Príčiny zníženia spotreby mlieka na Slovensku v porovnaní so svetom

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku a vo svete je komplexná téma, ovplyvnená mnohými faktormi. V tomto článku sa pozrieme na príčiny poklesu spotreby mlieka, rozdiely v spotrebe medzi Slovenskom a svetom, ako aj na špecifiká produkcie a spotreby kozieho a ovčieho mlieka.

Spotreba mlieka na Slovensku v porovnaní so svetom

Spotreba mlieka na Slovensku výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie. Zatiaľ čo v krajinách EÚ je priemerná spotreba vyše 320 kg na osobu a rok a v Českej republike 280 kg, na Slovensku je to iba 160 kg na osobu a rok. Tento rozdiel je alarmujúci a poukazuje na potrebu analyzovať príčiny tohto stavu a hľadať spôsoby, ako zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.

Popredný odborník na mliekarstvo, Ing. Karol Herian, CSc., ktorý pôsobil 35 rokov ako riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline, sa dlhodobo venuje tejto problematike.

Príčiny nízkej spotreby mlieka

• Ceny a deformácie trhu s mliekom: Výkupné ceny mlieka na Slovensku sú v porovnaní s inými európskymi štátmi nízke a nepokrývajú ani polovicu výrobných nákladov. Príčin je viacero, vrátane zavedenia eura, nižšej DPH na potraviny v okolitých krajinách, dlhodobého poklesu spotreby mlieka a jeho nadprodukcie.
• Deformácia trhu: Deformáciu trhu s mliekom spôsobujú aj dotácie z EÚ a rozdiely v podpore medzi starými a novými členskými štátmi. Jednou z príčin nadprodukcie bolo aj zrušenie exportných náhrad.
• Kríza konkurencieschopnosti v potravinárskom sektore: Zväz zároveň upozorňuje na zásadnú krízu konkurencieschopnosti v potravinárskom sektore, ktorá vznikla najmä v dôsledku konsolidácie trhu a rastúcich nákladov.
• Dôsledky krízy na spotrebiteľov: Znížená kúpyschopnosť obyvateľstva vedie k šetreniu a znižovaniu spotreby potravín, čo vytvára domino efekt naprieč celou produkčnou vertikálou.

Na trhu s mliekom je veľký prebytok mlieka. Za minulý rok došlo k navýšeniu dodávok mlieka na európskej úrovni až o 2,5%, čo predstavuje objem 3,7 miliardy kilogramov. Aj na slovenskom trhu je prebytok mlieka. V praxi sa to prejavuje tak, že spracovatelia mlieka nemajú o mlieko záujem.

Slovenskí prvovýrobcovia dlhodobo zaznamenávajú straty. Vo väčšine členských krajín EÚ je situácia v sektore mlieka veľmi zlá.

Niektoré spracovateľské podniky dokonca pristupujú k rušeniu, resp. Podľa prieskumu SZPM je na Slovensku minimálne 12 podnikov, ktoré v druhom štvrťroku nemajú zmluvne zabezpečený odbyt mlieka. Objem takéhoto „voľného mlieka“ je takmer 9 miliónov za druhý štvrťrok, resp. Aj v prípade uzatvorených dlhodobých zmlúv o dodávke avizujú spracovateľské podniky ďalšie zníženie nákupných cien mlieka na II. Q. Na pultoch obchodných reťazcov sa čoraz častejšie objavuje mlieko a mliečne výrobky za dumpingové ceny.

Finančný rozdiel medzi nákupnou a spracovateľskou cenou mlieka zahŕňa náklady na zvoz, spracovanie, zabalenie, skladovanie a rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov do obchodu a prípadný zisk. Pokles cien je na úrovni prvovýroby, spracovania aj obchodu, ale rozdiely tam sú. Nákupná cena mlieka poklesla, ale odbytová marža spracovateľov poklesla menej a obchodná marža obchodníkov stúpla.

Napriek tomu prvovýrobcovia mlieka reagujú na klesajúci dopyt a znižujú produkciu mlieka. Objem predaného mlieka bol nižší ako v predchádzajúcom období. Pokles produkcie mlieka je spôsobený aj poklesom stavov dojníc, čo je nevratný proces.

Prvovýrobcovia nevlastnia technológie na spracovanie mlieka a navyše je to investične náročná záležitosť.

V súčasnosti je v Európe veľký prebytok mlieka, takže predaj mlieka do zahraničia je síce možný, ale o jeho trvácnosti a spoľahlivosti sa pochybuje.

