Prehnojenie dusíkom u papriky: Príznaky, riešenia a prevencia

Vápnik je pre rastliny kľúčovou živinou, ktorá ovplyvňuje ich rast, vývoj a celkovú vitalitu. Hoci sa môže zdať, že vápnik je v pôde prítomný v dostatočnom množstve, pre rastliny sa časom stáva menej dostupným. Preto je dôležité venovať pozornosť vápneniu pôdy a zabezpečiť tak optimálne podmienky pre rast zeleniny náročnej na vápnik.

Význam vápnika pre rastliny

Vápnik zohráva v rastlinách niekoľko dôležitých úloh:

• Stavebný prvok bunkových stien: Vápnik je nevyhnutný pre tvorbu a stabilitu bunkových stien, čo ovplyvňuje pevnosť a odolnosť rastlín.
• Regulácia bunkových procesov: Vápnik sa podieľa na regulácii rôznych bunkových procesov, ako je delenie buniek, rast koreňov a aktivácia enzýmov.
• Transport živín: Vápnik ovplyvňuje transport živín v rastline, najmä prenos draslíka a horčíka.
• Neutralizácia kyselín: Vápnik pomáha neutralizovať kyseliny v rastline, čím udržuje optimálne pH pre biochemické reakcie.

Prejavy nedostatku vápnika

Nedostatok vápnika sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, v závislosti od druhu rastliny a závažnosti deficitu.

• Výskyt buriny ako praslička
• Zelený povlak na povrchu pôdy
• Suchá hniloba špičiek plodov na paprike
• Okrúhle hnedé škvrny na špičkách plodov rajčiakov

Faktory ovplyvňujúce dostupnosť vápnika

Dostupnosť vápnika pre rastliny ovplyvňuje viacero faktorov:

• pH pôdy: Optimálne pH pôdy pre väčšinu pestovaných plodín sa pohybuje medzi 5,5 a 7,5. Kyslé pH zhoršuje dostupnosť vápnika pre rastliny.
• Obsah vápnika v pôde: Nedostatok vápnika v pôde je častou príčinou jeho deficitu u rastlín.
• Štruktúra pôdy: Ťažké, ílovité pôdy môžu obmedzovať príjem vápnika, zatiaľ čo piesočnaté pôdy ho môžu ľahko vyplavovať.
• Hnojenie: Prehnojenie dusíkom alebo draslíkom môže narušiť príjem vápnika rastlinami.
• Zavlažovanie: Nepravidelné zavlažovanie môže viesť k výkyvom v príjme vápnika a spôsobiť fyziologické poruchy.

Vápnenie pôdy

Vápnenie pôdy je účinný spôsob, ako zvýšiť dostupnosť vápnika pre rastliny a zlepšiť jej celkové vlastnosti. Vápnenie sa odporúča vykonávať raz za niekoľko rokov, najmä ak sa na rastlinách objavujú príznaky nedostatku vápnika, alebo ak pôda trpí burinou, ako je praslička, či na povrchu vidíte zelený povlak, ide o príznaky kyslého pH.

Druhy vápenatých hnojív

Na vápnenie pôdy sa používajú rôzne druhy vápenatých hnojív:

• Mletý vápenec: Je najbežnejšie používané vápenaté hnojivo, ktoré má nízku rozpustnosť a jeho účinok sa prejavuje až po 2-3 rokoch.
• Dolomitický vápenec: Obsahuje okrem vápnika aj horčík, čo je prospešné pre rastliny.
• Pálené vápno (CaO): Má rýchlejší účinok ako mletý vápenec, ale je potrebné ho používať opatrne a v menších dávkach, pretože môže spôsobiť popálenie rastlín. Odporúča sa používať len na veľmi ťažkých pôdach a treba s ním narábať obzvlášť opatrne. Dokonca sa odporúča jeho dávku o polovicu znížiť v porovnaní s mletým vápencom. Účinok je rýchlejší a v prvých 2-3 rokoch výraznejší.
• Dusíkaté vápno: Je menej používané hnojivo v záhradách, a to pre jeho nielen pozitívny, ale aj negatívny účinok. Používa sa s opatrnosťou, pretože môže kumulovať nitráty v rýchlenej zelenine a škodí kyslomilným rastlinám.

Kedy vápniť

Najvhodnejším obdobím na vápnenie pôdy je jeseň - po vyčistení záhrady v októbri až novembri. V tomto období sa vápnik postupne uvoľňuje do pôdy a je k dispozícii pre rastliny na jar. Nevápnite však na sneh, pretože by sa tým znížila účinnosť.

Ako vápniť

Vápenaté hnojivo sa rovnomerne rozhodí po povrchu pôdy a zapracuje sa do nej. Pravidelné hnojenie kompostom: Kompost obsahuje vápnik a ďalšie živiny, ktoré sú prospešné pre rastliny. Vápno treba kvalitne zapracovať do pôdy, ale len do jej hornej vrstvy. Optimálne je, ak viete, aké pH má vaša pôda, aby ste vedeli nastaviť správnu dávku vápna. Opatrnosť je dôležitá. Samozrejme, nie je dobré to s vápnením ani preháňať.

• Používanie listových hnojív s vápnikom: V prípade akútneho nedostatku vápnika je možné použiť listové hnojivá s vápnikom, ktoré sa aplikujú priamo na listy rastlín.
• Zavlažovanie vápennou vodou: Vápennú vodu pripravíme rozpustením haseného vápna vo vode a používame ju na zavlažovanie rastlín.
• Vyhýbanie sa prehnojeniu dusíkom a draslíkom: Nadbytok týchto živín môže narušiť príjem vápnika rastlinami.

