Premena Kamenných Sŕdc na Srdcia z Mäsa: Význam a Inšpirácia

Prorok Izaiáš píše o pravej zbožnosti, ktorá je nutne naviazaná na zmenu zmýšľania, ale i postojov: „Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie a prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie.“ (Iz 58, 9-10) Každý deň je ten čas, nanovo si to uvedomiť a vrátiť sa na Božiu cestu a premeniť naše ega na obetavosť, nezištnosť, pomoc druhým a zmierlivosť i toleranciu odetú do milosrdenstva. Hamujme svoje neprístojnosti, ktoré nás ťahajú do bezbožnosti a oberajú nás o svetlo.

Zamyslime sa nad tým, ako môžeme po vzore Ježiša Krista vzhliadať na núdznych, chorých, hladných či ináč ubitých a túžiť po svetle Kristovom, ktoré nás bude viesť, a ktorým budeme svietiť na slávu nášho Boha.

„V Gabaone sa Pán v noci vo sne zjavil Šalamúnovi a Boh povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ Šalamún odpovedal: „Ty si môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, pretože kráčal pred tebou verne, spravodlivo a so srdcom obráteným k tebe. A túto priazeň si mu zachoval, veď si mu dal syna, ktorý sedí na jeho tróne, ako je tomu dnes. Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. Veď ktože by (ináč) mohol spravovať tento tvoj početný ľud?“ (1 Kr 3, 5-6.9)

Šalamún mál bázeň pred tým, že mal spravovať taký obrovský národ a preto si žiadal od Pána múdrosť. My síce nespravujeme národy, ani nie sme králi, ale pokojne postačí, ak budeme mať takúto bázeň pred Pánom pri kráčaní životom. Preto si aj my prosme do každého dňa múdre a chápavé srdce, ktoré bude vedieť rozlišovať dobré od zlého, ktoré bude mať cit vidieť potreby tých, čo sú vôkol.

Žalmista nás dnes opäť vyzýva žiť podľa Pánovho slova, podľa Jeho pravidiel: „Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po jeho cestách. Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre.“ (Ž 128, 1-2) Zamyslíme sa, či žijeme podľa vlastných pravidiel, predstáv, v egocentrickom spektre, alebo žijeme v službe podľa Božích inšpirácií? Skúmajme, či to všetko, čo robíme, čo žijeme, je v súlade s Božím plánom. Skúmajme, či to nie sú len naše predstavy o tom, čo je správne. Ak je tomu tak, sme na správnej a dobrej ceste. Ukazovateľom toho je požehnanie z práce, pokoj v srdci a radosť zo života. Ak nie, nemárnime čas, netrýznime seba, a ani naše okolie, zmeňme zmýšľanie, obráťme sa na Pána a spolupracujme s Ním, pýtajme sa, čo máme urobiť.

„Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.“ (Ž 123, 3-4) Jedine Ty Pane nám vieš dať útechu, jedine Ty nás vieš dokonale pochopiť, jedine Ty si schopný nás zbaviť nepriateľov a tých, čo proti nám broja. Prosíme Ťa, Pane, daj nám múdrosť im odolávať, verne a trpezlivo prijímať tieto útrapy. Prosíme Ťa aj o silu, aby sme napriek tomuto pohŕdaniu, vedeli žehnať všetkým tým, ktorí nás trápia. Neskočme na lep Zlému a nenechajme sa vyprovokovať k nerozumnému konaniu. Zostaňme vernými Božím mlynom.

Ježiš nás nabáda vzhliadať na tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, nabáda nás, aby sme sa nezaoberali dôvodmi, pre ktoré tak dopadli, ale nabáda nás darovať sa, dávať almužnu, pestovať a zveľaďovať vo svojich srdciach milosrdenstvo: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“ (Lk 14, 12-14) Využime aj dnes ten čas, zamyslíme sa, nechajme sa viesť Ježišovou inšpiráciou, otvorme si srdcia pre núdznych.

„Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.“ Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“ Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ I vrátil sa doň duch a hneď vstalo.“ (Lk 8, 49-55)

Aj nám sa môže v živote stať situácia, a možno sa aj stala, keď naše okolie lámalo palicu nad mnohými vecami a my sme boli vystavení im podľahnúť a pridať sa k ním. No Ježiš nám hovorí: „Neboj sa, len ver a bude zachránená.“ A teda prvým, kľúčovým predpokladom je veriť, dôverovať Ježišovi, že má moc to tak urobiť. Druhým nemenej dôležitým predpokladom je urobiť všetko, čo nám povie, čo od nás bude žiadať, kráčať po Jeho cestách, počúvať Jeho hlas a byť vernými Jeho slovu.

