Producenti vajec, štatistiky a slovenské poľnohospodárstvo

V roku 2012 slovenské domácnosti pocítili zvýšené náklady na potraviny, pričom jedným z produktov, ktorého cena vzrástla, boli aj vajcia. Ešte pred rokom sme desaťkusové balenie vajíčok kúpili aj za 1,50 eura, dnes už stojí v priemere o 5 centov viac a cena bude aj naďalej rásť. Poďme sa pozrieť na možné príčiny tohto javu, analyzujúc vtedajšiu situáciu v poľnohospodárstve a potravinárstve na Slovensku, ako aj vplyv legislatívnych opatrení a potravinových škandálov.

Potravinové škandály a ich vplyv

Potravinové škandály sa stávajú novodobým fenoménom. Tento rok potrápili nielen Slovensko, ale aj naše susedné štáty. Jedným z prvých za posledných 9 mesiacov bola aféra s poľskou cestárskou soľou, ktorá vypukla vo februári tohto roka. Dovtedy nič netušiaci zákazníci sa zrazu dozvedeli, že jedlá, ktoré konzumovali takmer dennodenne môžu obsahovať škodlivé chemikálie. Išlo predovšetkým o mäsové výrobky, ale aj chlieb a pečivo.

O pár dní na to čelilo Poľsko ďalšiemu veľkému problému. Miestni podnikateľ údajne nakupoval od farmárov pokazené vajcia. Prášok z nich potom odoberali výrobcovia sušienok, cestovných a majonézy. V letných mesiacoch sa v obchodoch objavili vajcia nakazené salmonelózou a kolovali po celej krajine. Podľa medializovaných informácií išlo opäť o poľské produkty prebaľované na Slovensku. Naposledy sa salmonelóza objavila v polovici septembra na východe Slovenska, kde lekári ošetrili asi 170 pacientov, časť z nich hospitalizovali.

Najväčšiu a najtragickejšiu potravinovú aféru v týchto dňoch zažívajú naši západní susedia. Začiatkom septembra sa otrávili šiesti ľudia, ktorí sa napili z čapovaného alkoholu, ktorý obsahoval jedovatý metylalkohol. Spustila sa lavína a otravy alkoholom nemajú konca. Na ich následky zomrelo už 25 ľudí. Situácia prinútila českú vládu vyhlásiť 14. septembra prohibíciu. Kriminalistom sa už podarilo odhaliť dvojicu podozrivých, ktorí údajne vedeli, že jedovatý koktail miešajú.

Tieto udalosti mohli mať vplyv na spotrebiteľskú dôveru a preferencie, čo sa mohlo prejaviť aj na cenách vajec.

Situácia v poľnohospodárstve

Pred výdatnými prehánkami, ktoré v ostatných dňoch postihli prakticky celé Slovensko, mohli mať naši poľnohospodári dôvod na radosť - ukazovala sa nielen dobrá úroda, ale na neobvykle vysokej hladine sa pohybujú aj nákupné ceny hustosiatych obilnín či repky. No nielen počasie spôsobuje poľnohospodárom vrásky ne čele. Radosť z dobrej úrody a dobrých cien im kalí aj nepriaznivý vývoj cien produktov živočíšnej výroby.

Chovatelia jatočných ošípaných momentálne prerábajú na každom kilograme 10 - 15 centov a chovatelia brojlerov asi dva centy. Navyše, nie je ani predpoklad, že by sa nákupné ceny v dohľadnej dobe výrazne zvýšili, nehovoriac o nejakej podpore zo strany štátu. Ako ďalej uviedol, ceny kŕmnych zmesí sa v období medzi dvoma ostatnými žatvami medziročne zvýšili o 28 až 40 percent, čo pre chovateľa znamená zvýšenie nákladov o 15 až 21 percent. Podľa prepočtov zväzu tak chovatelia zaplatia v hospodárskom roku 2010/2011 za kŕmne zmesi medziročne o 4,6 milióna eur viac.

„Z tohto pohľadu sa teda opakuje situácia z rokov 2007 - 2008, kedy došlo k pamätnému prudkému rastu cien rastlinných komodít a teda aj cien kŕmnych zmesí. No ceny mäsa či vajec tento vývoj nekopírovali a výsledkom bol pokles stavov ošípaných o 21 percent, počet brojlerov klesol o 20 percent a stavy nosníc sa znížili o štyri percentá.

Prejavom doslova alarmujúceho stavu v živočíšnej výrobe je aj situácia vo výrobe kŕmnych zmesí - ich produkcia sa v priebehu rokov 1990 - 2010 prepadla z 2,8 milióna ton na 661-tisíc ton. „Slovenské poľnohospodárstvo sa teda čoraz viac a čoraz zreteľnejšie orientuje na export zrnín či olejnín, teda produktov bez pridanej hodnoty. Tú potom spätne dovážame napríklad vo forme mäsa či mäsových výrobkov. Už teraz osem z desiatich ošípaných spotrebovaných na Slovensku pochádza zo zahraničia a ak sa nič nezmení, domáce ošípané už prakticky ani nebudeme konzumovať.

