Ceny zemiakov na Slovensku a pestovanie v Smižanoch
Dlhé roky sa zemiaky tešili prívlastku druhý slovenský chlieb, dnes to už neplatí. Pestovanie zemiakov je u nás zdecimované, aj z tohto dôvodu sa aktuálne ich cena vyšplhala na historické maximum. Zákazník zaplatí za kilo zemiakov v obchodnej sieti viac ako jedno euro. Aj ďalšie čísla sú alarmujúce.
„Na Slovensku sa podľa štatistických údajov v súčasnosti pestujú zemiaky na výmere asi 7 000 hektárov. V roku 2008 však poľnohospodári pestovali zemiaky približne na 14 tisíckach hektárov. Výmery teda klesli o viac ako polovicu, na rozdiel od našich susedov, kde v Českej republike za rovnaké obdobie evidujú pokles výmery sotva o jednu pätinu.
Priemerná úroda za posledné roky je 22 ton na jednom hektári, pričom ročná produkcia je 160-tisíc ton. Naďalej potrebujeme doviezť z okolitých krajín ročne ďalších 100 000 ton zemiakov v hodnote 15 až 25 miliónov eur. Ak by mali naďalej pestovateľské plochy zemiakov klesať podobným tempom, o niekoľko rokov by sme mladšej generácii zanechali už len spomienky na náš takzvaný druhý chlieb,“ varuje Marián Tokár z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Spišskej Belej.
Spomínate si? Kedysi študenti na jeseň pomáhali so zberom zemiakov, toľko ich bolo. Dnes ich musíme privážať zo zahraničia.
Prvý osudný klinec do rakvy dostali zemiakari na Spiši a v ostatných regiónoch východného Slovenska niekedy pred dvadsiatimi rokmi. Zemiačniská plienili v celých skupinách chudobní a hladní Rómovia z miestnych osád, čo stupňovalo sociálne napätie.
Miestni ľudia, ktorí vlastnili záhumienka, po nociach strážili svoju úrodu, ráno nevyspatí nastupovali do práce. Miestne poľnohospodárske družstvá si zase najímali strážne služby, finančne ich to však poriadne vyčerpávalo.
Po niekoľkých rokoch márneho úsilia ochrániť úrodu to väčšina z nich vzdala, pestovanie zemiakov, ale s využitím závlah, sa presunulo na juh Slovenska.
Kedysi strategická zemiakarská spoločnosť v regióne - Poľnohospodárske družstvo v spišskej obci Smižany - pestovala v dobrých časoch zemiaky na výmere 220 hektárov. Dnes je to iba omrvinka z obrovskej výmery, a to päť hektárov!
„Pestujeme už len pre našich zamestnancov, družstevnú kuchyňu a našich dôchodcov v rámci sociálneho programu. Také veľké výmery sme nedokázali ustrážiť, na dôvažok, Spiš je hornatý terén, kým sme odplašili zlodejov na jednej strane zemiačniska, druhá skupina kradla na druhej strane krytá práve kopcom.
Aj dnes na piatich hektároch evidujeme asi desať krádeží ročne, kradnú maloletí zlodeji, posielajú ich rodičia, pretože vedia, že sú zo zákona nepotrestateľní. Spravujeme štyri hospodárske dvory, polovica našich THP pracovníkov sú strážnici. Existenčne nás to ničí, chudobné rómske osady sú špecifikom nášho regiónu, v iných častiach Slovenka nemusia družstvá a farmári čeliť takémuto problému,“ opisuje predseda smižianskeho poľnohospodárskeho družstva Štefan Zekucia.
Dnes sa ich družstvo špecializuje na mäsovýrobu a výrobu mlieka, namiesto zemiakov pestujú repku olejnú či horčicu.
Spiš je pre klimatické podmienky ideálnym miestom na pestovanie zemiakov. Vinou zlodejov to však miestni pestovatelia už vzdali.
Aj na juhu Slovenska pri obci Senohrad sa s plnou vervou pustil do pestovania zemiakov miestny farmár Milan Dolinský. Bolo to v 90. rokoch, nadviazal na rodinnú tradíciu, jeho starý otec bol jedným z najbohatších gazdov v okolí.
Keď však prišli 50. roky, jeho rodinu a ostatných veľkých hospodárov vyviezli komunisti na nákladných autách do Česka či susedných okresov. Starý otec Milana Dolinského potom pracoval ako murár, otec sa zamestnal na pošte, pričom každý mesiac čelil návšteve eštebákov na pracovisku.
