Jozef Mikulík: Významný dobšinský historik a archivár

Jozef Mikulík (Mikulik József) sa narodil 24. januára 1852 v Dobšinej v chudobnej baníckej rodine. Bol to významný historik, archivár a právnik, ktorého krátky život bol mimoriadne plodný. Skôr ako uvedieme ďalšie údaje o jeho krátkej, ale výnimočne významnej a plodnej životnej cesty, považujeme za potrebné zmieniť sa o správnosti pravopisu jeho priezviska. Mikulík totiž vo svojom rukopise, ale aj vo všetkých prácach vydaných tlačou, si píše meno s krátkym „i“.

Poloha Dobšinej na mape Slovenska

Vzdelanie a štúdium

Základné školské vzdelanie získal v rodnom meste. Po jeho ukončení pokračoval v štúdiách na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave. Tu pod vedením profesora Karola Kramárčika, ako uznávaného odborníka v Uhorsku, sa venoval najmä štúdiu jazykov a histórii. V štúdiu bol veľmi nadaný, a to i napriek tomu, že štipendium od mesta nedostal. Po absolvovaní gymnázia pokračoval v štúdiu práva na Evanjelickom kolégiu v Prešove, pod vedením štítnického rodáka a v celom Uhorsku uznávaného profesora Andreja Vandráka. Bol vynikajúcim a usilovným žiakom, ale na jeho telesný stav nepriaznivo vplývala skutočnosť, že na zabezpečenie živobytia bol nútený zarábať si tak, že poskytoval poradenské služby a mimoriadne hodiny výučby.

Pôsobenie v Dobšinej a Rožňave

Po ukončení štúdia a nadobudnutí právnického diplomu, sa vrátil do rodného mesta, kde okrem iného viedol aj archív mesta a bol zvolený za mestského radcu. Je nesporné, že Mikulík silne vnímal „historické ovzdušie“ svojho rodného mesta a náboženské protestantské tradície. Mestský archív, ktorý už od dôb Bélu IV. chránil pôvodné dokumenty bol predovšetkým predmetom jeho záujmu. V roku 1880 sa uchádzal o funkciu mešťanostu, ale voľby prehral o jediný hlas. Zranený touto skutočnosťou sa v roku 1881 odsťahoval do Rožňavy, kde prijal funkciu stáleho zástupcu advokátskej kancelárie Dr.

O tom, čo bolo príčinou jeho smerovania a ojedinelého vzťahu k histórii, možno dnes iba uvažovať. Bola to iba náhoda, alebo to čiastočne spôsobili historické udalosti a spomienky z miest kde žil, teda z Dobšinej, Prešova a Rožňavy. Z jeho učiteľov by na túto skutočnosť mohol mať vplyv predovšetkým Karol Kramarčík (Kramarcsik Károly), ktorý v tejto dobe bol najvýznamnejším učiteľom rožňavského gymnázia, alebo Ondrej Vandrák (Vandrák András) či Tomáš Vécsey (Vécsey Tamás) z Prešova. Dokázal si zabezpečiť všetky predpoklady v záujme poznávania histórie - znalosť jazykov, dôslednú orientáciu v pomocných vedách, ale predovšetkým bola to jeho vlastná usilovnosť, ktorá sa nemalou mierou podieľala na jeho dosiahnutých úspechoch. Naučil sa všetko, čo mu prinášalo výsledok, zbieral ľudové porekadlá z okolia Dobšinej, písal pre noviny Budapesti Hírlap a do iných regionálnych časopisov a novín.

Dielo a prínos

Prvou jeho uverejnenou prácou bol monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878 ("Dobschau und die Dobschauer Eishőhle. Eine monographische Skizze"). Rokom 1880 sa začína obdobie rozsiahlejších autorových aktivít. Časopis Történelmi Tár uverejnil ďalšiu jeho prácu o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej ("A bánya és vasipar története Dobsinán"), ktorá bola neskôr vydaná aj knižne. Táto práca je vo vtedajšej literatúre doslova ozajstným prelomom a jednoznačne preukázala jeho vedecké schopnosti. Bola spracovaná na základe pôvodných dokumentov dobšinského archívu, nájomných kníh, zápisníc mestskej rady a banského súdu súdnych rozhodnutí, matriky a ďalších dôveryhodných podkladov.

Štruktúra a rozdelenie práce dokazuje, že autor bezpochyby detailne ovládol všetky poznatky. V prvej časti autor podáva históriu baníctva a hutníctva, ďalej dejiny dobývania jednotlivých nerastných surovín ako sú železná ruda, meď, striebro, ortuť, kamenné uhlie, kobalt, nikel, mlynský kameň a priemyselné spracovanie surovín. Druhá časť je venovaná dejinám banského práva a jeho orgánom. Prílohu publikácie predstavujú najdôležitejšie dokumenty. Nasledujúcim jeho dielom bolo spracovanie dejín gemerského evanjelického seniorátu ("Gömöri ág. hit. evang. esperesség története“) na základe bohatého archívneho materiálu štítnického seniorátneho archívu. V tejto práci sa prejavila ďalšia oblasť jeho záujmu ako aj tá skutočnosť, že aj vo sfére teológie, kultúry, dejín cirkví a ich činností mal široký prehľad.