Súčasná situácia speje k likvidácii živočíšnej výroby, ktorá je pritom všade vo vyspelom svete považovaná za stabilizačný prvok poľnohospodárskej výroby. Žiaľ, rezort pôdohospodárstva či vláda nepodnikajú žiadne reálne kroky, ktoré by dokázali tento negatívny trend zastaviť. Ako ďalej dodal, nízke ceny živočíšnych komodít nie sú len problémom slovenského poľnohospodárstva, ale zápasia s nimi aj v ostatných štátoch Európskej únie. Tam však, na rozdiel od nás, vlády svojich poľnohospodárov skrytou, respektíve aj otvorenou formou podporujú. Ďalším nezanedbateľným faktorom sú aj veľké rozdiely vo výške priamych platieb medzi nami a starými členskými štátmi.

Okrem toho, významní producenti bravčového či hydinového mäsa, ako sú napríklad Dáni, Francúzi, Nemci či Holanďania, dokážu okolo 60 percent svojej produkcie predať za veľmi dobré ceny na trhoch tretích krajín, zvyšok potom zmrazia a doslova za cenu dopravy vyvážajú na Slovensko. To možno označiť za jasný dumping. To ale nebude trvať večne a potom môžeme zabudnúť na lacné dovozy.

Keďže tržby z rastlinnej výroby už dlhšiu dobu prevyšujú tržby zo živočíšnej výroby, práve úroda obilnín a olejnín zohráva rozhodujúcu úlohu v ekonomike väčšiny poľnohospodárskych podnikov. A z tohto pohľadu asi vládne v radoch poľnohospodárov spokojnosť. Teda u tých, ktorí stihli aspoň rozhodujúcu časť úrody pozberať pred zmenou počasia.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z pohľadu úrody a nákupných cien hustosiatych obilnín a olejnín je hospodársky rok 2010/2011 lepší ako ten predchádzajúci. Predpokladá sa vyššia úroda u všetkých poľnohospodárskych plodín, a to v rozpätí od 25 až do 40 percent. Celková úroda hustosiatych obilnín by mala dosiahnuť asi 2,2 milióna ton, čo predstavuje medziročný nárast o 566-tisíc ton. Produkcia repky by mala medziročne vzrásť síce len o vyše 13-tisíc ton (na 335-tisíc ton), ale to len preto, lebo jej osevná plocha sa medziročne znížila o takmer 19-tisíc hektárov. Namiesto nej však poľnohospodári vysiali slnečnicu, ktorej celková úroda by mala dosiahnuť takmer 220-tisíc ton, čo by bolo o necelých 69-tisíc ton viac ako vlani.

Ako ďalej Marian Uhrík uviedol, keďže spotreba zrnín a olejnín je na Slovensku viac - menej konštantná a úroda by mala byť podstatne vyššia, vzrastie i prebytok na domácom trhu. Zväz ho pritom v prípade hustosiatych obilnín odhaduje na 734-tisíc ton a u kukurice na 400-tisíc ton. Celkový vývoz však bude zrejme ešte vyšší, keďže po vlaňajšej slabšej žatve sa v období od 1. júla 2010 do 30.

Pre pestovateľov je potešujúci najmä fakt, že teraz, v čase žatvy, kedy predávajú najväčšiu časť úrody, sa na trhu vygenerovali dobré, respektíve až veľmi dobré nákupné ceny. Podľa slov ďalšieho predstaviteľa Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Jozefa Rebra, aktuálna trhová cena potravinárskej pšenice sa pohybuje na úrovni 180 - 190 eur za tonu, čo je o 50 - 60 eur viac ako v rovnakom období minulého roku. Pokiaľ ide o sladovnícky jačmeň, jeho cena sa medziročne zvýšila zhruba o 60 eur/t a pohybuje sa na úrovni 210 - 220 eur/t. Výhodnejšia ako vlani by mala byť aj nákupná cena kukurice a v čase zberu by sa mohla pohybovať na úrovni 160 - 165 eur.

Z pohľadu pestovateľov by v tomto roku mala byť najvýnosnejšou plodinou repka, ktorej je v Európe značný nedostatok. Preto sa jej cena medziročne zvýšila až o 60 percent a momentálne sa pohybuje v rozmedzí 420 - 490 eur za tonu.

Na účtenke za nákup potravín svieti rovnaká suma, košík je však oproti minulému roku prázdnejší.

