Produkcia hydinového mäsa v EÚ: Štatistiky, trendy a výzvy pre slovenské potravinárstvo
Potravinárstvo prechádza tichou, ale zásadnou revolúciou. Spotrebitelia chcú vedieť, odkiaľ jedlo pochádza, ako ho vyrobili a kto za ním stojí. Kvalita, udržateľnosť a etika sa stávajú hodnotami, ktoré rozhodujú o úspechu a prežití značiek. Slovenský potravinársky priemysel už nie je len súčasťou domáceho trhu - sebavedome vstupuje na svetové výstavy, kde ukazuje, že aj slovenská hydina môže konkurovať najlepším.
Slovenské mäsové hospodárstvo čelí v posledných desaťročiach viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú produkciu, spotrebu a celkovú konkurencieschopnosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na štatistiky produkcie mäsa na Slovensku, so zameraním na bravčové a hydinové mäso, a analyzuje faktory, ktoré ovplyvňujú toto odvetvie.
Mäso a spotrebiteľské návyky
Spotrebiteľské návyky sa preklápajú výrazne v prospech hydiny. Hovädzie mäso sa pre svoju vysokú cenu dostáva na okraj záujmu, zatiaľ čo popularita hydinového aj vďaka priaznivým nutričným hodnotám a environmentálnym aspektom rastie. Podľa štatistík spotreba mäsa z roka na rok rastie. V roku 2024 po prvý raz prekonala hranicu 82 kilogramov v prepočte na obyvateľa.
Mäso je spolu s mäsovými výrobkami významnou zložkou nákupných košíkov slovenských domácností. Na tanieroch Slovákov sa čoraz častejšie objavuje kuracie mäso, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie druhy mäsa. Jeho popularita rastie aj v celej Európe, kde hydina postúpila v rebríčku spotreby mäsa na druhé miesto, hneď za bravčovinu.
Čerstvé mäso alebo mäsové výrobky nakúpi podľa prieskumov aspoň raz ročne každá slovenská domácnosť. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a ročne na tento sortiment minie približne 600 €. Prieskumy odhalili, že najviac minú ročne na kúpu mäsa a mäsových výrobkov domácnosti zo Západného Slovenska, najmenej, naopak, domácnosti z Bratislavy.
„Čerstvé hydinové mäso oslovuje k nákupu 9 z 10 slovenských domácností. Najviac domácností sa za jeho kúpou vyberá do diskontných predajní. Podľa prieskumov si jedna slovenská domácnosť za sledovaných 12 mesiacov (od augusta 2021 do júla 2022) do svojho nákupného košíka vložila 35kg hydinového mäsa a celkovo naň minula takmer 120 €. Nákupy hydiny v akciovej cene využilo v tomto období 8 z 10 domácností, pričom nákupy v akcii tvorili v sledovanom období približne 1/2 výdavkov na nákupy hydiny.
Okrem mäsa vyhľadávajú slovenskí nakupujúci aj rôzne mäsové výrobky, a to balené či nebalené, ponúkané v chladiacich a obslužných pultoch. Tieto tovary sú dôležitou a stabilnou súčasťou potravinových nákupov. Najviac sa mäsové výrobky nakupujú v supermarketoch a diskontoch.
Zo sortimentu mäsových výrobkov sú momentálne najobľúbenejšie šunky. Aspoň raz za posledných 12 mesiacov si šunku kúpila takmer každá slovenská domácnosť. Obľúbené medzi Slovákmi sú aj párky, balené alebo aj nebalené.
Hydinové mäso: Rastúca popularita a sebestačnosť
Spotreba kuracieho mäsa na Slovensku dosahuje úroveň okolo 36 kilogramov na osobu ročne. V roku 2021 bola jeho spotreba na Slovensku na úrovni 23,6 kg osoba/rok. Roky 2020 a 2021 sa však niesli v znamení poklesu spotreby hydinového mäsa. Ten bol spôsobený najmä obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa.
Produkcia kuracieho mäsa na Slovensku nedosahuje úroveň spotreby, preto je potrebný aj dovoz zo zahraničia.
Na slovenských hydinových bitúnkoch sa v roku 2021 vyprodukovalo 77 322 ton hydinového mäsa. Na Slovensku sa podľa údajov UHS v roku 2021 vychovalo 91 311 t kurčiat, 5 767 t sliepok, 3 291 t moriek, 209 t kačíc a 3 t husí.
