajú, niekoľko ráz sa zhlboka nadýchnu a opäť zmiznú pod hladinou. Po nadýchnutí sú veľryby schopné vydržať pod vodou aj vyše hodiny.

Veľryby nemôžu dýchať ústami, vzduch naberajú dýchacími otvormi. Aby veľrybu neštípali pod vodou oči od morskej soli, chránia ich špeciálne mastné slzy. Šírku ich zorného uhla ovplyvňuje tvar hlavy a poloha očí. Tak napr. Ak je veľryba hlboko pod vodou, orientuje sa pomocou zvuku: načúva zvukom iných tvorov pomocou uší ukrytých za malými priehlbinami v koži.

Ich nízkofrekvenčné kvílenie je najhlasnejším zvukom vydávaným živým tvorom (188 decibelov). Keďže pod vodou sa zvuk pohybuje 4,5-krát rýchlejšie, dosiahne aj väčšiu vzdialenosť ako vo vzduchu, preto je počuteľný až na vzdialenosť 850km. Ich zvuky môžu mať aj špeciálny význam - slúžia ako varovné signály, volanie o pomoc, privolávanie partnera, výstraha nepriateľovi alebo výzva na hru. Napr. vráskavce spievajú celý deň a celú noc iba s krátkymi jednominútovými prestávkami na nadýchnutie. To veľryby nemajú ľahké.

Potrebujú jej veľa, no ich obľúbené jedlo je dostupné iba v určitých oblastiach a iba v istom čase. Hoci sú veľryby ustavične na cestách za novými pasienkami, najlepšie pastviská navštevujú už celé stáročia. Najbohatšie pastviská bývajú zvyčajne v studených vodách ďaleko na severe alebo na juhu, ako v Antarktíde, pri Cape Code, Newfoundlande, na Aljaške, a to najmä počas leta. Bližšie k rovníku, kde sa rozmnožujú, je primálo potravy, preto musia do konca leta čo najviac pribrať, iba tak vedia prežiť zo svojich tukových zásob celý zvyšok roka. Napr. najväčším cestovateľom je vráskavec dlhoplutvý, ročne prepláva asi 20 tisíc km.

Rast a vývin mláďat veľrýb a delfínov pripomínajú pomery u človeka. Kým dieťa sa narodí po 9 mesiacoch, mláďatá veľrýb zotrvávajú v maternici 12 mesiacov a u niektorých zubatých predstaviteľov až 18 mesiacov. Veľryby mávajú zvyčajne iba jedno mláďa. Rodičia sú trpezliví, majú pre mláďa porozumenie, aj keď je priveľmi hravé. Chránia ho pred predátormi a postupne ho učia nachádzať si potravu.

Dva mesiace pred pôrodom váži plod vráskavca ozrutného 2 tony. Rastie teda približne tisíc raz rýchlejšie ako ľudský plod. Novorodený vráskavec tohto druhu meria 6 až 7 metrov. Denne vypije okolo 200 litrov materského mlieka, každú hodinu priberie až 4 kg. Po 7 mesiacoch dosahuje malý vráskavec dĺžku 15m, čo predstavuje dve tretiny dĺžky matkinho tela.

Odhadnúť vek veľryby nie je jednoduché. Dostatočne presný kľúč na jeho určenie poskytujú ich zuby. Ak jeden z nich prerežeme, v strede rezu zbadáme rad vrstiev pripomínajúcich letokruhy stromov.

Človek odpradávna využíval bohatstvo poskytované oceánmi. Moria boli plné veľrýb, delfínov a sviňúch. Rybári a námorníci často pozorovali fontány týchto tvorov a obdivovali ich kúsky nad hladinou. V posledných storočiach sa však využívanie morského bohatstva zmenilo na bezuzdné drancovanie. Dnes sú už moria oveľa smutnejšie, lebo veľryby a ich príbuzní nenávratne zmizli z mnohých častí sveta. Vinou lovenia sú veľryby na pokraji vyhubenia, a hoci lov veľrýb na obchodné ciele je dnes oficiálne zakázaný, neveľký počet veľrýb sa ešte stále stáva jeho obeťou.

