Koloidné striebro: Veda, história a využitie

Koloidné striebro zažíva svoju renesanciu a jeho liečivá sila bola známa už našim predkom. Dobré skúsenosti sa však časom strácali a boli nedôstojne nahradené moderným medicínskym vývojom. Poďme sa pozrieť na koloidné striebro bližšie.

Čo je koloidné striebro?

Na úvod si priblížme vysvetlenie zo strany vedy, aby sme lepšie porozumeli praktickému využitiu. Pod pojmom koloid rozumieme systém, v ktorom sú čiastočky veľmi jemne a pravidelne rozdelené. Tieto čiastočky pozostávajú z menej než niekoľko tisíc atómov a môžu mať veľkosť až 200 nm. Jeden nm zodpovedá miliardtine metra. Pomocou generátora vyrobené koloidné striebro obsahuje častice, ktoré sú však ešte menšie. Jednotlivá častica je zložená z cca 15 atómov a má priemer menej ako 1 nm, iba 0,126 nm. Toto koloidné striebro je teda asi 60 000 krát menšie než je červená krvinka alebo veľká baktéria. K pomeru k najmenšej baktérii je čiastočka koloidov striebra ešte takmer 2 000 krát menšia.

Čiastočky striebra v koloidnom striebre nie sú vo vode rozpustené, ale rozptýlené. Jedná sa teda o suspenziu a nie o roztok. Oproti tomu, ak pridáme do vody soli (rovnako tak soli striebra ako dusičnan strieborný alebo chlorid strieborný) sú tieto rozpustené. To znamená, že časti týchto solí svoje spojenie rozkladajú (disociujú) a vznikajú takto pozitívne nabité ióny striebra (Ag +) a negatívne nabité ióny chlóru (Cl-). Je teda znateľný dôležitý rozdiel medzi koloidným, základným striebrom a soľou striebra. Bohužiaľ sa dnes často obe tieto medzi sebou zamieňajú alebo sú považované za zhodné.

Takmer z každej látky môže byť principiálne dvoma postupmi pripravený koloid. K dosiahnutiu požadovanej veľkosti častíc, môžeme látku buď rozomlieť (disperzná metóda) alebo najmenšie čiastočky spojiť (kondenzačná metóda). Ku kondenzácii dochádza napríklad pri hmle, kedy môžu čiastočky prachu slúžiť ako kondenzačné zrnká pre kvapky hmly. Príklad disperzie je dnes už nepoužívaný spôsob mletia striebra v "koloidnom mlynčeku", alebo vznik uhoľného prachu z pevného uhlia. Koloidné čiastočky sú najmenšími časťami na ktoré ide pevná látka rozdeliť bez toho aby došlo k strate individuálnych vlastností látky. Ďalší stupeň zmenšenia je už samotný atóm.

Výroba a stabilita koloidného striebra

Podľa spôsobu výroby (chemicky, mletie alebo elektrolýza) je možné dosiahnuť veľkosti od menej než 1nm až do 10nm. Tieto čiastočky sa nachádzajú v destilovanej vode a nesú elektrický náboj. Pretože sa náboj rovnakej polarity odpudzuje, držia sa jednotlivé čiastočky v rovnováhe. Pozitívny náboj sa rovnako ako u batérie - hlavne vďaka účinku svetla - časom vytráca. Čistý koloid striebra môže byť vyrobený len zo silne demineralizovanej (destilovanej) vody. Čím čistejšie voda, tým dlhšia a ťažšia je procedúra. Preto mnoho výrobcov jednoduchších prístrojov odporúča používanie soli ako prídavku, alebo používanie minerálnej či vodovodnej vody. Takto však dochádza ku vzniku chloridu striebra (stačí už jedno zrnko soli ...) a k zníženiu účinnosti proti baktériám a vírusom.

Vďaka zmenšeniu na čiastočky mikroskopickej veľkosti dochádza k enormnému zväčšeniu celkového povrchu a tým aj zvýšenie účinku. V koloidnej tekutine sa jednotlivé čiastočky pohybujú viac či menej ľahko. Ak sa pohybujú ťažko, hovoríme o géle, v prípade opačnom ide o soľ. Tieto formy môžu prechádzať jedna v druhú, pričom prechod je plynulý.

Botanika R. Brown (1773-1858) vypozoroval, že sa najmenšie čiastočky v tekutine neustále pohybujú. Týmto na seba neustále narážajú, čo tiež zabraňuje klesaniu čiastočiek ku dnu a ich usadeniu. Brownov molekulárny pohyb nastáva u častíc ktoré sú menšie než jeden mikrometer (1mm = 1 tisícina milimetra).