Pokiaľ ide o hydinu, za rok 2021 bol zaznamenaný medziročne pokles produkcie v chove hydiny o 5,1 % (o 5 389 t) živej jatočnej hmotnosti. V roku 2021 sa však z vyprodukovanej živej jatočnej hydiny vyviezlo na zahraničné bitúnky 23 594 t, čo predstavovalo 23,5 % produkcie v SR. Priamy predaj hydiny z dvora bol na úrovni 1 683 t, išlo o 1,7 % z produkcie živej hydiny v SR.
V roku 2018 dosiahla produkcia živej jatočnej hydiny úroveň 114 560 ton, z čoho bolo 92,1 % kurčiat, 5,4 % sliepok, 2,4 % moriek a 0,1 % kačíc a husí. Produkcia hydinového mäsa v SR za rok 2018 dosiahla 73 698 ton, čo predstavuje 13,54 kg hydinového mäsa na 1 obyvateľa.
Napriek nárastu produkcie živej jatočnej hydiny a hydinového mäsa v období rokov 2013 až 2018 je dnešný stav stále pod úrovňou výroby v roku 2000, kedy sme boli v produkcii hydinového mäsa sebestačný na 100 %. Dnes je sebestačnosť Slovenska iba na úrovni 66 %. Podiel domáceho hydinového mäsa na pultoch obchodných reťazcov je neustále na úrovni nižšej ako 50 % a podiel v stravovacích zariadení na úrovni nižšej ako 20 %. Všetko ostatné hydinové mäso ponúkané na Slovensku pochádza zo zahraničia.
Podľa Európskej komisie sa odhaduje, že produkcia hydinového mäsa je o 0,9 % vyššia ako v predchádzajúcom roku. Očakáva sa, že spotreba sa zvýši o +0,8 %. Spotreba na obyvateľa sa zvyšuje na 25,2 kg. Tento trend však nie je v celej EÚ jednotný.
Trendy a inovácie v produkcii hydinového mäsa
Modernizácia výrobných prevádzok a fariem je kľúčová. Zavádzajú sa nové chladiace systémy, linky na šetrné spracovanie mäsa a digitalizované riadenie kvality. Technologické inovácie umožňujú vytvoriť humánnejšie prostredie pre hydinu: s prirodzeným svetlom, dostatkom priestoru a kontrolovanou mikroklímou. Na farmách sa investuje do rekuperačných jednotiek a nových kotolní v spracovateľských prevádzkach.
Ekologické inovácie sú pre nás základom dlhodobej stability. Prevádzkujeme fotovoltické elektrárne s výkonom 3,40 megawattu, ktoré zásobujú naše závody zelenou energiou. Investovali sme do elektrického kamióna, ktorý slúži na prepravu hydiny medzi farmami a spracovateľskými prevádzkami, pričom ide o prvé vozidlo tohto typu v našom segmente na Slovensku. Zavedením elektrickej logistiky sme znížili uhlíkovú stopu.
Investície do uzavretého výrobného systému, teda chov, spracovanie, logistika aj predaj v jednej vertikále, umožňujú plne kontrolovať kvalitu a eliminovať straty medzi jednotlivými článkami. Významným krokom vpred je i prechod na inteligentné riadenie fariem, kde senzory neustále monitorujú teplotu, vlhkosť a zdravotný stav hydiny.
Welfare chov znamená, že zvieratá majú podmienky, ktoré rešpektujú ich prirodzené potreby. Hydina musí byť chovaná najmenej 38 dní a produkcia z jedného štvorcového metra nesmie presiahnuť 30 kilogramov. Sanitačné prestávky medzi jednotlivými turnusmi trvajú minimálne štrnásť dní. Kurčatá majú viac priestoru, prirodzené svetlo a prístup k čerstvej vode i ku krmivu v každom okamihu. Mikroklíma je riadená digitálne a zabezpečuje optimálnu teplotu a ventiláciu, aby sa predišlo stresu.
Výhoda spočíva v čerstvosti, transparentnosti a regionálnom pôvode. Výrobok z farmy do predajne vieme doručiť v priebehu niekoľkých hodín. Ako súčasť krmivovej základne finalizujeme slovenské obilie. V spojení s modernými chovmi a kontrolou kvality nám táto kombinácia otvára dvere aj na zahraničné trhy.