Starozákonný Izraeliti konali ďakovné obety krvavým a nekrvavým spôsobom. Ako sa odvďačíme Pánovi za všetko, čo pre nás urobil a každým dňom robí? Žalmista nás nabáda chváliť Pána, vzývať a oslavovať Ho, zvelebovať Jeho meno a kráčať po Jeho cestách s vďačným a pokorným srdcom: „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo. Pánovi splním svoje sľuby pred všetkým jeho ľudom.“ (Ž 116, 12-14)

Ježiš nám ponúka programové vyhlásenie Božieho kráľovstva. Dáva nám koordináty správnej cesty životom a zároveň ukazuje, aký má byť človek, ktorý patrí Bohu: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ (Mt 5, 7-9) Čistým srdcom, mysľou, postojom, rozhodnutiami nás disponuje v našich životoch vidieť Božie konanie a tiež aj schopnosťou rozlišovať dobro od zla. Mať súcit, odpustenie, pochopenie i porozumenie dáva predpoklad, že aj nám bude odpustené. A napokon šírme aj pokoj, tvorme ho všade kam prídeme. Nie nečinnosť, ale pokoj srdca, ktorý vychádza z Božej lásky.

„Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachádzali cestu k trvalému bydlisku. Mali hlad a smäd, ubúdalo v nich života. V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.“ (Ž 107, 4-6) Aj my sa často ocitáme v bludisku týchto časov a súvislostí, sme zmätení tým, čo sa vôkol nás deje alebo z vlastných vysnívaných fantasmagorií. Nespokojnosť nás zožiera a nevieme si nájsť miesto. Sme ochotní nechať sa zotročovať, dovoľujeme, aby nám hlúposť ničila životy a chradneme na duchu i na tele. Veci sa nám kazia a nevieme, čo ďalej. Tu je recept, ktorý žalmista jednoducho a prozaicky popisuje. Volajme na Pána, odovzdajme mu svoje životy opäť a nanovo. Nehľadajme iných liečiteľov, lebo náš Boh je veľký a jemu nič nie je nemožné. On je verný Boh, klope na naše srdcia a trpezlivo čaká.

Pre nás známy príbeh Jozefa, ktorého predali do Egypta nám ukazuje Božiu blízkosť a požehnanie: „Hlad privolal na krajinu a poničil všetku zásobu chleba. Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. Putami jeho nohy zovreli a jeho šiju železom; no potom došlo na jeho slová, Pán dokázal jeho nevinnosť. Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov; ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku, aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti.“ (Ž 105, 16-22) Aj my zažívame v našich životoch určite situácie, keď nás niekto zapredá, podvedie, alebo na nás spácha nejakú krivdu. Zostaňme verní, trpezliví, bohabojní a v pokore znášajme utrpenie. Pán dokáže našu nevinnosť, ak sme v Jeho blízkosti, ak žijeme podľa Jeho zákona lásky.

Boh je náš stvoriteľ, pozná naše životy dokonale, pozná naše trápenia, radosti i naše slabosti. My vieme, že naša hriešnosť nás prekonáva, a že dokonalosť je pre nás nedosiahnuteľná. Vieme však, že máme Pána, ktorého milosrdenstvo a zľutovanie nemá konca: „Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.“ (Ž 103, 11-13) Preto nezúfajme, nelámme nad sebou samými palicu, Ježiš ju nad nami nezlomil, ba naopak prišiel nás vykúpiť, vziať ťarchu našich vín na svoje plecia. Pristúpme, vyznajme, oľutujme. On nám už odpustil. Odpustime však aj my sami sebe, aby nás prílišná starosť a zármutok z hriechu nezatlačil do zeme. Aby sme boli schopní nanovo vykročiť ku konaniu dobra, k životu v pokoji a radosti srdca a k svedectvu o Božej nekonečnej láske klopkajúcej na dvere našich životov.

„Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril. Lebo on je náš Boh a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.” (Ž 95, 6-7) Nech sa v našich srdciach opäť a nanovo vzbudí vďačnosť Pánovi za život i za všetky dobrodenia, ktorými nás zahrnul, zahŕňa a ešte aj bude. Ďakujeme Ti dobrotivý Bože, že Ty vo svojej veľkosti vzhliadaš aj na naše túžby, potreby i námahy, že Ty nás vedieš na svoje pastviny a upevňuješ nás svojim slovom. Prosíme Ťa, daj nám verné srdcia plné istoty Tvojej lásky, Tvojej blízkosti, aby sme nehľadali iné pastviny, aby sme neotravovali naše životy balastom, po ktorom nám horknú naše životy.

