Produkcia mlieka na Slovensku: Štatistiky a vývoj od roku 2001
Produkcia mlieka na Slovensku prešla v posledných desaťročiach výraznými zmenami, ktoré boli ovplyvnené nielen domácimi faktormi, ale aj európskou poľnohospodárskou politikou a globálnymi trhovými trendmi. Tento článok sa zameriava na štatistický vývoj produkcie mlieka na Slovensku od roku 2001, analyzuje vplyv mliečnych kvót a ďalších faktorov na tento sektor.
História a vývoj mliečnych kvót v EÚ
Po rokoch nadprodukcie mlieka a mliečnych výrobkov zaviedla Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ 2. apríla 1984 systém mliečnych kvót. Predtým mali európski mliečni farmári garantované ceny svojho mlieka bez ohľadu na dopyt na trhu. Tento systém mal vplyv aj na svetové trhové ceny, pretože EÚ často dotovala vývoz.
Od začiatku roka 1984 mal každý členský štát EÚ dva typy kvót - jedna určovala maximálne množstvo dodávok mlieka do mliekarní a druhá množstvo priameho predaja na farme. Ak boli tieto stanovené množstvá prekročené, dotknutí farmári museli zaplatiť pokutu. Mliečne kvóty spolu s ďalšími reformami SPP urobili koniec s nadmernou produkciou masla a sušeného mlieka z konca 70-tych a začiatku 80-tych rokov. Zníženie garantovaných cien spolu s oddelením priamych platieb od produkcie prispeli k stabilizácii príjmov poľnohospodárov v tomto odvetví.
Na základe „zdravotnej prehliadky“ SPP v roku 2009 sa EÚ rozhodla pripraviť ukončenie mliečnych kvót a s cieľom dosiahnuť takzvané „mäkké pristátie.“ Preto sa od 1. apríla 2009 kvóty počas piatich po sebe nasledujúcich rokov zvyšovali o jedno percento. Dňa 1. apríla 2015, 31 rokov po ich zavedení, boli mliečne kvóty zrušené. Táto zmena v mliečnom sektore mala umožniť farmárom rozširovať svoju produkciu a profitovať zo zvýšeného dopytu po mliečnych produktoch v krajinách mimo EÚ.
Vývoj produkcie mlieka v EÚ
V roku 1983 mala EÚ 10 členských štátov, ktoré tvoria pre potreby hodnotenia sektoru mlieka skupinu EÚ-10. Ďalšie skupiny EÚ-15, EÚ-27 a EÚ-28 sa objavujú až v neskorších súboroch údajov. Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla produkcia kravského mlieka na farmách v EÚ-10 z 92,3 milióna ton na 111,8 milióna ton. Mliečnym kvótam sa podarilo udržať stabilnú produkciu kravského mlieka v EÚ a nadprodukcia zo začiatku 80-tych rokov už nikdy nebola dosiahnutá.
Aj v súvislosti s postupným rozširovaním EÚ došlo k celkovému zníženiu produkcie mlieka v EÚ. Počet dojníc sa počas posledných 30 rokov výrazne znížil. Údaj za všetkých 28 štátov EÚ v roku 2014 (24 miliónov kusov) je nižší ako údaj za 10 štátov EÚ v roku 1983 (25,7 miliónov kusov). Pokles počtu dojníc a zároveň stabilná produkcia mlieka poukazujú na zlepšenie dojivosti počas posledných troch dekád.
Porovnanie produkcie mlieka v EÚ v rokoch 1983 a 2014
| Skupina štátov | Rok | Počet dojníc (milióny) |
|---|---|---|
| EÚ-10 | 1983 | 25,7 |
| EÚ-28 | 2014 | 24,0 |
V roku 1983, rok pred zavedením mliečnych kvót, dosiahla európska produkcia mlieka 111,8 miliónov ton. Takmer polovica produkcie pochádzala z Francúzska a Nemecka. Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla v krajinách EÚ-10 produkcia o 21 percent a naznačovala potrebu obmedzenia nadprodukcie mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá prevyšovala dopyt. Stropovanie produkcie mlieka v roku 1984 prinieslo okamžité výsledky a v tom roku klesla produkcia mlieka v EÚ-10 na 109,6 mil. ton.