Mnohé z nich domáci chovatelia a pestovatelia len ťažko ovplyvnia. Slovenskí spracovatelia agrokomodít, inými slovami pekári, cukrári či cestovinári, nepoužívajú pri svojej výrobe len obilie dopestované u nás. Mnohých tak k vyšším výkupným cenám tlačí hlavne nižšia úroda pšenice v celej Európskej únii. Ten spoločne s väčším dopytom z afrických krajín a Číny a stále vyššími exportnými clami z Ruska, vytláča nahor nielen ceny pečiva, ale aj rastlinných olejov a tukov.

Sledujeme horúčavy v USA a Kanade, čo určite zníži produkciu pšenice a kukurice, alebo aj požiare v Južnej Amerike. Do hry však vstupujú aj domáce faktory. „Príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky a vyššia minimálna mzda zvyšujú náklady pekárov,“ hovorí analytička FinGO.sk Lenka Buchláková. Len tento rok sa štátom garantovaný najnižší mesačný zárobok zvýšil z 580 na 623 eur. Príplatky za prácu v noci či cez víkendy sa už síce neurčujú percentuálnou výškou z minimálnej hodinovej mzdy, no v určitej forme aj tak ostali. Rast cien agrokomodít ovplyvňuje aj to, koľko pri pokladni zaplatíme za mäso či vajcia. Pšenica je totiž súčasťou kŕmnych zmesí.

Za pravdu jej dáva aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holeciová. V prípade bravčového mäsa, ktorého cena citeľne stúpa už od roku 2019 a dnes karé s kosťou nekúpite pod 5 eur za kilogram, sa podľa nej nedá hovoriť ani o pokrytí výrobných nákladov. Navyše, situáciu komplikuje mor ošípaných. Ten sa z Číny rozniesol do viacerých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ceny ženú nahor aj ďalšie náklady priamo súvisiace s produkciou, ako zdražovanie obalových materiálov a technológií, či tlak na väčšiu ekologizáciu výroby a zdražovanie energií.

Producentom tak neostáva iné, len vyjednávať s obchodníkmi vyššie nákupné ceny, čo nie je vždy jednoduché. Pozitívne nevyzerajú ani najbližšie mesiace. Poľnohospodárom tak neostáva iné, ako počkať, s akými výsledkami sa skončí žatva v celom európskom regióne. Tendencie naznačí aj zber úrody u hlavných mimoeurópskych pestovateľov. „Rozhodujúce bude množstvo a kvalita obilia.

Z prehľadu je zrejmé, že viacero faktorov ovplyvňovalo ceny potravín, vrátane vajec. Zvýšené náklady na krmivá, nízke ceny živočíšnych komodít a potravinové škandály mohli prispieť k rastu cien vajec na Slovensku v roku 2012.

Zhrnutie faktorov, ktoré mohli ovplyvniť cenu vajec:

• Zvýšené náklady na krmivá
• Nízke ceny živočíšnych komodít
• Potravinové škandály
• Vyššia minimálna mzda
• Zdražovanie obalových materiálov a technológií
• Tlak na väčšiu ekologizáciu výroby a zdražovanie energií

V roku 2012 bol prijatý Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014, ktorý mal za cieľ zber a spracovanie údajov pre potreby demografickej štatistiky v súlade so štandardmi európskeho štatistického systému.

Zdražovanie potravín - Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Po spoločnosti Nestlé sa tak rozhodol aj výrobca nealkoholických nápojov Kofola. „Aj keď sme sa dlho snažili vyššie výdavky nepremietať do cien, ich ďalší nárast nám už nedovoľuje držať súčasnú cenovú hladinu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Daniel Buryš. Ako prvý to pocíti segment gastra, kde si už od novembra zákazníci priplatia v priemere päť percent. Do konca roka majú nasledovať aj obchody, firma už s nimi začala komunikovať. Nastavovanie je závislé od indivi duálnych dohôd medzi odberateľmi a dodávateľmi. Zdražovaniu sa nevyhnú ani ďalšie veľké spoločnosti. Pre HN potvrdili tento plán v nasledujúcich mesiacoch aj vo firme Dr. Oetker. O konkrétnych číslach však zatiaľ nehovoria. Podobne je to aj v prípade výrobcu čipsov či iných pochutín, spoločnosti Intersnack. Ich zvyšovanie má prísť od nového roka a bude v priemere o desať percent. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. „V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku. Tento nárast pritom ešte ani zďaleka nie je na konci. Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie. Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari. V prípade menších pekární už podľa hovorkyne poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej k zmene došlo. Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú. „Naši potravinári s obchodníkmi komunikujú, ale realita zvyšovania odbytových cien zatiaľ neodráža skutočnosť,“ upozorňuje Holéciová. Výrobcovia sledujú aj vývoj na trhu s energiami. Aj predajcovia sa chcú držať na podobných úrovniach čo najdlhšie. Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa pretavia do reality.