Pojem koloidné zaviedol koncom 19. storočia britský chemik Thomas Graham (1805-1869). Na základe jeho agregačného správania mu priradil grécky názov pre lepidlo. Tu si pripomeňme už spomenutú formu gélu, v ktorom nám môžu pripadať jednotlivé čiastočky ako prilepené k sebe. Koloidné striebro je však jemne rozdelené a nemá s lepidlom nič spoločné. Napriek tomu, že Graham vďaka svojmu vydania v roku 1861 bol neskôr nazývaný "otcom koloidnej chémie", vieme že Michael Faraday (1791-1867) už minimálne 5 rokov pred tým pripravil a popísal iný koloid, totiž koloidné zlato.

História používania striebra

Striebro je jedným z deviatich vzácnych kovov, z ktorých sú zlato a platina najznámejšími. Bolo vždy cenené a veľmi skoro začalo byť používané na výrobu šperkov, príborov a mincí. Homér spomína dokonca aj strieborné brnenia. V stredoveku bolo zlato trinásťkrát cennejšie než striebro. Pred 100 rokmi bolo možné získať za kilogram zlata 28 kg striebra, 1937 to bolo dokonca 77 kg a dnes hodnota striebra ku zlatu prepadla ešte viac.

V Číne sa pred cca. 7000 rokmi vyvinula akupunktúra a bola čím ďalej tým viac zdokonaľovaná. Najprv bolo na ošetrenie akupunktúrnych bodov podľa určitého systému používané ihličky z dreva a bambusu, neskôr boli tieto nahradené kovovými ihličkami a ďalej zlatom a striebrom. Pritom sa zistilo, že zlato pri tomto ošetrení skôr stimuluje a striebro skôr upokojuje. V Egypte sa striebro používalo viac než 3500 rokov pred našim letopočtom na výrobu mincí. Zhruba 2500 rokov potom bolo v medicíne známe, že voda zostane dlhšie pitná pri jej uchovávaná v strieborných nádobách.

Prvé písomné známky na medicínsky význam dusičnanu strieborného pochádzajú z diela legendárneho Gabira ibn Haiana as-Sufi zo druhej polovice desiateho storočia po Kristovi.

Antibiotické účinky striebra boli prakticky užívané i našimi predkami. Pred príchodom chladničiek bolo cez leto takmer nemožné uchovávať potraviny dlhšie čerstvé. Naše babičky pridávali do mlieka striebornú mincu ako ochranu pred skysnutím. Táto metóda na udržanie čerstvého mlieka je ľahko vysvetliteľná, pretože horná vrstva atómov striebra takejto mince reagovala so vzdušným kyslíkom na neviditeľnú vrstvu oxidu striebra. Niektorí zo súčasníkov túto osvedčenú metódu našich predkov opäť zavádzajú.

Už v roku 1869 vedec Raveline upozorňuje na skutočnosť, že striebro rozvíja svoju antimikrobiálnu účinnosť už pri minimálnych dávkach. Ďalší vedec - von Nagel (1871-1938) opísal túto vlastnosť 1893 slovom "oligodynamický", čo znamená "s málom byť aktívny". Zistil, že už koncentrácia 0,0000001% iónu striebra, čo zodpovedá 9,2 * 10-9 M (= 9,2 nmol alebo 1mg) striebra na liter, stačí k likvidácii spirogyry v čistej vode. K zničeniu spór plesne (Aspergillus niger), ako zistil, postačuje aj len 0,00006% iónov striebra, zodpovedá 5,5 * 10-6 M (= 5,5 mmol) striebra.

Základom prípravy vody pomocou striebra je postriebrenie pomocou tzv katadynového postupu (z katalytický a oligodynamický), ktoré bolo vyvinuté v roku 1928. Pri tejto metóde je striebro nanesené na nosič a je takto získaný enormne veľký kovový povrch. Cez tento filter je potom filtrovaná voda a likvidovaní pôvodcovia chorôb. Tento patent bol dokonca základom jednej, dodnes existujúcej švajčiarskej spoločnosti.

Začiatkom 19. storočia malo koloidné striebro svoje samozrejmé miesto v medicíne. Vyznačuje sa svojím veľmi širokým spektrom účinnosti a je takmer úplne bez vedľajších účinkov. Pretože koloidné striebro, z dôvodu predchádzajúcich výrobných postupov, nebolo práve najlacnejšie, bolo tým uľahčené šírenie antibiotík. Od vynálezu penicilínu v roku 1928 bolo zavedené tisíce nových antibiotík. V nich videla medicína kúzelnú zbraň proti existujúcim baktériám. Počas toho ako sa ľudia s entuziazmu oddávali týmto novým vynálezom, upadalo striebro čím ďalej tým viac do zabudnutia. Až potom čo sme museli priznať, že sa v stále väčšom meradle vyvíjajú nové a nové kmene rezistentných baktérií, ktoré nepodľahnú ani najmodernejším antibiotikám, začíname znovu vyvolávať z pamäte prednosti koloidného striebra.