Pane, prosíme Ťa, stoj pri nás, stoj pri našich námahách a daj, aby sme vedeli rozlišovať podstatné od nepodstatného, dôležité od nedôležitého, potrebné od nepotrebného: „Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!“ (Ž 90, 17) Nech sú naše projekty, plány, diela v súlade s tým, čo od nás chceš. Daj nám svoje slovo, aby múdrosť, ktorá z neho plynie nám ukázala, kde hovoriť a kde mlčať, kam vstúpiť a odkiaľ vystúpiť. Daj nám, prosíme Ťa, citlivé a vnímavé srdcia i mysle poznať tvoju vôľu, Pane, aby sme nemárnili čas mnohým nepotrebným a nenamáhali sa nadarmo.

„Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.” (Mt 22, 36-40) Kde sú naše srdcia? Kde sme si ich odložili? Ku čomu, ku komu naše srdcia priľnuli? Chceme Ti Pane nanovo odovzdať naše srdcia, chceme byť blízko Teba. Myslíme a konajme pre svojich blížnych, známych, priateľov, kamarátov, spolupracovníkov skrze prizmu Tvojej lásky a slúžme im. Ak dnes začneme my, zajtra náš príklad potiahne iných a napozajtra bude svet krajší, pokojnejší, radostnejší a Božie kráľovstvo zaplaví tento svet. Stačí tak málo, uveriť tomu, začať od seba a vykročiť v mene Ježiš do každého dňa, situácie i problému a nechať nech sa deje Jeho vôľa a Jeho plán.

Ježiš naznačuje biblickým číslom plnosti, že to nie je otázka počtu, ale je to otázka času. Odpustenie otvára cestu k požehnaniu, otvára cestu k druhému človeku: Peter sa pýtal Ježiša: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18, 21-22) Súčasťou našej kresťanskej mentality je aj odpustenie, zmierenie po vzore Ježiša, ktorý nás prišiel zmieriť s Otcom a ukázať nám príklad odpustenia. On nás pozýva odpustiť hneď a vždy. Nenúti nás k tomu, s nádejou klope na naše srdcia a čaká na naše „áno“. Neváhajme, nebrzdime prúd požehnania a milostí pre náš život, vykročme s odpustením okamžite a budeme svedkami úžasného uvoľnenia napätia, tlaku, ťažkostí, ktoré nás sprevádzajú. Dnes je opäť ten deň. Nedovoľme aby slnko zapadlo nad našim hnevom, uvoľnime svoje srdcia.

Naším ovocím sú naše skutky a postoje: „Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí.“ (Mt 12, 33) Strom možno poznať po ovocí. Ovocie poznáme podľa toho ako chutí. Boh nás zasadil do tohto sveta ako dobré stromy a my sme povolaní prinášať dobré ovocie. Pestujme teda tento dobrý strom, orezávajme vyschnuté a choré konáre, aby sme rodili viac dobrého ovocia. Nedovoľme, aby nás smog tohto sveta zmanipuloval, nenechajme sa odradiť a neustále pestujme náš dobrý strom. Pane, prosíme Ťa, pomôž nám byť dobrým stromom a prinášať dobré ovocie, aby podľa toho poznali, že sme Tvoji a Tebe patríme, nech je naším ovocím, pokoj, radosť, dobrota, vľúdnosť, ľudskosť a pravé človečenstvo plné lásky, porozumenia i ochoty slúžiť.

Ježiš vstupuje do trpkej reality Jairovej rodiny, ktorá trúchli. Krušná situácia. Dav, ktorý vysmial Ježiša rozohnali. On vstupuje a oživuje! Zázrak! Koľko veci takto umiera v našich životoch? Koľkokrát nás v živote Ježiš presviedčal, že to alebo tam... „Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.“ (Mt 9, 23-26)

Myslím aj na slová proroka Ezechiela, kde Boh hovorí: „odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa“ (Ez 36,26). O to ide: „kamenné srdce“, ktoré máme všetci od dedičného hriechu, ktoré majú tí, ktorí využívajú biedu ľudí na zarábanie peňazí, kamenné srdce nám bráni pochopiť, koľko môžeme a musíme urobiť; potrebujeme „srdce z mäsa“, ktoré by nám ukázalo cestu.

„Boh je skutočná realita“ - doteraz nepublikované kázne Benedikta XVI. Toto evanjelium o Samaritánovi vždy znovu zasahuje naše srdcia. Svätý Ján nám v 18. kapitole Apokalypsy hovorí o páde veľkej civilizácie, ktorý je predpovedaný mestu Rím, a ukazuje, ako táto civilizácia vytvorila aj obchodný systém, a vymenúva mnoho vecí, ktoré sa v ňom kupujú a predávajú. Na konci hovorí, že títo obchodníci boli aj obchodníkmi s ľuďmi a ľudskými dušami (porov. Zj 18, 13). Presne to sa stane človeku, osobe, keď sa ľudská duša stane tovarom.