Najvážnejšia situácia je v štátoch, kde vlastná spotreba tvorí len menšiu časť samotnej produkcie mliečnych výrobkov. Ide najmä o veľkých exportérov ako sú Holandsko, Nemecko, Dánsko alebo Írsko. Na slovenský trh sa pritom tlačí aj prebytková zahraničná produkcia.

Slovenskí mliekari upozorňujú, že pokles cien mliečnych výrobkov na domácom trhu nie je možný, pretože slovenský mliečny sektor je investične podvyživený a čelí zvýšeným nákladom, poplatkom, odvodom a daniam.

Dlhodobé šetrenie domácností môže tiež ohroziť domáci odbyt mliečnych výrobkov a spomaliť investície do modernizácie mliekarní.

Tento trend predstavuje riziko aj pre potravinovú sebestačnosť Slovenska. Tá je kľúčová pre stabilitu krajiny v prípade výkyvov na medzinárodnom trhu. Menej stabilný domáci sektor znamená väčšiu závislosť na dovoze a zahraničných cenách, čo môže zvýšiť zraniteľnosť Slovenska voči externým šokom.

Do konca tohto roka dôjde na Slovensku k poklesu ceny za surové kravské mlieko, čo súvisí s celkovým znižovaním cien v sektore mlieka na európskej úrovni. Slovenský mliečny sektor však nemôže kopírovať klesajúce ceny v európskom meradle, a to najmä z dôvodu konsolidačných opatrení.

Ceny mlieka padajú na celom svete a bolestne to cítia aj slovenskí farmári. Kríza sa neskončí o mesiac ani o dva, ale potrvá možno ešte celý rok. Stáva sa už nielen vecou poľnohospodárov, ale aj politiky.

Slovensko si môže udržať výrobu mlieka a dokonca ju zvýšiť, pokiaľ bude efektívnejšie a viac sa zapojí do svetového obchodu. Šancou je čínsky trh. Dôležité je skonsolidovať mliečne farmy, aby v normálnych podmienkach vyrábali mlieko čo najefektívnejšie a obstáli vo svetovej konkurencii.

Chceme, aby dotácie smerujúce do výroby mlieka v štátoch Európskej únie zaručovali rovnosť šancí. Mliečne výrobky, ktoré sa dostávajú na slovenský trh, nesúťažia len cenou, ktorá vyjadruje um a schopnosti farmárov tej-ktorej krajiny, ale aj rôznu mieru podpôr. Nech je Spoločná poľnohospodárska politika naozaj spoločnou a rovnakou pre všetkých.

Slovensko je schopné vyrobiť aj dvojnásobok súčasnej produkcie mlieka. Nielen automobilky, ale aj mlieko dokáže ponúknuť nové pracovné miesta, a to nielen priamo, ale aj sekundárne.

Na svetovom trhu sa nedá súťažiť cenou, možno súťažiť len špičkovou kvalitou. Uplatnením nových vedeckých postupov vrátane genomického hodnotenia zvierat.

Zväz mliekarov však upozornil, že potravinársky priemysel v Slovenskej republike čelí kríze v konkurencieschopnosti a v dôsledku konsolidácie znížený celkový príjem najmä rodín výrazne zníži ich kúpyschopnosť.

Konsolidačné opatrenia vo forme zvýšených nákladov, poplatkov, odvodov a daní musia podľa nej mliekari premietnuť do svojich nákladov, čím sa zvyšuje ich finančná záťaž a znižuje konkurencieschopnosť v rámci domáceho a európskeho trhu.

Do poľnohospodárskeho odvetvia potrebujeme dostať mladých a vzdelaných ľudí, ktorí budú radi, že pracujú v potravinárskom odvetví. Potrebujú presvedčiť o tom, že to, čo budú v budúcnosti robiť, bude mať význam.

Je kľúčové, aby vláda a odborné organizácie poskytli cielenú podporu mliekarom. Od investícií do modernizácie výroby, cez daňové úľavy a dotácie, až po stimulovanie odbytových možností na domácich aj zahraničných trhoch. Takéto opatrenia by mohli zlepšiť konkurencieschopnosť, posilniť stabilitu trhu a podporiť dlhodobý rast sektora.

V oblasti živočíšnej výroby narastajú zásoby produktov tak v EÚ, ako aj vo svete, pričom ide hlavne o sektor mlieka. Export EÚ je stabilný.

Vysoké zásoby obilnín znižujú ceny rastlinných komodít okrem cukru, ktorého je na svetovom trhu nedostatok. Ceny poľnohospodárskych komodít ovplyvňuje spomalenie rastu HDP v rozvojových krajinách, pokles kurzu niektorých hlavných konkurenčných svetových mien a nižšia cena ropy.