„Starý otec zomrel v januári v roku 1989, v novembri prišla revolúcia,“ spomína Milan Dolinský.
Rodina v rámci reštitúcie získala späť svoj majetok, náš hostiteľ začal hospodáriť na výmere 160 hektárov. Vyštudovaný strojár sa dokonca kvôli tomu aj rekvalifikoval. Sediac u neho doma počúvame príbeh takzvanej zemiakovej apokalypsy. Nechýbajú pri tom emócie, domáci pán gestikuluje s na prvý pohľad zrobenými mozoľnatými rukami.
„V dobrých časoch sme vysádzali zemiaky na výmere 22 hektárov, zamestnával som pri tom približne 50 hlavne sociálne slabých ľudí z blízkeho okolia. Dokonca som preto dostal prezývku cigánsky barón. Darilo sa nám, nebol žiadny problém v odbyte. Lenže z roka na rok to zrazu začalo byť horšie.“
Koncom deväťdesiatych rokov Milan Dolinský a jemu podobní hospodári prichádzali o veľkú časť úrody pre premnoženú lesnú zver, na zemiačniská chodili v noci a zrána celé stáda diviakov. Táto situácia trvá dodnes. Náš hostiteľ nám ukazuje celé lány zničenej dozretej kukurice, hovorí nám, že je pripravený aj na krajné riešenie - žalovať štát.
„Na zemiačniská sme pomaly, ale iste začali chodiť so strachom. Zemiaková vňať siaha človeku asi po kolená, je nepriehľadná, predstavte si, že zrazu sa vám do cesty postaví zúrivý diviak.“
Ďalšiu fatálnu ranu uštedril slovenským zemiakarom štát, hoci ich mal chrániť. Bez dotácií a štátnej pomoci naši pestovatelia nedokázali konkurovať západným krajinám.
„Naposledy sme dostávali dotácie na pestovanie zemiakov za Mečiarovej vlády. Bolo to 16-tisíc korún na hektár, z týchto peňazí som dokázal zaplatiť robotníkov. Dnes síce dostávame dotáciu na ornú pôdu v závislosti od nadmorskej výšky, hospodári si však veľmi dobre rozmyslia, čo budú pestovať. Dosiahnuť kvalitnú úrodu zemiakov je totiž veľmi prácne. Potrebujete dobré sadbové odrody, pôda potrebuje odkameňovať a kvalitnú výživu. Nutná je aj drahá technológia ako sadzače, oborávače, vyorávače, drviče vňate, triedička,“ vymenúva domáci pán.
A keď prišiel rok 2010 a veľmi dobrá úroda, rodine Dolinskej, paradoxne, ostali iba oči pre plač.
„Bol to úžasný rok, takzvaný mokrý, počasie prialo dobrej úrode zemiakov. Ich výkupná cena preto klesla na dvanásť centov za kilogram, pretože na trhu bol zrazu veľký pretlak zemiakov. Celé kamióny sme vozili na hnojisko, nemal ich kto kúpiť. Vtedy mal nastúpiť štát, mal mať toľko rozumu, aby si povedal - budeme vás, teda pestovateľov, v budúcnosti potrebovať, tak teraz vám pomôžeme, aby ste sa udržali nad vodou. Nič také sa však nestalo. Bol som v strate, moje deti však študovali na vysokých školách, museli sme predsa platiť šeky.“
V roku 2011 tak najväčší pestovateľ v okrese Krupina definitívne prestal pestovať zemiaky. V čase našej návštevy nás vodí po areáli svojej farmy a ukazuje nám drahú technológiu, ktorá hrdzavie a obrastá trávou.
„O rok nato som cestoval do mesta Hannover na poľnohospodársky veľtrh. Tam som videl, ako Nemci pristupujú k pestovaniu zemiakov sofistikovane a tušil som, že my nemáme bez pomoci štátu oproti nim šancu. V tejto krajine, kde mám aj priateľov hospodárov, pri pravidelných návštevách cítim patriotizmus, žičlivosť a prajného ducha hospodárom, národnú hrdosť, u nás toto všetko chýba.“
Dnes Milan Dolinský pestuje obilniny, repku olejnú, kukuricu, mak či sóju, hovorí však, že ak naďalej budú pokračovať invázie lesnej zveri na jeho polia, bude musieť prestať aj s tým.