Moderná doba sa zrodila s dvoma veľkými ideálmi, ktoré sú dôvodom jej vývoja: pokrok a sloboda. V skutočnosti pokrok existuje, to vieme všetci. Ak si uvedomíme, že dnes existujú medzinárodné inštitúcie, ktoré sa snažia predchádzať a zabraňovať konfliktom, liečiť a chrániť chorých; ak vidíme, ako vzrástla citlivosť voči ľuďom so zdravotným znevýhodnením, voči chorým, vylúčeným, rešpekt voči iným národom, iným rasám, musíme povedať, že toto je pokrok nielen našej moci, ale aj pokrok duše, pokrok ľudskosti, humanizmu, rešpektu voči druhým.

Aj tu došlo k skutočnému pokroku, určite v prekonaní otroctva, v rovnosti medzi mužmi a ženami, v rešpektovaní detí atď. Aj tu nachádzame deštruktívnu slobodu; vidíme, že svet drog žije v mene slobody, no človeka uvádza do najradikálnejšieho, najdeštruktívnejšieho otroctva, ktoré je karikatúrou slobody.

Tabuľka: Porovnanie Kamenného Srdca a Srdca z Mäsa

Učiteľ zákona poznal odpoveď, no bola to len teoretická odpoveď, akademická otázka na diskusiu: „Kto je vlastne blížny?“ Nevychádza z intelektuálneho, akademického sveta; predovšetkým aj spôsob, akým kladie otázku, je egoistický: „Čo musím urobiť, aby som dosiahol spásu?“, zameriava sa predovšetkým na svoju osobnú spásu. Samaritán je úplne iný. Myslím aj na slová proroka Ezechiela, kde Boh hovorí: „odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa“ (Ez 36,26). O to ide: „kamenné srdce“, ktoré máme všetci od dedičného hriechu, ktoré majú tí, ktorí využívajú biedu ľudí na zarábanie peňazí, kamenné srdce nám bráni pochopiť, koľko môžeme a musíme urobiť; potrebujeme „srdce z mäsa“, ktoré by nám ukázalo cestu.

Tak vidíme, čo je podstatné. To znamená, že žijeme len vtedy, ak sa naše srdce stáva podobným srdcu Ježiša, božskému srdcu. To je zmysel evanjelia: aby nás pravý samaritán, Kristus, pripodobnil sebe, aby premenil naše kamenné srdce na srdce z mäsa a s týmto srdcom z mäsa vieme, čo máme robiť. Svet potrebuje Kristovo svetlo a len ak Kristovo svetlo, plameň jeho lásky premení srdce, každý z nás vie, čo má robiť a kedy to má robiť.

Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Ježiš chce premeniť moje kamenné srdce na srdce z mäsa, aby som bol slobodný od horkosti a hnevu. Lebo Bohu je ľahšie vyznávať hriechy ako bratovi. Ale túži ma objať a premieňať.

Ježiš chce premeniť moje kamenné srdce na srdce z mäsa. Aké dôležité pre našu večnosť, pre našu spásu je vyhýbať sa pokušeniu.

Ako sa Božia moc prejavuje v našich životoch a vzťahoch? Často počujeme, ba aj my sami hovoríme, že Božia moc je nad všetkým. Ako sa to však prejavuje konkrétne v našom živote?

Ale „milovať svojich nepriateľov“ je príliš vysoká požiadavka, príliš náročná. Milovať svojich nepriateľov je presne to, čo Ježiš žiadal od svojich učeníkov. Ježiš však nepreháňal, presne toto žiadal od svojich učeníkov.

Spoznávať Srdce Ježiša Krista. Preto keď sa stráca zo zreteľa tento veľký Boží zámer - prúd lásky daný svetu vo vtelení, vykúpení a na Turíce - , nie je možné pochopiť ani nežnú lásku Srdca nášho Pána.

V tomto sa teda konkrétne prejavuje pravá úcta k Ježišovmu Srdcu: v poznaní Boha a v poznaní seba samého, v pohľade na Ježiša a v utiekaní sa k Ježišovi, ktorý nás povzbudzuje, učí a vedie. V takejto úcte niet miesta pre povrchnosť človeka, ktorý keď nie je úplne ľudský, nie je potom schopný ani prijímať skutočnosť vteleného Boha.

Ježiš na kríži, so srdcom prebodnutým z lásky k ľuďom, je výrečnou odpoveďou na otázku o hodnote vecí a ľudí, tak, že slová sú tu úplne zbytočné. Ľudia, ich život a šťastie majú takú veľkú hodnotu, že sám Boží Syn sa vydáva, aby ich vykúpil, aby ich očistil, aby ich pozdvihol.

tags: #premienat #kamenne #srdcia #na #srdcia #z

Populárne príspevky:

• Výhody kozieho mlieka
• Všetko, čo potrebujete vedieť o Bielom Jogurte Billa
• Nutričné hodnoty bieleho pečiva
• Recept na rebarborovo-tvarohový koláč
• Hľadáte reštauráciu v Piešťanoch?