Vyše 100 000 delfínov a sviňúch padne každý rok za obeť mäsiarom a ešte viac sa utopí v rybárskych sieťach. Navyše rozvoj moderného priemyslu zapríčinil postupné znečistenie nielen pobrežných vôd, ale aj otvoreného oceánu. Napr. V roku 1864 sa vďaka jedinej udalosti dramaticky zmenilo celé veľrybárstvo. Nór Sevend Foyn vyvinul strašnú harpúnu, ktorá sa už nehádzala rukou, ale ju vystreľovali z kanóna. A ak taká harpúna zasiahne veľrybu, po dvoch či troch sekundách v tele zvieraťa vybuchne granát. Veľryby nemali nijakú šancu odolať tejto zbrani, takže sa dostali až na pokraj záhuby.

V priebehu posledných 30 rokov sa vo vakových sieťach utopilo asi 7 miliónov delfínov. Tieto siete sa používajú pri love tuniakov najmä vo východných, tropických oblastiach Tichého oceánu. Keďže delfíny a tuniaky zvyčajne putujú spolu, ak rybári spozorujú delfíniu „školu“, vedia, že nablízku sú aj tuniaky. V niektorých oblastiach používajú rybári rozľahlé vlečné siete. Ich dĺžka môže dosahovať až 50km, pričom visia vo vode ako záclony do hĺbky vyše 10m.

Takéto bezohľadné a bezcitné zabíjanie veľrýb zapríčinilo, že všetky druhy veľrýb sú dnes uvedené v zozname ohrozených zvierat. Bezprostredné nebezpečie vyhynutia hrozí veľrybe čiernej (Eubalaena glacialis), vráskavcovi ozrutnému (Balaenoptera musculus), a sviňuche kalifornskej (Phocoena sinus).

Veľryby sa spočiatku lovili iba na mäso. Postupne sa však začal využívať na výrobu rozličných produktov aj ich tuk, koža, kosti, zuby a iné časti tela. Dnes sa už prístup ľudí k nim začína postupne meniť. Po mnohých rokoch úsilia ochranárov vydala väčšina krajín zákaz ich zabíjania. V roku 1979 vyhlásili za rezerváciu veľrýb, delfínov a sviňuch celý Indický oceán. Pozorovanie veľrýb a delfínov vo voľnej prírode sa pre mnohých ľudí stáva zážitkom na celý život.

Najpozoruhodnejšími hltačmi sú vorvane tuponosé. V žalúdku jedného exemplára sa našlo až 28 000 drobných kalamárov, iné prehltli omylom napr. O kosatkách dravých je všeobecne známe, že patria k zdatným a úspešným lovcom. Majú silné čeľuste vyzbrojené radmi dlhých a masívnych zubov vhodných na chňapnutie a potom aj na roztrhanie ulovených zvierat. Na rozdiel od najznámejších šeliem - levov, tigrov a medveďov bielych - nikdy nepoľujú na ľudí a vie sa iba o jednom „útoku“ vo voľnej prírode.

Ryby a Paryby

Podaktorí ľudia mylne zaraďujú všetko čo má chvost a plutvy medzi ryby. Donedávna tomu bolo tak aj u nás dvoch. V skutočnosti tieto živočíchy triedime do dvoch základných skupín: ryby a paryby. Ak hovoríme o chvoste a plutvách sú tu ešte aj cicavce (veľryby, kosatky, delfíny a pod.). Avšak tie medzi ryby zaradiť vôbec nemôžeme.

Vedci sa dlhú dobu domnievali, že pôvodne existovali len paryby a z nich sa vyvinuli ryby. Dnes je však dokázané, že ryby existovali už pred 440 mil. rokov kým paryby až o niekoľko mil. rokov neskôr.

Čo sú vlastne ryby?