Podobné skúsenosti so zemiakovými prebytkami, nad ktorými ostáva rozum stáť, mali aj na Spiši, predseda družstva v Smižanoch Štefan Zekucia spomína, že zemiaky vtedy drvili a používali ich ako krmivo pre hovädzí dobytok.
Obidvaja skúsení pestovatelia zemiakov nezávisle od seba tvrdia, že cena nášho niekdajšieho druhého chleba bude pravdepodobne iba rásť. Odborníci totiž avizujú v nasledujúcich rokoch suchá, čo tejto plodine škodí.
„V júni v tomto roku boli veľmi vysoké teploty, zemiaky kvitli a práve vtedy potrebovali najviac vody,“ vysvetľuje Milan Dolinský.
Okrem toho sa zo slovenských polí zemiaky vytrácajú, už teraz sme závislí od zahraničnej produkcie. Podľa správy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva sme z celkového objemu vlani najviac surových zemiakov doviezli z Francúzska, až 32,6 % (23 035,3 tony), z Českej republiky 29,0 % (20 459 ton) a z Nemecka 18,7 % (13 232,7 tony). Ďalšie väčšie objemy sme doviezli zo Spojeného kráľovstva, Holandska, Rakúska.
Na Spiši, kde sú veľmi vhodné klimatické podmienky práve na pestovanie zemiakov, vzniklo pre alarmujúcu situáciu záujmové združenie Spišské zemiaky.
Jeden z členov Marián Tokár vraví: „Chceme propagovať zemiak ako zdravú potravinu, ako aj významnú komoditu. Pestovanie sadivových zemiakov treba podporiť systémovým opatrením. Potom by bola naša ročná produkcia domáceho sadiva na úrovni 11-tisíc ton (asi 70 % potreby).
Tabuľka: Dovoz zemiakov na Slovensko podľa krajín (údaje z VÚEPP)
| Krajina | Podiel na dovoze (%) | Objem (tony) |
|---|---|---|
| Francúzsko | 32,6 | 23 035,3 |
| Česká republika | 29,0 | 20 459 |
| Nemecko | 18,7 | 13 232,7 |
| Ostatné krajiny | 19,7 |
Sobota 22. 16. ročník Spišského zemiakarského jarmoku bol ešte o niečo výnimočnejší ako obvykle. Mesto Spišská Belá pripravilo 16. ročník Spišského zemiakarského jarmoku v spolupráci so Zemiakarským zväzom Slovenskej republiky, spoločnosťou SLOVBYS s.r.o. Spišská Belá (na jarmoku v zastúpení Jaroslavom Mačákom, konateľom), Hlavnou odrodovou skúšobňou ÚKSÚP Spišská Belá (v zastúpení Marošom Tokárom, vedúci stanice), spoločnosťou AT TATRY, s.r.o.
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav zemiakarský v Bratislave na jarmoku zastupovala riaditeľka odboru skúšobníctva a kontroly Daniela Bukovská, ktorá v mene generálneho riaditeľa odovzdala poďakovanie a pamätnú medailu primátorovi mesta Štefanovi Bieľakovi za jeho osobnú angažovanosť pri príprave doterajších 16 ročníkov tohto jarmoku. Predpoludním sa v kinosále mesta konal odborný seminár pre odbornú i širokú verejnosť, ktorý pripravil HOS ÚKSÚP Spišská Belá.
Spišský zemiakarský jarmok oficiálne otvoril o 14.00 hod primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. Hneď v úvode privítal na pódiu prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, ktorý poctil svojou prítomnosťou náš Spišský zemiakarský jarmok po prvýkrát.
„Tento jarmok je výnimočný aj tým, že práve pred otvorením jarmoku jeho vyššie uvedení organizátori odpísali Zmluvu o spolupráci a partnerstve (tzv. Memorandum o zemiakoch). Cieľom tejto zmluvy je aj propagácia regionálnej značky kvality „Spišské zemiaky“, ktoré sú dnes už registrované aj ochrannou známkou.
Výsledkom tejto doterajšej spolupráce je aj založenie predajne regionálnych potravín práve v Spišskej Belej (v mestských priestoroch na Hviezdoslavovej 1), ktoré bude prevádzkovať Stredná odborná škola agropotravinárska a technická so sídlom v Kežmarku.