Kľúčom je precízna kontrola na každom kroku. Všetko sledujeme v reálnom čase - od chovu, kde je hydina pod veterinárnym dozorom, až po spracovanie a logistiku. Používame automatické systémy sledovania teploty, hygieny a čerstvosti, ktoré minimalizujú ľudskú chybu.
Sociálna zodpovednosť je kľúčová záležitosť. Nie sme len výrobca, ale aj zamestnávateľ a komunita. Zamestnávame viac než 1 300 ľudí, pričom pätnásť percent z nich pochádza práve z marginalizovaných rómskych komunít. Na východnom Slovensku dávame prácu ľuďom, ktorí by inak mali k pracovným príležitostiam minimálny prístup. Poskytujeme im odborné školenia, sociálnu podporu a možnosť rastu. Vytvárame prostredie, kde sa ľudia učia zodpovednosti, získavajú stabilitu a môžu ponúknuť svojim deťom lepšiu budúcnosť. Sociálna udržateľnosť je podľa nás rovnako dôležitá ako ekologická.
Slovenský hydinársky priemysel má obrovský potenciál. Máme odborníkov, kvalitné suroviny a dlhú tradíciu spracovania mäsa.
Spôsob, ako by sa mohol dosiahnuť obrat v zápase o sebestačnosť, ukazuje spoločnosť Novogal Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky. Tá pár dní po tohtoročnej žatve začala chovať brojlery na opustenej a chátrajúcej farme v Semerove. Na farme si v suchej slame hovie dovedna 80-tisíc kurčiat. Chovajú ich tu v systéme welfare, teda spôsobom, ktorý zabezpečuje kurčatám maximum životného pohodlia. Je to zároveň záruka pre spotrebiteľov, že dostanú kvalitné a chutné kuracie mäso. Ročne by ho tu mali vyprodukovať rovných tisíc ton.
Kým hydina zo slovenských bitúnkov je na pulte obchodov ešte v deň spracovania, tej z dovozu to trvá najmenej o deň dlhšie a ak nie je vhodne skladovaná, stráca na kvalite. Označenie slovenskou vlajočkou ešte nemusí znamenať, že ide o čerstvý slovenský produkt. Na trhu pôsobí 50 prebaľovacích firiem, ktoré porciujú hydinu zo zahraničia.
Podľa Ladislava Birčáka bruselské uvoľnenie ukrajinského vývozu neznamená, že sa rovnomerne rozptýli po celej Európskej únii a tým sa pomôže ekonomike východného suseda vyčerpaného vojnou s Ruskom. „Ukrajinské vajíčka prídu maximálne po česko-nemeckú hranicu.
So 704 miliónmi jatočne realizovaných brojlerov ročne bola ukrajinská spoločnosť MHP v roku 2024 zďaleka najväčším výrobcom hydinového mäsa v Európe. Na druhom mieste nasledovala britská spoločnosť 2 Sisters Food Group s produkciou 525 miliónov brojlerov ročne.
Paradoxne, napriek produkcii navýšenej o 25 percent, naša spotreba plynu klesla v porovnaní s rokmi 2020 a 2021 o rovnakých 25 percent. Tento výsledok je dôkazom, že ekologické investície majú reálny ekonomický prínos.
Bravčové mäso: Najpopulárnejšie, no s klesajúcou produkciou
Bravčové mäso je dlhodobo najpopulárnejším druhom mäsa na Slovensku. Z celkovej ročnej spotreby mäsa, ktorá predstavuje 72,5 kg na obyvateľa, pripadá na bravčové mäso 40,6 kg. Napriek tejto popularite čelí domáca produkcia bravčového mäsa viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jeho dostupnosť, kvalitu a cenu.
V minulosti mal chov ošípaných na Slovensku silné zázemie. Ešte v roku 1990 sa 30 % bravčoviny vyprodukovalo v domáckych chovoch, pričom ošipárne boli bežnou súčasťou družstiev a štátnych majetkov. Avšak, v priebehu posledných 35 rokov došlo k výraznému poklesu chovu ošípaných.
Počet prasníc, ktoré sú základom každého chovu, klesol z 180-tisíc v 90. rokoch na necelých 28-tisíc v roku 2024, čo predstavuje pokles o 85 %.