Zaraďujeme sem všetky druhy s pevnou kostenou kostrou. Ďalším ich typickým znakom je plynový mechúr, ktorý im umožňuje udržať sa v ktorejkoľvek hĺbke bez veľkého vynaloženia energie. Taktiež im umožňuje stúpanie a klesanie len zmenou polohy a zabraním plutiev. Zmeny tlaku vody reguluje mechúr automaticky pridaním alebo zmenšením objemu množstva plynu, veľkosť mechúra však zostáva nezmenená. Každé pravidlo má svoju výnimku, a tak je to aj u rýb. Podaktoré z nich tento mechúr nemajú, pretože sú prispôsobené životu na dne. Ryby sú veľmi rôznorodé od maličkých ako necht až po tie veliké niekoľko metrov. Celkom ich je viac ako 23 000 druhov.

Čo sú vlastne paryby?

Ide o druhy, ktoré majú (na rozdiel od rýb) chrupavkovitú kostru. Sem zaraďujeme žraloky, raje a chiméry. Ich zvápenatená chrupavka je spojená tkanivom so svalstvom, ktoré im zabezpečuje pohyb (len) vpred. Nedokážu cúvať. Existuje okolo 350 druhov žralokov, 500 druhov raji a 35 druhov chimér. Určite sa teraz väčšina z vás pýta čo sú to chiméry. My sme doposiaľ o ich existencii tiež nič nevedeli. Vraví sa o nich, že patria medzi najpodivuhodnejšie vyzerajúce stvorenia. Tvarom tela pripomínajú žraloky ale spôsobom plávania raje. Často sa im hovorí "slonie žraloky", pretože majú podivný rypák, ktorý je pružný a pripomína chobot.

Veľryby nie sú len obrovské morské tvory. Veľryby sú mohutné morské tvory, ktoré nie jeden z nás určite obdivuje. Svojou honosnosťou ale hlavne veľkosťou si získali titul najväčších zvierat planéty. Ich obrovské rozmery, inteligentné správanie a jedinečný spôsob života fascinuje mnoho ľudí. Veľryby sú cicavce, ktoré žijú v oceánoch po celom svete. Často migrujú aj niekoľko stoviek kilometrov za potravou alebo na miesta, kde sa zhromažďujú, a vytvárajú nové potomstvo. Ich rozmery sa pohybujú od 2 až do 30 metrov, a preto si nesú prvenstvo vo veľkosti. Poznáme viac ako 90 druhov veľrýb. Medzi tie najznámejšie patria už spomínané modré veľryby, vorvane, narvaly či keporkaky. Niektoré z týchto druhov sa časom stali ohrozenými druhmi. Ich pokles nastal hlavne v 19. a 20.

Ako sme už spomínali veľryby patria k cicavcom. Do skupiny cicavcov sa zaradzujú aj ľudia, psy, mačky, opice či ošípané. Rovnako ako aj iné cicavce veľryby majú pľúca, nie žiabre. Práve preto môžeme veľryby vidieť, keď sa plavíme po oceáne. Veľryby nežijú vo vode ako iné ryby, pravidelne sa vynárajú za kyslíkom. Síce veľryby dýchajú kyslík, tak nemajú nos. Namiesto toho majú špeciálny dýchací otvor umiestnený na vrchu hlavy.

Keďže veľryby sú cicavce, prirodzene sú teplokrvné. To znamená, že si udržiavajú stálu teplotu tela aj v studenej vode. Portál livescience.com uvádza, že pod kožou majú vrstvu tuku, ktorá im pomáha udržiavať teplo vnútri tela, aj keď vonkajšia pokožka je chladná. teplokrvnosť u veľrýb, im pomáha udržiavať správne fungovanie orgánov a enzýmov, čo je kľúčové pre prežitie.

Síce nie všetky, ale väčšina veľrýb má zuby. Až 77 druhov veľrýb vrátane delfínov a sviňuch sú ozubené. Medzi najznámejšie druhy ozubených veľrýb patria vorvane, trpasličie a veľryby malé, belugy a narvaly. Niektoré z týchto druhov majú stovky zubov, zatiaľ čo napríklad narvaly majú len 1 alebo 2 zuby.