Baňa svätá Barbora ⛏️ | História baníctva v Banskej Štiavnici

Po detailnom preštudovaní všetkých podkladov začal spracovávať dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta ("Magyar Kisvárosi élet 1526-1715“), s obrázkami a reprodukciami napísal a vydal Jozef Mikulík). Túto prácu odborná tlač, rovnako ako aj verejnosť, prijala s veľkým nadšením. Práca, v 14. kapitolách, úvode, závere a prílohe, objasňuje dejiny málo poznaného obdobia histórie a život v rušných udalostiach 16. a 17. storočia. Práca má 14 kapitol, úvod, záver a prílohy. V postate zahrňuje a podrobne opisuje všetky oblasti života malého mesta, počnúc zemepisnou polohou, opisom prírodných pomerov, ďalej charakteristiku obyvateľstva, údaje o jeho aktivitách, národnostné a právne pomery.

Po úspešnom uvedení tejto práce, chcel Mikulík ešte opísať život starej uhorskej šľachty, a tak začal intenzívne zbierať potrebné podklady. Nie je isté, či ho k tomu nepodnietili aj podobné výskumy baróna Bélu Radvánszkého, ktorý už v roku 1879 uverejnil veľkú zbierku dokumentov. Podľa svojho zvyku, vedľa tejto činnosti, napísal aj iné menšie práce, ako životopis Bebekovej Žófie Patócsy, či životopis hornouhorského priemyselníka Štefana Stempela, určené pre pripravované uhorské historické životopisy.

Mapa rozšírenia baníctva vo svete

Predčasná smrť

Ako najusilovnejší člen rožňavského čitateľského spolku bol však pri čítaní jeho prác už nemocný. Vyčerpávajúca práca podlomila jeho už od detstva trvajúci zlý zdravotný stav. Napriek tomu jeho duch pre prácu nezanikol, nezanedbával ani advokátsku činnosť. Jeho veľmi nádejná a na výsledky veľmi bohatá cesta, bola v januári roku 1886 náhle prerušená. Okolo nového roka trávil čas u svojho svokra - lesmajstra Bretza v Joviciach. Tu sa dozvedel, že gróf Andrássy Manó sa nachádza v Betliari. Skoro ráno, za treskúcej zimy, sa na saniach vybral na cestu do Betliara, aby sa s grófom dohodol o možnosti bádania v jeho archíve a o ďalšom postupe. S grófom viedol dlhší rozhovor pod holým nebom a potom sa na saniach vrátil do Jovíc. Vtedy prechladol a už na druhý deň sa chorý vrátil do Rožňavy. Za desať dní, 14. januára, ako 34 ročný, neočakávane a rýchlo zomrel na zápal pľúc.

Správa o jeho skone zarmútila celú Rožňavu. Mesto, sa s osobnosťou, ktorá mu veľa znamenala, sa s ním dôstojne rozlúčila dňa 16. januára 1886. Jeho vedúci Dr. Sándor Markó preniesol smútočný prejav, rovnako ako aj vtedajší biskup Štefan Czékus.

Zoznam prác Jozefa Mikulíka:

Dobschau und die Dobschauer Eishőhle. Eine monographische Skizze (1878)
A bánya és vasipar története Dobsinán
Gömöri ág. hit. evang. esperesség története
Magyar Kisvárosi élet 1526-1715
Muráň a okolie, Pesti Napló, 1880, č.
Obrázky z tohto starého dobrého života, Eperjesi Lapok (Prešovské listy), 1881, č.
Dobšiná a ľudia, Eperjesi Lapok (Prešovské listy), 1881, č.
Neresti jedného uhorského mesta v druhej polovici XVI.
Pomaďarčenie jedného nemecky zmýšľajúceho mesta v XVII.
Gróf Gimesi Forgáč Šimon, Gömör-Kishont (Gemer-Malohont), 1883, č.
Michal Kalmár, sudca mesta Rožňavy v roku 1644, Gömör-Kishont (Gemer-Malohont), 1883, č.
Neresti jedného uhorského mesta v druhej polovici XVI.
Hrad Rožňava v tureckom jarme, Gömör-Kishont (Gemer-Malohont), 1884, č.
Život uhorského malomesta v XVI - XVII.
Z čias holdu, Budapešť, Budapesti Hírlap, (Budapeštianske zvesti), 1885, č.
Účinnosť zákonov a verejné vzdelávanie na konci XVII. storočia, Gömör-Kishont (Gemer-Malohont), 1885, č.
Vybrané časti zo zaujímavého kódexu, Gömör-Kishont (Gemer-Malohont), 1885, č.
Údaje o živote šľachty v XVI. - XVII.

V roku 1917, keď od jeho úmrtia uplynulo tridsať rokov, pre tlač a vydanie pripravil pôvodný rukopis J. Mikulíka akademický učiteľ teológie z Bratislavy Sándor Kovács, ktorý sa zachoval v archíve prešovského kolégia.