Prezident Andrej Kiska si vo svojom príhovore na otvorení jarmoku zaspomínal na detstvo strávené na Zamagurí, ako aj na študentské časy a povinné zemiakové brigády. Pripomenul, že zemiaky boli a sú našim „druhým chlebom“, a žiaľ v súčasnosti nie sme sebestační v ich výrobe na Slovensku a musíme ich dovážať zo zahraničia.
Následne prítomní spoluorganizátori jarmoku, ako aj menovaní hostia spolu s prezidentom Andrejom Kiskom symbolicky pozbierali úrodu posledných zemiakov na tribúne. Úrodu zemiakov požehnal správa miestnej rímskokatolíckej farnosti - pán farár Jakub Grich, ktorý si tiež zaspomínal na „grulovky“ počas svojho detstva a mladosti, ale aj na to, ako boli zemiaky ich každodenným jedlom - ráno, na obed i večer, pričom na záver poznamenal „A preto nás bolo doma toľko detí, ….
Po otvorení jarmoku nasledovala súťaž v škrabaní zemiakov, do ktorej sa zapojil aj pán prezident Andrej Kiska. Ten sa na súťaž poriadne pripravil a doniesol si z domu vlastnú škrabku. A možno aj tá mu priniesla šťastie a vďaka nej sa stal víťazom tejto súťaže.
Na jarmoku sa predstavili títo vystavovatelia: AT TATRY spol. s r. o. Spišská Belá, SLOVBYS, s. r. o. Spišská Belá , HZPC a APH Slovensko s.r.o. Poprad , EUROPLANT, s. r. o. Poprad, HOS ÚKSÚP Spišská Belá, SLOVCHIPS Smižany, PODTATRANSKÝ VINÁRSKY SPOLOK Veľká Lomnica, PD Goral Veľká Franková, Norika Slovensko s.r.o. Po tejto oficiálnej časti programu už na pódiu dostala priestor zábava pre všetkých prítomných a to najmä vo folklórnom prevedení. Úvod hudobného programu patril dychovej hudbe Belančanka zo Spišskej Belej, ktorá vystúpila ešte pred otvorením jarmoku. Na ľudovú nôtu vás naladila Detská ľudová hudba Základnej umeleckej školy v Spišskej Belej a následne goralská mužská spevácka skupina z Lendaku.
V rezkom tempe sa pokračovalo aj pri vystúpení členov folklórneho súboru Lomničan a najznámejšie hity Karola Duchoňa predstavila skupina Duchoňovci. Záver hudobného programu patril jednej z najúspešnejších slovenských hudobných skupín - skupine Desmod, ktorú privítalo búrlivým potleskom plné spišskobelianske námestie. Sprievodný program bol rovnako zaujímavý. V priestoroch AT TATRY s.r.o.
Aj tento rok bol veľký záujem o tombolu, v ktorej ste mohli vyhrať zaujímavé ceny ako dámsky či pánsky bicykel, automatickú práčku a mnoho iných. Predaných bolo až 1 592 ks tombolových lístkov. Všetci zemiakoví gurmáni si mohli pochutnať na zemiakových jedlách od výmyslu sveta a Mesto Spišská Belá dokonca návštevníkom jarmoku zdarma ponúkalo uvarené zemiaky s cibuľou a slaninou (navarilo a takto sa rozdalo 100 kg zemiakov).
Na jarmoku mohli návštevníci vidieť viac ako 100 odrôd zemiakov. Pozdĺž spišskobelianskeho námestia bol rozmiestnený v jednotlivých stánkoch kompletný sortiment zemiakových odrôd registrovaných v SR a vybrané zemiakové sadivo i konzumné zemiaky boli zároveň v predaji. Detských i dospelých divákov potešila aj výstava poľnohospodárskej techniky používanej pri pestovaní zemiakov. Veľkým lákadlom pre všetkých návštevníkov určite bola aj prezentácia a ochutnávka regionálnych produktov a prezentácia značky regionálnej kvality Spišské zemiaky.
Kedy a ako sadiť zemiaky – klasicky aj bez rýľovania (návod krok za krokom)
Ďakujeme všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili o to, aby bol 16. miesto - Ing. 2. 3. 2. 3. miesto: Dominika, Slovbys, s. r. o.
tags: #predaj #zemiakov #cena #pestovatelia #Smizany