Možnosti riešenia

• -zvýhodneniu podpory živočíšnej výroby
• -zabezpečenie rovnováhy na trhu s mliekom
• Presadzovať prijatie európskej legislatívy na zabránenie zneužívania dominantného postavenia obchodných reťazcov.

Spotreba ovčieho a kozieho mlieka

Spotreba pravých ovčích a kozích mliečnych výrobkov rastie, ale v porovnaní s potravinársky a gastronomicky vyspelými krajinami sme iba na začiatku cesty. V krajinách Európy, kde je rozšírený chov oviec a kôz, je spotreba vyše 100 kg mlieka na osobu a rok a spotreba syrov je vyše 6 kg ovčieho a kozieho syra na osobu a rok. Na Slovensku je to iba 1,6 kg ovčieho i kozieho syra na osobu a rok. Vzhľadom na výživné vlastnosti kozieho a ovčieho mlieka by ich spotreba mala podstatne stúpnuť, čo si vyžaduje úsilie v oblasti pomoci štátu a silnej propagácie spotreby.

Svetová produkcia mlieka všetkých druhov je 650 mil. ton, pričom podiel ovčieho mlieka predstavuje 1,3 % a kozieho mlieka 1,9 %. Na Slovensku tvorí podiel ovčieho mlieka iba 1,1 % a kozieho mlieka ešte menej, a to 0,13 %. Najväčšia produkcia ovčieho a kozieho mlieka je v krajinách Ázie a Európy.

Na Slovensku sa oficiálne chová okolo 17-tisíc kôz, ale v skutočnosti je ich počet podľa odhadov dvojnásobne vyšší. Odhaduje sa, že ročne sa vyprodukuje 1,3-tisíc ton kozieho mlieka.

Výnimočnosť kozieho mlieka

Kozie mlieko je biologicky cenný nápoj, ktorý obsahuje minerálne soli vápnika, horčíka, sodíka, draslíka a fosforu, soli stopových prvkov, vitamíny a kyselinu listovú. Množstvo bielkovín je vyššie ako v kravskom mlieku a organizmus niektorých ľudí znáša kozie mlieko podstatne lepšie ako mlieko kravské. Lepšia stráviteľnosť je spôsobená rozmermi a zložením tukových častíc, ktoré sa podobajú materskému mlieku. Tuk kozieho mlieka je prirodzene homogénny a tým ľahšie stráviteľný. Kyselina kaprylová a kaprínová pomáhajú činnosti žliaz s vnútornou sekréciou a pri liečení intestinálnych koronárnych porúch.

Kozie syry sa stávajú postupne aj u nás vyhľadávanou pochúťkou. Najviac sú rozšírené mäkké, čerstvé kozie syry, a to buď vo forme jemného kozieho tvarohu, alebo ako klasický hrudkový syr. Mnohí malovýrobcovia robia aj parené kozie syry a kozie jogurty. V zahraničí je veľmi rozšírená výroba kozích syrov s bielou plesňou, ale i syry rôzne ochutené bylinkami. Rozbehla sa aj výroba zrejúcich kozích syrov, ktoré sú unikátne svojou výbornou chuťou i konzistenciou a dosiahli najvyššie ocenenia i na svetových výstavách.

Kozia vôňa, ak je čistá a mlieko sa uchováva v čistom prostredí, nie je nepríjemná, ale krásne voňavá a sladká. Syry z kozieho mlieka nemajú nepríjemnú chuť, ale sú chuťovo bohatšie a iba nepatrne pikantnejšie, a aj to až po dlhšom čase zrenia. Súčasní chovatelia kôz produkujú krásne, čisté a voňavé mlieko.

Výroba syrárskych špecialít je vecou našej tradície a prestíže. Treba podporovať a obnovovať tradičné výrobky, remeslá i folklór. V súčasnosti, pokiaľ za syrárske špeciality považujeme ovčie, kozie a vybrané špeciality z kravského mlieka, tak možno povedať, že minimálne tretinu spotreby syrov na Slovensku tvoria syrárske špeciality. Význam syrárskych špecialít je veľmi rozsiahly.

Tabuľka: Porovnanie spotreby mlieka

tags: #príčiny #zníženia #spotreby #mlieka #Slovensko #svet

Populárne príspevky:

• Omáčka z varenej zeleniny: Rýchle recepty
• Recepty na teľacinu
• Ako pestovať zemiaky Flavia
• Eko recepty na čistiace prostriedky
• Tipy na spracovanie granátových jabĺk