Prístup k informáciám: Obec Hubová a jej výzvy

Obec Hubová, nachádzajúca sa v malebnej Hubovskej doline, čelí mnohým výzvam spojeným s dopravou, infraštruktúrou a rozvojom. Strategická poloha obce z nej robí kľúčové miesto v dopravnom koridore, no zároveň prináša problémy s tranzitnou dopravou a bezpečnosťou.

Dopravná situácia v Hubovej

Každý deň prejde dedinou približne 27-tisíc vozidiel. Obyvatelia Hubovej si po rokoch zvykli na autá pod oknami, trúbenie klaksónov, blato, mláky aj zvírený prach. „Z obecných komunikácií v exponovaných časoch vojsť autom na hlavnú trasu trvá niekedy pridlho,“ reaguje Stanislav Nechaj, starosta Hubovej. V hustej premávke sa veľmi zle orientujú aj školáci. „Prechádzajú cez cestu, ibaže tých áut je neskutočne veľa a kolóny sa tiahnu celou dedinou,“ dopĺňa riaditeľka základnej školy Martina Čiešková.

Dokončenie diaľničného obchvatu pri Ružomberku s desaťročným meškaním je nádejou na zlepšenie situácie. Na stavenisku je denne asi 500 ľudí a veľa techniky. V Hubovej vedia, že kým nebude hotový aj následný úsek do Turian, v obci sa nič nezmení. Miestni sa obrátili na trpezlivosť, no bezbranní sú najmä bicyklisti a chodci.

Výstavba diaľnice D1 a jej vplyv na obec

Ešte nerozostavaný a nevysúťažený úsek Turany - Hubová pokladá minister dopravy Jozef Ráž mladší za reálny. „Urbanistický dopravný koridor v osi Bratislava - Trnava - Prešov - Košice mal byť už dávno skompletizovaný. Zbytočné sa pýtať, či sa to oplatí. Čistá matematika ide bokom. Aj teraz, ak ide o necelé dve miliardy eur zo štátneho rozpočtu. Geopolitický rozmer D1, čo vedie na východnú hranicu schengenu a EÚ, je jeden z dôvodov, prečo sa o europeniaze uchádzať budeme,“ hovorí minister a predlžovať prípravu podľa neho úsek iba predraží.

Prebiehajú dlhodobé „pozičné boje“ o varianty posledného úseku - ide o to, či stavať variant tunelový alebo údolný. Najbližší čas ukáže, či Ráž mladší vstúpi do histórie. Ani starosta Schestág v Krpeľanoch, ani v Ratkove však s tunelovým variantom uzrozumení nie sú. V obciach sa boja, aby výstavba dočasne neohrozila podzemnú pitnú vodu.

Tunelový variant masívom Kopa víta i Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko: „Sme radi, že krásna dolina, ikonický sútok Oravy a Váhu pod majestátnym Šípom, sútok, ktorý patrí medzi najkrajšie miesta na Slovensku, ostane uchránený od devastácie stavbou diaľnice.“ Kým však nebude stáť úsek s tunelom Korbeľka, skoro šesť kilometrov dlhým, autá budú naďalej jazdiť Hubovou.

Novelizácia zákona o strategických investíciách podľa vlády zrýchli a uľahčí procesy už aj pri dokončení D1.

Infraštruktúra a turizmus

Rieka Váh vždy stála v ceste životne dôležitého severojužného spojenia Liptova s Oravou. V roku 1669 postavili na kráľovský príkaz most. V Hubovej ešte donedávna premávala historická kompa. Slúžila v časoch pltníkov i čulej plavebnej premávky.

Lavicu pre peších spájajúcu Švošov s Hubovou postavili v roku 1968, po polstoročí statik posúdil jej poškodenie. Vraj bola na spadnutie. Starosta Švošova Milan Široň: „Jedno z nosných hrdzavých lán bolo do polovice hrúbky zodraté, už by asi povolilo. Problém s lavicou ukázal, aká je pre nás dôležitá. Aj Hubovčania boli zvyknutí cestovať železnicou.“

Na novú, elegantne „štýlovú“ cyklolávku za 1,4 milióna eur sú však hrdí. Aj vo Švošove, aj v Hubovej. Lavica ich opäť spája, hoci v každej z obcí volili iného prezidenta. Ak chceli eurofondy na výstavbu, museli projekt ušiť na mieru cyklotrase do susednej Komjatnej.