Vápnenie a plodiny

Zelenina ako hlúboviny, cibuľa, pór a strukoviny znesú zapracovanie vápenatého hnojiva pri jesennej príprave pôdy. Avšak plodová zelenina (napríklad rajčiny, paprika a uhorky), ktorá je na vápnik náročná, paradoxne neznáša priame vápnenie - vápnik by sa mal dodať už predplodine. Priame vápnenie paradoxne neznáša plodová zelenina (hlavne rajčiaky, paprika a uhorky), hoci je na vápnik náročná. Potrebuje ho však dodať už k predplodine. Rovnako je na tom hrach (výnimka zo strukovín).

Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov. Zemiakom sa darí na kyslých a slabo kyslých pôdach s kyslosťou od 5,5- 6,5 pH.

Hnojenie zemiakov

Intenzívne pestovanie zemiakov na tej istej ploche je spojené s intenzívnym odčerpaním živín z pôdy. Pre udržanie a zvýšenie pôdnej úrodnosti je nutné živiny dodať späť do pôdy. Najvhodnejším spôsobom ich návratu je aplikáciou buď organických alebo priemyselných hnojív.

Organické hnojivá sú nenahraditeľným zdrojom humusu, ktorý ovplyvňuje celkovú úrodnosť a ich zdroje sú veľmi rozmanité. Zlatým štandardom pre záhradkára však zostáva maštaľný hnoj poprípade ovčí hnoj. Nie každý má však prístup ku kvalitnému a uležanému hnoju. Ideálnym termínom na aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Pri aplikácii na jar by sa z maštaľného hnoja vo väčšine typoch pôd začal uvoľňovať dusík z organických do minerálnych foriem (prístupné pre rastliny ) až v druhej časti vegetácie rastlín, kedy by pôsobil skôr negatívne. Dávka hnoja sa pohybuje do 500 kg na 1 ár.

Ďalší údaj, ktorý je možné získať z rozboru je pôdna kyselosť alebo pH. Zemiakom sa darí aj na slabo kyselých až kyselých pôdach od hodnoty pH 5,5 až 6,5. Pri nižších hodnotách pH pod 5,5 je treba pôdnu kyselosť upraviť vápnením.

Dôležitosť dusíka, fosforu a draslíka pre zemiaky

• Dusík: je pre zemiaky dôležitý pre vytvorenie kvalitných hľúz (ovplyvňuje obsah škrobu, sušiny a bielkovín, konzistenciu dužiny, veľkosť hľúz a ich schopnosť odolávať mechanickému poškodeniu.) Na produkciu 100 kg zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy približne 0,5 kg dusíku. Najviac dusíku zemiaky potrebujú v období od tvorby pukov a počas fázy kvitnutia. Dusík ma zásadný vplyv na zvýšenie hmotnosti hľúz a na ich počet. Problém predstavuje nielen nedostatok ale aj nadbytok dusíka.
• Fosfor: urýchľuje vývoj a dozrievanie a podporuje koreňový systém a zlepšuje biologickú hodnotu sadby. Na 100 KG produkcie zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy 0,08 kg fosforu. Rastlina prijíma fosfor najintenzívnejšie vo fáze nahadzovania pukov a kvitnutia. Ideálny je fosfor v podobe oxidu fosforečného v priemyselných hnojivách.
• Draslík: Zemiaky patria medzi plodiny , ktoré si vyžadujú vysoké dávky draslíka. Draslík zvyšuje odolnosť rastlín voči nízkym teplotám a suchu, zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe škrobu, pri udržaní konzumnej kvality počas skladovania, zvyšuje mechanickú odolnosť hľúz, znižuje rozváravosť a múčnatosť. Pokiaľ obsahujú zemiaky nižšie množstvo draslíka sú náchylné k farebným zmenám. Naopak pri nadmernom hnojení draslíkom dochádza ku znižovaniu sušiny a škrobu v hľúzach. Na 100 Kg produkcie zemiakov potrebujeme do pôdy zapraviť približne 0,7 kg draslíku v podobe oxidu draselného. Draslík zapracovávame do pôdy v podobe draselnej soli na jeseň.

V praxi sa najčastejšie stretávame s fuzáriovým alebo sklerocíniovým vädnutím papriky. Kým sklerocíniové vädnutie papriky sa častejšie vyskytuje vo vlhkých, zle vetraných rýchliarňach, s fuzáriovým vädnutím sa stretávame hlavne za horúcich letných dní, keď upchaté cievne zväzky nestačia transportovať dostatok vody do nadzemných častí rastlín.

Na listoch skleníkovej papriky sa objavili tmavé povlaky, neskôr sa listy stáčali a predčasne opadávali. Ide o zriedkavé ochorenie papriky, vyvolávané hubou Phaeoramularia capsicicola, ktorá na vrchnej strane listov spôsobuje nenápadné žltkasté škvrny. V mieste týchto škvŕn sa na spodnej strane listov objavujú sivohnedé hubové povlaky. Silnejšie napadnuté listy predčasne opadávajú.

Silnejší výskyt ochorenia podporuje aj hustý spon a prehnojenie rastlín dusíkom. Nechemická ochrana papriky je založená na intenzívnom vetraní fóliovníkov a skleníkov, aby sme v nich čo najviac znížili vzdušnú vlhkosť.

Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným.

Na listoch žltnutie od špičky, ktoré postupuje k báze. Vňať mäkne, stráca pevnosť a predčasne odumiera. Rastliny zaostávajú v raste a vädnú.

tags: #prehnojenie #dusikom #paprika #príznaky

Populárne príspevky:

• Ako správne používať dojčenskú fľašu
• Pečená cvikla a tofu: zdravá kombinácia
• Recept na zapekané zemiaky
• Recept na domácu šunku
• Parížska Čokoládová Šľahačka