Predaj chleba na Slovensku: Štatistiky, trendy a výzvy
Slovensko zostáva chlebovou krajinou, no spotreba chleba klesá. Pred 35 rokmi sa zjedlo priemerne ročne na hlavu 50 kilogramov chleba, pred desiatimi rokmi už len 39 kilogramov a v roku 2022 už len necelých 34 kilogramov.
Ceny chleba a pečiva
Počas pandemických rokov cena chleba aj rožkov stúpala. Mnohí sa pýtajú, koľko zaplatia za chlieb a pečivo po prvom januári 2025. Po ohlásenom znížení DPH z 10 na 5 percent by bochník mal zlacnieť.
Slováci majú síce podľa Eurostatu deviaty najlacnejší chlieb a obilniny v EÚ, no všetky krajiny V4 ich majú výrazne lacnejšie. Slovensko malo v minulom roku opäť najdrahší chlieb a obilniny vo Vyšehradskej skupine (V4). Podľa nich Slovensko vlani dosiahlo index cien obilnín a chleba 94,6, pričom priemerná cena týchto komodít v EÚ predstavuje index 100. Za Slovákmi boli v indexe viaceré krajiny a potom s priepastným rozdielom aj všetky zvyšné z V4. Najbližšie bolo Česko s indexom 78,8, nasledovalo Maďarsko s 73,4 a Poľsko s indexom iba 69,6.
Medziročne chlieb zdražel o 18 percent, keď cena kilogramového bochníka osciluje od 1,69 eura za obyčajný konzumný chlieb po 4,5 eura za špeciálne chlebíky. Cena rožkov sa pohybuje od 13 do 15 centov, v akcii sú aj po 12 centov, ale množia sa ponosy, že sú ľahšie, ako by mali byť. Dnes niekde predávajú 50-gramové, inde 40-gramové rožky, ale stoja rovnako, 13 aj 15 centov.
V slovenských obchodoch pribudli nové sadzby DPH, ktoré rozdeľujú potraviny do troch kategórií - základné, ďalšie a ostatné. Spotrebitelia si za niektoré položky výrazne priplatia, no cenové rozdiely zatiaľ nepociťujú. Niektoré produkty, ktoré by mali patriť medzi „základné“ sa v tejto kategórii nenachádzajú. Napríklad kyslá smotana má päťpercentnú DPH, zatiaľ čo šľahačková až 19-percentnú. Podobne je to aj pri chlebe - balený a čerstvý môže byť zdanený rôznymi sadzbami.
Premiér aj minister pôdohospodárstva sú presvedčení, že keď sa premietne vyššia 23-percentná DPH do ceny tovarov a služieb, potom by cena konzumného chleba, kde klesne DPH z 10 na 5 percent, mala klesnúť. Pri rožkoch zrejme nemožno čakať žiaden zázrak, ak, pravda, obchodné reťazce nepochopia nižšiu DPH ako dôvod na to, ako sa predsa len pohrať s maržou a pritiahnuť zákazníka do svojich obchodov.
Domáca produkcia a dovoz
Šestnásty október je Svetovým dňom chleba a práve na úsvite tohto dňa navštívil predseda vlády Robert Fico spolu s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom jednu z najväčších slovenských pekární v bratislavskej Petržalke. V pekárni podpísali zástupcovia Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Slovenska, Zväzu obchodu SR a minister pôdohospodárstva memorandum, ktoré má povzbudiť domácu produkciu a predaj kvalitných čerstvých produktov.
Až polovica pečiva, ale aj malých bochníkov chleba predaného v obchodoch, totiž pochádza zo zahraničia. Nevozia ho z pekární susedných krajín, ale ide o dopečené výrobky z mrazeného cesta. Ako povedal šéf pekárskeho zväzu Milan Lapšanský, takéto produkty sa vozia na Slovensko až z Belgicka. Z Bruselu do Bratislavy je to dobre vyše 1 000 kilometrov.
V čase, keď sa v rôznych súvislostiach skloňuje potravinová sebestačnosť Slovenska, mnohých zrejme zaskočí fakt, že krajina, ktorá má každoročne dostatok kvalitnej potravinárskej pšenice, stráca pôdu pod nohami aj tam, kde by nemala. Mimochodom, Belgicko, Holandsko či Nemecko nemajú ani zďaleka také dobré klimatické podmienky na pestovanie kvalitného pekárskeho obilia ako Slovensko.
Pekárenský priemysel na Slovensku
Na Slovensku pečie chlieb 521 pekární, toľko ich je združených vo Zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov. Ide o 80 percent všetkých pekární, čo znamená, že v skutočnosti je ich ešte viac. Je to najpočetnejšie odvetvie slovenského potravinárskeho priemyslu, veď v ňom pracuje 12-tisíc ľudí.
