Protekcionizmus a jeho dopady na výrobu potravín: Mlieko a maslo v ohrození
Globálne ceny potravín neustále rastú, čo predstavuje vážny problém pre najchudobnejších obyvateľov planéty. Riaditeľka Svetového potravinového programu OSN, Josette Sheeran, odhaduje, že hladom trpí približne 850 miliónov ľudí, a spolu so šéfom Svetovej banky, Robertom Zoellickom, uvádzajú, že súčasná kríza uvrhne do humanitárnej katastrofy ďalších 100 miliónov ľudí.
Vážnosť situácie dokladajú protesty ľudí v rôznych krajinách sveta, ktorí žiadajú svoje vlády, aby zakročili proti rastu cien. Ceny obilia minulý rok vzrástli o 77 percent a ryže o 16 percent, no kým od januára tohto roku začali ceny pšenice klesať, ceny ryže stúpli o 141 percent.
Kým rast cien potravín je pre obyvateľov bohatého Západu nanajvýš nepríjemnou mrzutosťou, ľudia z rozvojových krajín, ktorí vydávajú na jedlo 70 až 80 percent príjmov, sa ocitajú celkom na hranici medzi životom, hladom a smrťou.
Príčiny rastu cien potravín
Zdá sa, že éra lacných potravín sa končí. Skutočných príčin, prečo začali po desaťročiach lacných potravín ich ceny náhle rásť, je viacero. To, že Číňania jedia čoraz viac mäsa, sa odrazilo na stúpajúcich cenách obilia, ktorým sa kŕmi dobytok. Spolu s rastom dopytu silnejúcich stredných tried v Číne a Indii sa podľa odborníkov podpisujú na raste cien aj posledné neúrodné roky a suchá napríklad v Austrálii.
Za rastúci dopyt v rozvíjajúcich sa krajinách ani za zlé počasie bohatý Západ skutočne nemôže. Na súčasnom stave však nesie svoj diel viny. Ceny kukurice narástli za posledné dva roky o 30 percent aj v dôsledku toho, že Američania začali masívne subvencovať pestovanie kukurice na výrobu etanolu. Dvadsať percent americkej kukurice dnes ide na etanol, pričom USA sú najväčším vývozcom kukurice do krajín ako Egypt či Mexiko.
Európska únia si dala za cieľ zvýšiť do roku 2020 podiel biopalív v zložení pohonných látok na jednu desatinu. Európski poľnohospodári tak majú - podobne ako americkí - pestovať vďaka štedrým štátnym dotáciám čoraz viac surovín na energetické (a nie potravinové) účely. To všetko len preto, že EÚ aj USA sa rozhodli bojovať proti veľmi pochybnej teórii globálneho otepľovania.
Európska komisia naďalej trvá na podpore ekonomicky celkom nevýhodných biopalív, hoci z oficiálnych britských a francúzskych miest už zaznievajú výzvy na prehodnotenie tejto politiky. Ak by Európska komisia vypočula, čo jej vravia odborníci v jej vlastnom Vedeckom výbore, ktorí jej navrhli vzdať sa týchto cieľov, bola by to druhá dobrá správa - nielen pre efektivitu a trh, ale aj pre chudobných tohto sveta.