Mliečne kvóty boli veľmi účinné pri stabilizácii produkcie mlieka a kontrole rastu. Počas nasledujúcich troch desaťročí už produkcia v pôvodných desiatich členských krajinách EÚ nikdy nedosiahla úroveň roku 1983. Od roku 1983 do 2013 klesla produkcia mlieka v štátoch EÚ-10 o jedno percento. Počas rôznych rozširovaní Únie si pôvodné štáty naďalej držali hlavný podiel celkovej produkcie mlieka, ktorá od roku 1991 predstavovala dve tretiny.
Keď sa pozrieme na údaje o produkcii kravského mlieka v EÚ-28, ktoré sú k dispozícii od roku 1991, tiež tu bol klesajúci trend. Produkcia sa znížila zo 159 miliónov ton v roku 1991 na 153,8 mil. ton v roku 2013, čo je pokles o tri percentá. V rokoch 2008 a 2009 došlo k výraznému poklesu, ktorý bol spôsobený hlavne svetovou finančnou a ekonomickou krízou. V posledných piatich rokoch sa výroba mlieka pozbierala nielen ako pokrízové oživenie, ale aj kvôli opatreniam na „mäkké pristátie,“ ktoré boli v EÚ zavedené od roku 2009.
Dojnice a produkčné faktory
Šľachtenie zvierat prešlo počas posledných desaťročí významným pokrokom. Nárast produkcie mlieka nie je prepojený len so zvýšením celkového počtu dojníc, ale závisí tiež od iných produkčných faktorov, ako zlepšené šľachtiteľské postupy, optimalizovaná výživa, lepšie spôsoby dojenia a zväčšovanie fariem. Počet dojníc v EÚ klesol počas obdobia platnosti mliečnych kvót. V tomto období štáty EÚ-10 znížili počet dojníc o 38 percent z 25,8 milióna v roku 1983 na 16,3 milióna v roku 2014.
V roku 2001 bola populácia dojníc v EÚ-27 blízko počtu EU-10 v roku 1983 - 27,1 mil. dojníc. Od roku 2001 do roku 2014 bol 12-percentný pokles počtu dojníc. EÚ-28 mala v roku 2014 24 miliónov dojníc, čo bolo o 1,8 milióna menej ako malo EÚ-10 pred 31 rokmi. Posledných päť rokov platnosti systému kvót zaznamenalo zníženie počtu dojníc v EÚ-28. Avšak táto tendencia nie je rovnaká vo všetkých členských štátoch EÚ. Zatiaľ čo celkové čísla pre EÚ-28 ukazujú pokles (-1%), štáty EÚ-10 zaznamenali 3-percentný nárast od roku 2009 do roku 2014.
Produkcia mlieka na Slovensku je nízka, na rozdiel od iných krajín EÚ sme do roku 2015 platnú mliečnu kvótu napĺňali len na 80 %. Ďalšie znižovanie produkcie mlieka by ohrozilo zásobovanie spracovateľského priemyslu domácim mliekom.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je na Slovensku na nízkej úrovni. Máme aj rezervu v nízkej spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov, na úrovni len 170 kg na osobu a rok, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča upraviť spotrebu až na 220 kg. Znižovanie výroby mlieka na Slovensku by bolo nežiaduce a išlo by na úkor zabezpečenia sebestačnosti v tejto komodite. Na Slovensku potrebujeme produkciu mlieka udržať na terajšej úrovni, respektíve ešte zvýšiť.
tags: #produkcia #mlieka #Slovensko #2001 #štatistiky