Poľnohospodárov a potravinárov čaká náročný rok. Poľnohospodári a potravinári očakávajú náročný rok. Aj naďalej sa sektor s obavami pozerá na európsku poľnohospodársku politiku, ktorú považuje za likvidačnú. „To poľnohospodárom nevyhovuje. Toto všetko má priamy vplyv na pestovanie plodín a kvalitu úrody. Uvidíme ale, ako bude vplývať počasie v najbližších dňoch a týždňoch na zasiate oziminy. Minuloročná úroda obilnín a olejnín prekonala predpovede. Podpredseda SPPK Emil Macho dodal, že s istotou môžu konštatovať len fakty. „To, čo sme zasiali na jeseň, nevyzerá zle. Potravinári očakávajú náročný rok. „Určite na chod potravinárskych podnikov budú mať vplyv dopady konsolidácie verejných financií, neustále trvajúci investičný dlh potravinárskych firiem, náklady na cenu ľudskej práce, napríklad zvyšovanie minimálnej mzdy.

Pozemkové úpravy

Národná rada Slovenskej republiky ešte koncom marca schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorú 9. marca uznesením schválila naša vláda. „Ustanovením sa explicitne vyjadruje skutočnosť, ktorá je nevyhnutným dôsledkom pozemkových úprav, teda že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, respektíve iným dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú pôvodné pozemky a zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva v návrhu uznesenia, ktorý do parlamentu predložil minister Samuel Vlčan. Doplnil, že si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady.

Na základe novely by sa od septembra tohto roka mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad.

V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.

„Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách,“ napísalo ministerstvo. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.

Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.

Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci.

„Pozemkové úpravy sa dostali do začarovaného kruhu takmer byrokratických postupov. Agrorezort tiež pripomína, že jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí s tým, že pri „komplexných“ pozemkových úpravách nasleduje ešte ďalšia (štvrtá) časť - samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav.

„Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort.

Podpora pre poľnohospodárov

Celková suma v oboch výzvach je 92 miliónov eur, z toho pre spracovateľov má ísť 35 miliónov eur a pre mladých poľnohospodárov 57 miliónov eur. „Vo výzve Investície do rozšírenia kapacít spracovateľských podnikov je celkovo alokovaných 35 miliónov eur. Lehota na podávanie žiadostí trvá od 3. marca do 23. marca tohto roku.

„Vo výzve Získavanie a udržanie mladých poľnohospodárov je alokácia na úrovni 57 miliónov eur. Lehotou na podávanie žiadostí o podporu je 8. až 29. máj 2026. PPA bude prijímať žiadosti o podpory iba elektronicky. PPA bude prvýkrát robiť aj online seminár pre žiadateľov, kde im vysvetlíme všetky náležitosti týchto výziev,“ povedal. „Chceme totiž, aby projekty na PPA prichádzali vo vysokej kvalite a aby sme mali čo najmenej práce s ich dopĺňaním a vyhodnocovaním.

PPA začala farmárom vyplácať každoročnú podporu od štátu. Farmári dostanú počas novembra 300 miliónov eur. Ide o každoročnú podporu od štátu. Priame platby za rok 2025 začala Poľnohospodárska platobná agentúra vyplácať v utorok. Poľnohospodári už druhý rok dostávajú preddavky, aby peniaze mohli začať využívať čo najskôr. Na účte by ich mali mať do 28.

„Dnes začíname vyplácať tieto preddavky. Je to v dvoch kolách, 4. a 17. novembra, 4. novembra bude vyplatená nejaká čiastka. Je to samozrejme na PPA z hľadiska kontrol a nastavenia administrácie celých tých procesov. „Chváli sa tým, že dáva farmárom peniaze. Tie prideľujú podľa rozlohy pôdy alebo počtu zvierat. „Veľmi sa tešíme ku koncu roka. O priame platby tento rok požiadalo viac ako 14-tisíc farmárov. „Môžu za ne napríklad podporiť produkciu alebo pestovanie zeleniny. Farmári by mali celkovo za tento rok dostať priame platby vo výške 600 miliónov eur.

Záver

Zvýšené náklady na krmivá, nízke ceny živočíšnych komodít a potravinové škandály mohli prispieť k rastu cien vajec na Slovensku. Dôležité je podporovať domácich producentov a zabezpečiť kvalitné a bezpečné potraviny pre spotrebiteľov.

tags: #producenti #vajec #vyvazaju #statistiky

Populárne príspevky:

• Nutričné hodnoty knedle a chleba
• Konzumácia tvarohu po záruke
• Recepty s bulgurom, špenátom a hubami
• Správna príprava ryže
• Využitie póru v kuchyni