Clá a protekcionizmus
Protekcionizmus ako nepriateľ hladujúcich
Poľnohospodársky ekonóm Gejza Blaas upozorňuje, že za nárastom cien potravín môže byť aj iný dôvod: „Nemožno vylúčiť, že tu prišlo aj ku špekuláciám. Len čo sa totiž ukázalo, že môže nastať rast cien obilia, špekulanti ho poskupovali. Teraz vidíme, že ceny obilia klesajú. Je to tak pravdepodobne preto, že tie zásoby, ktoré sa zo špekulatívnych dôvodov nahromadili, sa začínajú predávať. Aj to mohlo zohrať svoju úlohu, i keď nie dominantnú.“
Podľa Blaasa nastáva teraz priaznivá situácia pre liberalizáciu poľnohospodárskej politiky EÚ. „Európska únia to jednoducho s podporou poľnohospodárstva formou vysokých dovozných ciel a exportných dotácií prehnala. EÚ bola totiž zameraná na umelé udržiavanie relatívne vysokých cien poľnohospodárskych výrobkov. Ešte pred desiatimi rokmi sa tu vytvárali veľké prebytky, hovorilo sa o horách masla a obilia. Tie prebytky sa potom vyvážali do zahraničia, ale s veľkou stratou. EÚ chránila európskych farmárov pred konkurenciou uplatňovaním dovozných ciel aj exportných dotácií. Týmto sa stláčali svetové ceny umelo nadol, čím sa poškodzovali výrobcovia na svetových trhoch. Je pravdepodobné, že aj táto dlhodobá politika EÚ prispela k tomu, čo sa dnes deje.“
A prichádza na rad tretia dobrá správa: Brusel sa v čase rastúcich cien rozhodol prehodnotiť niektoré zo svojich politík. Aby zvýšil ponuku potravín, zrušil dovozné clá na obilie a dočasne zrušil aj ďalší pozoruhodný výstrelok svojej politiky, a síce povinné úhorovanie pôdy. To Únia, spolu s kvótami na produkciu rôznych plodín či mlieka, vytvorila s cieľom, aby sa nadprodukcia udržala v hraniciach. Preto farmári v starých členských štátoch mali povinnosť neobrábať desať percent pôdy.
Tým sa však séria dobrých správ končí. Francúzi, ktorí oznámili, že zdvojnásobia potravinovú pomoc, zároveň žiadajú vyššie subvencie pre svojich, už dnes rôznymi podporami nafutrovaných farmárov. To by pomohlo jedine francúzskym farmárom a ublížilo všetkým ostatným - od európskych spotrebiteľov po farmárov v rozvojových krajinách, neschopných konkurencie.
Charles Abbye z Ghany, ktorý je riaditeľ pre centrálnu a západnú Afriku v Medzinárodnej rade pre sociálny blahobyt, hovorí: „Subvencie, z ktorých sa tešia farmári zo severu, pôsobia veľmi negatívne proti juhu. Je veľkou hanbou, že denná dotácia na kravu v Európe a v USA je väčšia než denná mzda Afričana.“
Hoci rast cien potravín núti EÚ prehodnocovať niektoré svoje protekcionistické politiky, zatiaľ sa nezdá, že by v celosvetovom meradle pôsobil na znižovanie zväčša škodlivých zásahov štátu do poľnohospodárstva. Svetová banka naposledy skúmala 58 krajín a až 48 z nich zaviedlo cenové kontroly či obmedzilo export. Po tom, čo Indonézia zakázala vývoz obilia, vyleteli jeho ceny o 30 percent. Vývoz obilia zo svojich krajín zakázali aj Kazachstan, Egypt, Vietnam a Čína. Bojom proti zvyšovaniu cien u seba doma však podstatne zhoršili situáciu vo Filipínach, Afganistane a v Bangladéši, ktorý čelí najhoršiemu nedostatku potravín od hladomoru v roku 1974. S tým EÚ a USA, samozrejme, veľa nenarobia.
Dopady na Slovensko
Slovensko patrilo v roku 2023 medzi krajiny s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európskej únii (EÚ). Znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny od 1. januára tohto roka sa premietla do poklesu spotrebiteľských cien.
Členovia Zväzu obchodu SR spolupracujú prioritne so slovenskými výrobcami chleba a pečiva. Zväz obchodu SR dlhodobo podporuje domácich výrobcov potravín vrátane slovenských pekárov, cukrárov a cestovinárov. COOP Jednota predáva najviac domácej produkcie spomedzi všetkých obchodných reťazcov.
Slováci si pri kúpe vajec všímajú krajinu pôvodu a jasne preferujú domácu produkciu. COOP Jednota si dlhodobo udržiava status kvalitnej, tradičnej a výnimočnej značky.
| Krajina | Podiel výdavkov na potraviny z celkových výdavkov domácnosti |
|---|---|
| Rozvinuté krajiny | 10-20% |
| Rozvojové krajiny | 70-80% |
tags: #protekcionizmus #výroba #potravín #mlieko #maslo #dopady