Okolie láka aj peších turistov. „S občianskym združením Prales, Národným parkom Veľká Fatra a so susedmi z druhej strany Váhu - švošovskými turistami, sme privítali spoločné dielo, takmer 11-kilometrový Hubovský okruh. Začína sa v železničnej stanici Švošov, pokračuje novou lávkou, ľudovo nazývanou doteraz hojdacím mostíkom - verejnosti ho odovzdali vo februári,“ vraví šéf miestneho klubu turistov Štefan Ižo.

História a kultúra

Názov obce Gombáš platil do júna 1948. Koreň slova gomba - huba, je slovenský, prípona -áš je maďarská. Ani podpisová akcia za zachovanie názvu nepomohla. Erb obce: Podľa historického pečatidla - odtlačku na dokumente z roku 1867, ho navrhli Ladislav a Dragica Vrteľovci.

V roku 1970 sa tri ružomberské dychovky spojili s hudbou v Hubovej, ktorú od roku 1955 viedol salezián Štefan Olos, a utvorili nevídané stočlenné hudobné teleso. Dlhé trvanie však nemalo. Obecný kronikár Karol Okáľ zaznamenal aj úspešné medzníky domácich ochotníkov, ktorí fungujú vyše sto rokov a patria k najoceňovanejším na Slovensku.

V divadelnom súbore združenia divadelných ochotníkov v Hubovej sa osadenstvo rokmi menilo ako v rodinách ochotníkov, kde sa postupne ženísi s mladuchami stávali dedami a babkami. Bývalá starostka Zdenka Jarošová sa okrem pôsobenia v súbore venuje výchove mladých a v jej detskej hereckej družine bol i držiteľ ceny OTO Peter Marcin.

V hubovskej škôlke a základnej škole možno rastú ďalší úspešní herci. V rámci Hviezdoslavovho Kubína tí najmenší súťažili pásmom O svrčkovi a mravcoch a vareškovým divadielkom Soľ nad zlato.

Sociálne aspekty

V júli pred piatimi rokmi Hubovú zapísali k sídlam, kde žijú trojčatá. V Ružomberskom okrese sa to udialo po 35 rokoch. Romana Holíková, v tom čase 28-ročná matka z Hubovej, po pôrode dochádzala do martinskej univerzitnej nemocnice. Po dvadsiatich piatich dňoch šťastná mamička po prvý raz držala v náručí Leu, Matúška a Šimonka.

Dobrovoľní hasiči

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) obce Kláštor pod Znievom v okrese Martin môže využívať pri zásahoch nové hasičské vozidlo. DHZ v Kláštore od Znievom funguje už od roku 1874, v minulom roku si tak pripomenul 150. výročie svojho založenia. Je druhým najstarším v regióne Turca.

Problémy s mostom

Dedinky Švošov a Hubovú spája cez rieku Váh lávka. Prechod dva metre široký a vyše 70 metrov dlhý tvoria miestami prehnité dosky, pokope ho držia dve skorodované laná. Zatiaľ. Je otázne, koľko ešte vyše 60-ročný most vydrží. Pravidelná výmena dosiek a natieranie proti korózii už nestačí.

Statik Jozef Recký poukázal na nedostačujúcu tuhosť, veľké výkyvy pri prechode jednej osoby, zatekanie pätiek betónových základov či rozpadávanie mostovky. „Najhoršie sú na tom nosné laná, ktoré majú vplyvom zatekania vody a následnej korózie poprerušované pramene,“ tlmočí starosta Švošova vtedy najzávažnejší nedostatok. A to všetko v dôsledku veku lávky.

V roku 2016 nechal starosta vypracovať nový projekt firme Befe. Projektant Fedor Beťko navrhol novú lavicu pre peších a cykloturistov. Pozostávala by z pevných častí a betónovej mostovky s asfaltovým povrchom. Nový most by stál približne 300-tisíc eur. Na sume sa zhodli viacerí zhotovitelia, ktorých starosta na základe projektu oslovil.

Zákon mestám a obciam nepovoľuje investovať do cudzieho majetku. „Susedka“ Hubová však prispieva zhruba polovicou na dosky na lavici. O pomoc a finančné prostriedky požiadali obaja starostovia aj Úrad vlády. Prvý raz vlani v októbri a opätovne v januári tohto roka. Obrátili sa tiež na VÚC Žilina. Odpoveď zatiaľ nedostali. Podľa informácií však na Úrade vlády v spolupráci s ministerstvom financií už preverujú možnosť, ako tejto žiadosti vyhovieť.

tags: #pristup #k #informaciam #hubova #obec

Populárne príspevky:

• Recepty na Zapekané Kura
• Recept na tortu z Báčskeho Petrovca
• Rýchly jablkový koláč
• Všetko o špaldovej múke
• Ako pripraviť bravčové pliecko