Chronické žilové ochorenie: Komplexný pohľad na príčiny, štádiá a diagnostiku

Chronickým žilovým ochorením sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému dolných končatín s chronickým priebehom, ktorých pôvodnou príčinou je poškodenie žilovej steny. Ide o zápalové, postupne sa rozvíjajúce ochorenie, ktoré môže mať rôzne štádiá a prejavy.

Žilový systém nohy

Prejavy a štádiá chronického žilového ochorenia

Prvé štádium môže byť dokonca bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky, či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti.

Ochorenie žilového systému nemusí byť len postihnutím povrchových žíl. Žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a vedú asi 90 percent krvi a povrchové žily, ktoré tvoria asi 10 percent krvného zásobovania. Postihnutý môže byť iba povrchový alebo hlboký žilový systém, prípadne oba. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môžu byť tiež zasiahnuté. Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká reflux - obrátený tok krvi.

Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl, príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch, ukážu sa kŕčové žily - varixy. Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi - refluxom v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy - teleangiektázie do štádia opuchov počas piatich rokov.

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 percent z nich, v prípade žien 20 percent. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 percent populácie.

Príčiny vzniku

Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. V povrchovom žilovom systéme dolných končatín sa hromadí krv a vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten prechádza aj do malých ciev.

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je priepustnejšia, plazma presakuje do okolia, lymfatické cievy sa preťažujú, nezvládajú transport a vzniká opuch.

Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie pomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca).

Klasifikácia CEAP

Chronické žilové ochorenie sa delí na jednotlivé štádiá podľa medzinárodnej klasifikácie CEAP. C5 - trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu.

Najtypickejšou formou chronického žilového ochorenia sú najmä kŕčové žily - varixy a vred predkolenia. Najviac ľudí však trpí prejavmi choroby v raných štádiách - ťažobou v končatinách, pocitom pálenia, svrbením či bolesťou. Považujú ich však za bežný jav a k lekárovi prídu až vtedy, keď ich symptómy obťažujú, alebo si uvedomia svoju rodinnú záťaž a obávajú sa rozvoja ochorenia.

Diagnostika

Diagnostika sa opiera o anamnézu a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji aj poležiačky.

1. 1. stupeň - klinické vyšetrenie: anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a eventuálne vyšetrenie pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja
2. 2. stupeň - neinvazívne vyšetrovacie metódy: podrobná duplexná sonografia (DUS) žilového systému dolných končatín, prípadne ďalšie vyšetrovacie metódy
3. 3. stupeň - invazívne vyšetrovacie postupy: flebografia, priame merania žilových tlakov, CT, MR, intravenózny ultrazvuk (IVUS)

Vyšetrovací postup prvého stupňa vykonávajú praktickí lekári, internisti, chirurgovia či dermatológovia. Vyšetrovacie postupy 2. a 3. stupňa indikujú a vykonávajú špecialisti - angiológovia a angiochirurgovia.

Klinické vyšetrenie

Zisťujú sa subjektívne príznaky ochorenia (pocit ťažkých nôh, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, pocit, že „noha praskne“, bolesti opuchy).

Ultrazvukové vyšetrovacie metódy

• Vreckový CW Dopplerov ultrazvukový prístroj - používa sa v rutinnej praxi pri zisťovaní niektorých refluxov, vyšetrenie sa robí u pacienta v stoji, ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu
• Duplexná sonografia - je potrebná na zistenie priechodnosti žilového riečiska, spresnenie anatomických pomerov, je zlatým štandardom pri určení a lokalizácii refluxu.

Pre lepšiu orientáciu v diagnostických metódach chronického žilového ochorenia, uvádzame prehľadnú tabuľku:

Stupne kŕčových žíl

tags: #pretlak #robust #postup

Populárne príspevky:

• Recepty na sladké
• Výživa pre šteniatka čivavy
• Recept na zemiakové guľky
• Ako upiecť tortu SNEHOVÁ VLOČKA
• Pečenie torty v keramickej forme: Kompletný sprievodca