Veľryby sú naozaj veľmi inteligentné tvory. Niektoré druhy sú známe svojimi spevmi, ktoré im slúžia na komunikáciu. Tieto zvuky sa prenášajú pod vodou na obrovské vzdialenosti. Zubovce ako napríklad delfíny či kosatky sú známe používaním echolokácie. Vydávaním zvukov sa dokážu orientovať v temnom prostredí, kde im slúžia ako oči, tým že vnímajú odrážanie zvuku.

Velryby, delfiny a svinuchy su zname pod spolocnym nazvom velrybovce, co doslova znamena "velke morske zvierata". Delia sa na 2 skupiny: zubate a bezzube velryby. Existuje asi 37 druhov delfinov, 23 druhov velkych velryb s pravymi zubami (bezkosticovcov), 10 druhov bezzubych velryb (kosticovcov) a 6 druhov svinuch. Vyzeraju sice ako ryby, su to vsak teplokrvne cicavce, dychajuce vzduch.

Zo Zeme Do Mora

Velryby sa na Zemi po prvy krat objavili pred 50 milionmi rokov. Ich predchodcovia kedysi zili na suchej zemi, potom sa vsak vratili spät do mora a postupne stracali zadne koncatiny, predne sa premenili na plutvy. Plutvy sluzia na pohyb a udrziavanie rovnovahy, hlavnou hnacou silou je vsak silny, vodorovne postaveny chvost. Velryba kyva chvostom zhora nadol a tak sa pohana vopred. (Ryba ma chvost postaveny zvisle a kyva nim zboka na bok).

Orientácia Zvukom

Delfiny komunikuju, hladaju si potravu a orientuju sa pomocou akehosi radaroveho systemu. Pod vodou vydavajucvakave zvuky s vysokou frekvenciou tak, ze vydychuju vzduch cez nozdry. Potom pomocou melona (dutiny vyplnenej voskovitou latkou) sustredia zvuk jednym smerom. Zvukove vibracie sa siria vo vode a narazaju na predmety. Delfin prijima odrazeny zvuk dolnou celustou v mieste, kde su tensie kosti. Zvuk sa potom prenasado vnutorneho ucha.

Dýchanie

Velryby sa musia nadychnut na hladine. Pri vydychnuti vypustaju vlhky, teply vzduch z nozdier na temene. Stlpec oarymoze vystreknut az do vysky 10 metrov. Potom sa velryba niekolkokrat nadychne a na niekolko minut sa ponori. Zubate velryby maju jeden dychaci otvor, kosticove maju dva.

Priateľskí Obri

Vraskavec ozrutny je najväcsie zviera, ake kedy zilo na Zemi. Dorasta az do dlzky 30 metrov a dosahuje hmotnost az 150 ton - to je asi tolko ako 20 dospelych slonov. Vraskavec ozrutny nema zuby ako mnohe ine druhy velryb. Zivi sa drobnym planktonom a krilom (drobnymi korovcami zijucimi pri hladine), ktore preciedza cez kostice. Ine druhy velryb a delfinov maju mnozstvo zubov a zivia sa rybami, sepiami, tulenmi a tucniakmi.

Su 2 typy velryb: kosticove a zubate. Kosticove sa zivia drobnymi zivocichmi, ktore v ustach cedia cez akesi sito z kostic (rozstrapkanych rohovinovych platni).

Usmievave Delfíny

Delfiny su male velryby s koncistym nosom? vyzeraju tak, akoby sa stale usmievali. Su to hrave? inteligentne zvierata. Ziju v skupinach a komunikuju medzi sebou roznymi zvukmi. Pri orientacii a love pouzivaju echolokaciu. Ak sa jeden clen skupiny zrani, ostatni mu pridu na pomoc. Su dokonca aj spravy o delfinoch, ktore zachranili topiacich sa ludi. Podobne ako velryby, ani delfiny nikdy nevychadzaju na breh. V mori sa paria, aj rodia mladata.

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi rybami a veľrybami si pozrite nasledujúcu tabuľku:

tags: #prečo #veľryba #nie #je #ryba #vysvetlenie

Populárne príspevky:

• Dokonalé vanilkové rožky
• Kreatívna torta z plechoviek
• Makové sušienky
• Zdravé ovsené oblátky
• Definícia Jedálneho Lístka