Po roku 1990 zaniklo aj množstvo veľkých priemyselných bitúnkov, vrátane tých v Bratislave, Nových Zámkoch a Ružomberku. V súčasnosti je na Slovensku 2 607 komerčných fariem, ale len minimum z nich je skutočne produktívnych, ledva 20. V krajine máme 32 bitúnkov a 130 rozrábok. Najslabším článkom celého spracovateľského reťazca sú bitúnky, ekonomika im nevychádza, lebo pri stenčujúcom sa počte zvierat idú iba na 50 percent využiteľných kapacít.
Hlavnou príčinou úpadku chovu ošípaných na Slovensku je ekonomika. Slovenskí chovatelia, malí či veľkí, nedokážu konkurovať zahraničnej produkcii. Napriek tomu, že spotrebitelia v prieskumoch deklarujú preferenciu domáceho mäsa, v skutočnosti sa rozhodujú podľa ceny. Až 80 % bravčového mäsa sa na Slovensku predá v zľave.
Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Väčšina mäsa, ktoré zjedia slovenskí spotrebitelia, pochádza práve spoza hraníc. Najviac ho dovážame z Poľska, Nemecka a Českej republiky. Z desiatich rezňov, ktoré si spotrebitelia kúpia v obchode, sú slovenské možno len dva.
Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre už šiesty rok testuje slovenské a zahraničné mäsá. Z analýz vyplýva, že slovenské bravčové mäso má v porovnaní s niektorými zahraničnými lepšie nutričné hodnoty a nižšie hmotnostné straty pri grilovaní. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie. Slovenské mäso má tiež najnižšiu hodnotu elektrickej vodivosti, čo znamená, že je menej bledé, mäkké a vodnaté.
Cena bravčového mäsa za posledné dva týždne výrazne vzrástla, a to až o vyše 13 percent. Dôvodom je slintačka a krívačka (SLAK) i obchodná vojna medzi USA a Čínou.
Európska komisia poukazuje na mierne optimistický výhľad pre trhy s mäsom v nasledujúcom roku. Zatiaľ čo vývoz sa odhaduje na -0,4 % , dovoz mäsa sa očakáva o 0,3 % vyšší. V odvetví bravčového mäsa Komisia očakáva pokles výroby o 0,22 %. Očakáva sa, že hrubá spotreba sa zvýši minimálne o +0,1 %. Spotreba na obyvateľa sa odhaduje na 30,9 kg.
Globálny trh s bravčovým mäsom prechádza neustálymi zmenami, ktoré ovplyvňujú produkciu, spotrebu a obchod medzi krajinami. Vývoz bravčového mäsa z EÚ zostal v roku 2024 stabilný, pričom Európska únia vyviezla prakticky rovnaké množstvo ako v roku 2023. Dovoz bravčového mäsa do EÚ klesol v roku 2024 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 3,8 % na približne 159 000 ton.
V Číne, najväčšej producentskej krajine na svete, sa produkcia bravčového mäsa drží na 57 miliónoch ton. Čínsky dovoz bravčového mäsa vrátane Hongkongu sa odhaduje len na 1,55 milióna ton.
V druhej najväčšej výrobnej oblasti - EÚ-27 - sa očakáva pokles produkcie o 21,05 milióna ton. Spotreba EÚ mierne klesne na 18,25 milióna ton.
Rusko zvyšuje vývoz bravčového do Číny a postupne chce mať na čínskom trhu mäsa z dovozu až desaťpercentný podiel. Ruským producentom teraz pomáhajú obchodné spory medzi Európskou úniou a Čínou. Rusko začalo bravčové mäso do Číny dovážať tento rok vo februári, až po rokoch získali povolenie prví traja ruskí producenti. Cieľom Ruska je podľa neho dostať sa na desaťpercentný podiel na čínskom trhu dovozného bravčového do troch až štyroch rokov.
Tabuľka: Spotreba mäsa na Slovensku v roku 2023 (kg/obyvateľa)
| Druh mäsa | Spotreba (kg/obyvateľa) |
|---|---|
| Bravčové | 40,6 |
| Hydinové | 22,2 |
| Hovädzie | 5,8 |
TK predsedu vlády SR R. Fica a ministra zahraničných vecí USA M. Rubia po spoločnom rokovaní
tags: #produkcia #hydinového #mäsa #v #EÚ #štatistiky