V 1970 rokoch obdržalo chirurgické oddelenie univerzitné kliniky vo Washingtone štipendium na skúmanie nových zlepšených postupov u pacientov s popáleninami. Jeden príklad: na ošetrenie rán bola už od roku 1930 používa tenko valcovaná strieborná fólia (striebro je po zlate kov ktorý je možné vytiahnuť do nejslabější vrstvy, a môže byť spracované až do 0,0027 mm slabého plátu). Týmto postupom bolo zamedzené prílišným stratám tekutín a podporená tvorba nového tkaniva. Pri popáleninách a obareninách je ale dôležité zamedziť vzniku infekcií a pôvodcov chorôb. Tiež tu je Strieborná fólia a koloidné striebro dôležitým prínosom.

Rovnako v Nemecku bol výnimočný účinok striebra dlho známy. Už 1881 odporúčal Lipský gynekológ Carl Sigmund Franz Credo (1819-1892) použitie dusičnanu strieborného pri veľmi rozšírenom zápale zakončenie pupočnej šnúry novorodencov. Táto komplikácia bola často spôsobená (Gonorrhöe) matky a mohla byti touto novou metódou okamžite odstránená, z tohto dôvodu bola tzv "Credo-Prophylaxe" u novorodencov zákonne predpísaná. Rovnako dnes sú v používaní očné kvapky, ako lekárnicky povinný prostriedok, obsahujúce dusičnan strieborný. Tieto sú u tejto indikácie povolené. Vedľa dusičnanu strieborného bol používaný okrem iného jodid strieborný a chlorid na dezinfekciu, rovnako ako strieborný laktát ako adstringierendes a antiseptické prostriedky. Oxid striebra sa predtým nasadzoval proti cholere a epilepsii.

Účinnosť koloidného striebra

Koloidné striebro je univerzálny prostriedok, takmer bez vedľajších účinkov na liečenie mnohých ochorení. V mnohých pojednaniach bolo preukázané, že je účinné proti baktériám (napr. stafylokokom a streptokokom), vírusom a plesniam. Zaujímavosťou zostáva, že pre ľudský organizmus dôležité baktérie v hrubom čreve ostávajú väčšinou ušetrené, pretože koloidné striebro je do krvného riečišťa alebo lymfatického systému prijímané najneskôr v tenkom čreve.

Koloidné striebro môže byť použité aj u ochorení ktorých príčina nie je úplne známa. Do dneška bol úspešný účinok koloidného striebra opísaný pre obrovské spektrum chorôb, totiž pre niekoľko stoviek rôznych pôvodcov chorôb. Predovšetkým na začiatku nášho storočia bola jeho účinnosť intenzívne skúmaná veľkým počtom známych vedcov, ktorí zverejňovali svoje výsledky v renomovaných zdravotníckych časopisoch ako Lancet, Journal of the American Medical Association a Britoch Medical Journal. Courtenay tieto pôsobivé práce zhromažďoval a zhrnul v knihe. K ochorením, u ktorých sú skúsenosti s koloidným striebrom k dispozícii patria početné problémy zraku, dýchacieho systému, kože, pohybového aparátu a nervového systému.

Ak pomyslíme, že širokospektrálne antibiotikum (proti bakteriálnej infekcii) alebo širokospektrálny antimykotikum (proti plesnivému ochorení) môže pôsobiť vždy len na určitú časť pôvodcov, je toto enormnou prednosťou. Antibiotikum pôsobí vždy len proti jednému malému počtu rozdielnych pôvodcov chorôb a nikdy proti vírusom.

Koloidy hrajú v prírode veľmi dôležitú úlohu. Bez nich by nebolo života, pretože všetky životné procesy v bunke, stavebnom kameni žitia, sú založené na koloidných formách.

Čím väčšie sú čiastočky, tým viditeľnejšie na nich pôsobí gravitácia. Padajú na dno nádoby. U malých predmetov, rovnako ako u koloidných čiastočiek je ešte jedna sila ktorá zabraňuje ich potopeniu. Túto vlastnosť označujeme ako Brownov molekulárnej pohyb.

Tabuľka veľkostí častíc:

Častica	Veľkosť (nm)
Červená krvinka	cca 7 000 - 8 000
Veľká baktéria	cca 1 000
Koloidné striebro (vyrobené generátorom)	0,126

Výroba koloidného striebra