Ako Rozdeľujeme Ovocie a Zeleninu: Druhy a Klasifikácia
Väčšina z nás by bez váhania zaradila paradajky medzi zeleninu a melón medzi ovocie. V našich mysliach je zakódované, že slané plody sú zeleninou a tie sladké ovocím. Podobne to vnímajú aj kuchári a často sa s týmto rozdelením stretávame aj v obchodoch. Avšak, definície ovocia a zeleniny sú široké a často sa líšia v detailoch. Plody, pri ktorých si nie sme istí, zahŕňajú rajčiny, dyne, jahody, orechy, ale aj strukoviny. Ako teda správne rozlíšiť ovocie a zeleninu?
Botanické vs. Kulinárske hľadisko
Zjednodušene ich vieme rozdeliť z botanického hľadiska. Za zeleninu považujeme tie rastliny, z ktorých jeme listy, korene alebo stonky. Pri plodovej zelenine sa často chybuje, pretože melóny obsahujúce cukor, rovnako ako ovocie, sa niekedy tak počítajú. Zeleninou sú teda samostatné časti jedno- alebo dvojročných rastlín. Pri ovocných druhoch je základom vytrvalosť a opakovaná produkcia plodov. Preto sú jahody ovocím.
"Pod ovocím rozumieme plody drevín a jahodovníku. Pri zelenine je to o niečo širšie, záleží od časti, ktorú konzumujeme. Od listovej cez koreňovú, stonkovú až k plodovej," vysvetľuje docent Josef Sus z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.
Čo zo slaných plodov teda považujeme po botanickej stránke za ovocie?
Ide napríklad o kukuricu, papriku, hrach, baklažán, tekvicu či uhorku. Ešte odlišne delíme strukoviny. Odborníci ich berú zväčša samostatne, no pokiaľ je fazuľka čerstvá - zelená, označujeme ju za zeleninu. Suché plody však už ňou nie sú. Zaujímavosťou je, že ňou nie sú ani zemiaky. Zdá sa, že ide o maličkosť, ktorá má svoju logiku, no na prvý pohľad môže pri takomto delení rozum stáť.
Navyše, spory o tom, kam sa napríklad zaraďuje paradajka, prerástli až do súdnych sporov. Preto niektoré štáty USA hovoria o rajčinách ako o ovocí, iné ako o zelenine. V Európe to máme o niečo jednoduchšie.
Ako určiť, či je rastlina ovocím alebo zeleninou?
Ak vzniká z kvetov a má semená, zaraďujeme ju medzi ovocie. Zelenina, na druhej strane, sú iné časti rastliny, ako je koreň, listy a stonky. Podľa tejto klasifikácie patrí uhorka do skupiny ovocia, aj keď nie je veľmi vhodná do dezertov.
Rozdelenie zeleniny podľa častí rastliny
Toto rozdelenie je užitočné pri plánovaní striedania plodín v záhrade a pre lepšie pochopenie výživových hodnôt jednotlivých druhov zeleniny.
Hlúbová zelenina
Hlúbová zelenina zahŕňa druhy ako hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta. Tieto rastliny potrebujú v záhone dostatok miesta a dlhší čas na dozretie.
Top 10 hlúbovej zeleniny:
- Červená kapusta
- Kaleráb
- Biela kapusta
- Pak Choi
- Kel
- Ružičkový kel
- Čínska kapusta
- Hlávkový kel
- Kel palmový
- Karfiol
Listová zelenina
Listové šaláty, ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát, rastú pomerne rýchlo. Väčšina z nich sa môže zasiať už koncom marca a začiatkom apríla.
Top 10 šalátovej zeleniny:
- Listový šalát
- Hlávkový šalát
- Rukola
- Špenát
- Mangold
- Čakanka štrbáková
- Červená čakanka
- Biela čakanka
- Čakanka hlávková
- Ázijské šaláty
Plodová zelenina
Plodová zelenina, ako tekvica, uhorky a cuketa, potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v skleníku, chránené pred dažďom a nočným chladom. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú vhodné aj kvety cukety.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina vytvára hľuzovité zásobné orgány. Patrí sem napríklad zemiak, mrkva, paštrnák a zeler buľvový.
Top 5 hľuzovej zeleniny:
- Mrkva
- Paštrnák
- Zemiaky
- Zeler buľvový
- Reďkovka
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako ako cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť.
Top 5 cibuľovej zeleniny:
- Cesnak
- Cibuľa
- Šalotka
- Jarná cibuľka
- Medvedí cesnak
Zelenina so semenami (Strukoviny)
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu.
Top 4 zeleniny so semenami:
- Hrach
- Šošovica
- Fazuľa
- Gaštany jedlé
Klíčková zelenina
Pod klíčkovou zeleninou rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky.
Top 4 klíčkovej zeleniny:
- Špargľa
- Bambusové klíčky
- Palmové srdce
- Ružičkový kel
9 chýb začiatočníkov v záhradníctve, ktorým sa treba vyhnúť 😱 ❌
Výživové hľadisko a vplyv na zdravie
Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií.
Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.
Ovocie vs. Zelenina: Kombinácia pre optimálne zdravie
V súboji zelenina verzus ovocie nie sú víťazi. Jediným správnym spôsobom je kombinovať oba druhy potravinových produktov, aby ste dosiahli čo najlepšie nutričné účinky.
Zeleninová diéta
Zeleninová diéta zahŕňa konzumáciu veľkého množstva zeleniny s nízkym obsahom škrobu s nízkym glykemickým indexom. Hlavným predpokladom takejto stravy je skladanie jedál zo surovej, varenej, blanšírovanej zeleniny alebo vo forme siláže. Pri používaní v súlade s pravidlami môže priniesť pozitívne účinky v podobe redukcie hmotnosti a zlepšenia funkcie čriev.
Najdôležitejším aspektom zavedenia zeleniny do vašej stravy je robiť to múdro a udržiavať dostatočný prísun makroživín. Netreba zabúdať, že vláknina obsiahnutá v zelenine je zdravá. Zabraňuje zápche, upravuje činnosť čriev a zlepšuje proces trávenia.
Dbať by sme mali na čo najširšie zastúpenie rôznorodej zeleniny a ovocia v našom stravovaní a konzumáciu jej celého farebného spektra. Rôzne farby totiž znamenajú odlišné zastúpenie prospešných látok.
Zeleninu rozdeľujeme na škrobovú a neškrobovú, pričom škrobová zelenina má podstatne viac sacharidov a energie než neškrobová zelenina. V rámci Zdravého taniera preto do kategórie Zelenina a ovocie berieme do úvahy len neškrobovú zeleninu.
Poznáme aj rôzne tipy ovocia, napríklad jadrové - jablko či hruška, kôstkové - broskyne alebo marhule, bobuľové (napríklad ríbezle, maliny, jahody, egreše, čučoriedky) či citrusové ovocie, ako napríklad pomaranč, citrón, mandarínka, či grapefruit.
Zelenina a ovocie by mali byť základnou zložkou zdravej a vyváženej stravy, pretože svojim obsahom pripomínajú ozajstnú superpotravinu. Sú skvelým zdrojom vitamínov, minerálnych látok, polyfenolov, antioxidantov a vlákniny. Naproti tomu obsahujú len veľmi nízky obsah energie a tukov, keďže sú tvorené najmä vodou.
Konzumácia dostatočného množstva zeleniny a ovocia prináša hneď viacero zdravotných benefitov. Sú nimi napríklad správny vývoj u detí, väčšia dĺžka života, lepšie mentálne a kardiovaskulárne zdravie či lepšia imunita. Príjem požadovanej miery zeleniny a ovocia tiež znižuje riziko chronických ochorení, rakoviny, či srdcových chorôb.
Odporúčaný počet porcií a ich definícia
Pre svoje účinky by sme sa v ich konzumácií naozaj nemali obmedzovať a dbať na pestrosť a rôznofarebnosť zeleniny i ovocia. Denne by sme mali skonzumovať aspoň 400 gramov zeleniny a ovocie. To predstavuje asi 5-7 porcií, čo môžeme prirovnať k rovnakému počtu hrstí. Prevládať by mala zelenina, ktorá obsahuje menej cukru ako ovocie. Pre obe však platí, že by sme ich mali konzumovať najmä čerstvé, prípadne zľahka tepelne upravené. Mimo sezóny môžeme siahnuť po mrazenom ovocí a zelenine, ktoré si uchovávajú výživovú hodnotu. Najdôležitejšie je, aby zelenina a ovocie tvorili základ každého jedálnička. Je vhodné, aby boli súčasťou každého jedla.
Tajná zbraň každého hrdinu a hrdinky. Staňte sa hrdinom svojho zdravia vďaka vyváženej strave.
Druhy plodov
Vznikajú po opelení a oplodnení u semenných rastlín. Dužinaté plody sú také plody, ktoré majú po dozretí dužinaté oplodie, v bunkách sa nachádza bunková šťava. Suché plody - Po dozretí oplodie stráca vodu (vysychá). Pukavé - majú viac semien, po dozretí plod praská a semená vypadávajú do priestoru napr. Nepukavé - majú väčšinou jedno semeno, po dozretí nepraskajú napr. Rozpadavé - tvorí ho viac semien, po dozretí sa neotvára ale sa rozpadá na jednosemenné časti napr. Súplodie vzniká z jedného kvetu s apokarpným gyneceom alebo zrastení plodov na jednom kvetnom lôžku napr. Plodstvo je súbor voľných, zrastených alebo združených plodov, ktoré vznikajú zo súkvetia napr. Hlavnou úlohou plodov a semien je zabezpečiť rozmnožovanie rastlín. Plody a semená majú rôzne mechanizmy, ktorými sa dokážu rozširovať do okolia. Vlastnými silami - semená sú z plodov vyhadzovahé na základe nerovnomerného napätie v oplodí napr. Vetrom - Plody a semená majú "lietacie" zariadenia napr.
tags: #ako #delíme #ovocie #druhy
