Prestávka na obed a Zákonník práce na Slovensku
Prestávka na obed je dôležitou súčasťou pracovného dňa, ktorá zabezpečuje zamestnancom čas na odpočinok a regeneráciu. Zákonník práce Slovenskej republiky upravuje podmienky poskytovania prestávok na odpočinok a jedenie, ako aj iné druhy prestávok, s cieľom chrániť zdravie zamestnancov a zabezpečiť bezpečnosť pri práci.
Základné ustanovenia o prestávkach na odpočinok a jedenie
Podľa § 91 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Táto povinnosť je bezpodmienečná a univerzálna. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a pol hodiny, musí zamestnávateľ taktiež poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Základným poslaním a zmyslom prestávky počas pracovnej zmeny je poskytnutie oddychu zamestnancovi a tým aj ochrany zdravia zamestnanca a zvýšenie bezpečnosti práce. Prestávku v práci musí zamestnávateľ poskytnúť in natura, nie je možné ju preplatiť.
Časové umiestnenie a trvanie prestávky
V ustanovení § 91 Zákonníka práce sa neustanovuje, po uplynutí akého času je zamestnávateľ povinný určiť prestávku v práci. Jej časové umiestnenie by malo spadať zhruba do polovice pracovnej zmeny, napr. po odpracovaní 3, 4 alebo piatich hodín. Dĺžku prestávky v práci na odpočinok a jedenie ZP ustanovil na 30 minút.
Ak by zamestnávateľ chcel zamestnancom predĺžiť prestávku na odpočinok a jedenie, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Autonómne by mohol postupovať v prípade, ak by zamestnávateľ na pracovisku nemal sociálneho partnera. Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.
Ak je napríklad prestávka v práci na obed zamestnávateľom určená, je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená.
Práva a povinnosti zamestnanca počas prestávky
Počas prestávky v práci na odpočinok a jedenie zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. Počas prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa, s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku. Ide o čas osobného voľna, počas ktorého dochádza k suspenzácii pracovného záväzku.
Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise určiť pravidlá správania sa zamestnancov počas prestávok v práci tak, aby nerušili v odpočinku ostatných zamestnancov. Prestávky v práci na odpočinok a jedenie netvoria síce súčasť pracovného času, ale sú súčasťou obsahu pracovného záväzku zamestnanca.
Informačná povinnosť zamestnávateľa
Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancovi informačnú povinnosť, v rámci ktorej je povinný oznámiť zamestnancovi prestávku v práci na odpočinok a jedenie najmenej týždeň vopred a platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a spôsob tohto oznámenia. Musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícii na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné.
Špecifické prípady a výnimky
Práce, ktoré nemožno prerušiť
V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR: „Prácami, ktoré nemôžu byť prerušené a pri ktorých musia byť zamestnanci aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zaistená primeraná doba na oddych a jedlo, ktorá sa započítava do pracovného času, sú práce, ktoré nemožno v priebehu smeny objektívne prerušiť z dôvodov daných technológií výroby, pracovným procesom či výkonom práce, ktoré vyžadujú priebežnú kontrolu alebo inú aktivitu zamestnanca.“
Vodiči motorových vozidiel
Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku ustanovuje, že vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch a pol hodín vedenia vozidla v trvaní najmenej 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni po vykonanej práci. Pričom bezpečnostnú prestávku možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút. Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.
Prestávky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. Povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť bezpečnostnú prestávku v práci ustanovuje osobitný právny predpis, ako napríklad Nariadenie (ES) č. Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok. Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.
Prestávky na dojčenie
Zákonník práce v § 170 ustanovuje, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Oprávneným subjektom je teda matka dojčiaca svoje dieťa, t.j. fyzická osoba. Nemôže ňou byť iná osoba dojčiaca dieťa.
Matke, ktorá pracuje na určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu. Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods. Prestávky na dojčenie alebo prestávky z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa započítavajú do pracovného času.Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Pracovný čas a doba odpočinku
Pracovným časom sa rozumie taký časový úsek, v ktorom musí byť zamestnanec zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Dobou odpočinku je časový úsek, ktorý naopak definíciu pracovného času nespĺňa.
Pracovný čas by mal zamestnávateľ rozvrhnúť tak, aby mal plnoletý zamestnanec medzi dvoma zmenami vždy aspoň 12 hodín na odpočinok; mladistvý zamestnanec musí odpočívať aspoň 14 hodín. Dospelému zamestnancovi sa môže len vo výnimočných prípadoch (napríklad pri turnusovej práci alebo pri mimoriadnych udalostiach) skrátiť odpočinok na 8 hodín.
Ak zamestnanec pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, mal by mať jeho pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne; pokiaľ pracuje vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, mal by mať pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne. Mladistvý a zároveň mladší ako 16 rokov môže pracovať najviac 30 hodín týždenne a po 16. roku veku najviac 37 a ½ hodiny týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
Pre lepšie pochopenie problematiky si pozrite video
Pracovné právo: Prestávky na obed v práci sú POVINNÉ
Základné rozdiely medzi prestávkami
| Typ prestávky | Započítava sa do pracovného času? | Náhrada mzdy |
|---|---|---|
| Prestávka na odpočinok a jedenie | Nie (okrem prác, ktoré nemožno prerušiť) | Nie |
| Prestávka na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia | Áno | Áno |
| Prestávka na dojčenie | Áno | Áno (v sume priemerného zárobku) |
tags: #prestavka #na #obed #zákonník #práce