„Všeobecne sa kladie dôraz na trvanlivejšie potraviny, ale nepochybne najvyššiu nutričnú hodnotu majú pre spotrebiteľov čerstvé potraviny,“ povedal prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana. Dodal, že dopečené pečivo či chlieb vyhovujú zdravotným požiadavkám, ale čerstvé majú vyššiu hodnotu.
Pripomeňme zároveň, že samotné obilie tvorí na cene chleba zhruba len jednu štvrtinu ceny, zvyšok sú predovšetkým ceny energií a čoraz viac cena ľudskej práce. Čoraz viac ľudí má rôzne potravinové alergie. Žijú medzi nami aj celiatici, ktorí potrebujú bezlepkové potraviny. Premiér na otázku, či sa tieto potraviny dočkajú zaradenia medzi základné potraviny so zvýhodnenou 5-percentnou sadzbou, odpovedal, že skupina poslancov už takýto návrh pripravuje.
| Krajina | Index cien |
|---|---|
| Slovensko | 94,6 |
| Česko | 78,8 |
| Maďarsko | 73,4 |
| Poľsko | 69,6 |
Kvalita a preferencie spotrebiteľov
Pekár Slavomír Moravčík z Lippeku Liptovský Mikuláš dodal, že "pečú také rožky, aké si obchody a ostatní odberatelia - hotely, reštaurácie a kaviarne objednajú. Polovicu z našej produkcie tvoria 50-gramové a druhú polovicu 40- a 60-gramové rožky. V najväčšej priemyselnej pekárni na Slovensku v košickom Vamexe denne upečú 250-tisíc rožkov, z čoho prím hrá 50-gramový biely tukový rožok. To naznačuje, kam sa uberá slovenský spotrebiteľ, pokiaľ ide o gramáž.
Tatiana Lopúchová má malú pekáreň v Senici. Vraví, že prednostne zákazníkov zaujíma cena, a nie hmotnosť rožkov. "Je na obchodnom rozhodnutí každého obchodníka, akú gramáž rožkov ponúka, aby dokázal splniť cenové a kvalitatívne požiadavky svojho zákazníka. Rožky s väčšou gramážou sú podľa Krajčoviča skôr doplnkové, častokrát s pridanou hodnotou v podobe rôznych semiačok alebo soli. Najpredávanejší je 50-gramový rožok.
Podľa Milana Lapšanského zo zväzu pekárov kompenzácia odvodov (ide o 39 miliónov eur - pozn. red.) výrazne prispeje k spomaleniu rastu odbytových cien chleba a pečiva, bez nich by tohto roku výrobky výraznejšie zdraželi. "Sme prekvapení, že pekári hovoria o navyšovaní cien, keďže na okrúhlych stoloch organizovaných stranou Smer v júni minulého roka tvrdili, že ak príde k odpusteniu odvodov, tak ceny znížia. Rovnako klesli aj ďalšie komodity potrebné na výrobu pečiva. Šéf agropotravinárskej samosprávy dodal, že vlády v minulosti aj teraz podporili desiatkami miliónov eur automobilky a ceny áut neklesli. Naznačil tým, že zlacňovanie cien potravín, ktorému praje aj celkový pokles inflácie, bude postupný proces. Nemožno očakávať, že do roka potraviny zlacnejú o desať percent.
Plytvanie potravinami
Najmenej pätina potravín na Slovensku končí v koši. Medzi nimi aj chlieb. Ešte pred polstoročím panoval v slovenských rodinách kult chleba, ako povedal na svoje detstvo spomínajúci premiér. Spomeňme si na starých rodičov, čo chlieb s úctou prekrižovali.
Podľa najnovších štatistík vyhodí priemerný Slovák ročne približne 100 až 111 kg potravín. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. Tieto čísla predstavujú značný problém, najmä ak vezmeme do úvahy, že až 17,6 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k plytvaniu potravinami na Slovensku: nadmerné nakupovanie, nesprávne skladovanie, nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou, nedostatočné využitie zvyškov jedla, kultúra stravovania, nízka cena potravín, prísne hygienické normy a nedostatočná podpora zo strany štátu.
Riešenia na zníženie plytvania potravinami
- Plánovanie nákupov
- Kontrola zásob
- Správne skladovanie
- Využívanie zvyškov
- Kompostovanie
- Vzdelávanie
Ako správne skladovať chlieb
tags: #predaj #chleba #slovensko #statistiky
