Ochrana zemiakov pred škodcami pred sadením

Zemiaky sú jednou z najobľúbenejších plodín, ktoré sa pestujú v záhradách po celom svete. Pri pestovaní však môžu byť zemiaky náchylné na škodcov, ako sú pásavky zemiakové a vošky, a na choroby, ako je pleseň zemiaková. V tomto článku sa pozrieme na to, ako chrániť zemiaky pred škodcami ešte pred samotným sadením.

Príprava na pestovanie

Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov.

Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie. Pripraviť si však treba aj zemiaky.

Klíčenie zemiakov

Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky a to či už osobne, od suseda alebo cez internet necháme na vás. Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.

Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.

Výsadba zemiakov

Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.

Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.

Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi.

Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Nebojte sa, sadenie zemiakov nie je žiadna veda.

Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Zasa tu platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov.

Starostlivosť o zemiaky

Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Zemiaky dobre rastú v kombinácii s rastlinami, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov. Výsadba kvetov, ako je nechtík alebo kapucínka, v blízkosti zemiakov môže pomôcť odpudzovať vošky a pásavky. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a rebríček, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu zemiakov pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a posilňujú prirodzenú odolnosť rastlín.

Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody.
Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín.

Pre zdravý rast zemiakov a prevenciu plesní je dôležitá zdravá a úrodná pôda. Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zvyšuje kvalitu pôdy a poskytuje zemiakom potrebné živiny. Zemiaky sa dobre kombinujú s nechtíkom, kapucínkou alebo rebríčkom, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov.

Bylinné výluhy aplikujte preventívne od jari do jesene, keď sú zemiaky najviac ohrozené škodcami a chorobami. Zemiaky preferujú dobre priepustnú a hlinitú pôdu bohatú na organické látky.

Najčastejší škodcovia a choroby zemiakov

Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.

Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.

Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.

Pleseň zemiakov: 5 spôsobov, ako kontrolovať pleseň zemiakov (neskorá pleseň)

Zber úrody

Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.

Odrody zemiakov

Podľa obdobia zberu sa delia na veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré.

Podľa varného typu na typ A (pevné), ktoré sú vhodné na šaláty a ako príloha, typ B (polopevné) - zemiaky na prílohu, typ C (múčnaté) sú vhodné na zemiakové cesto, pyré, lokše i hranolčeky.

Tabuľka: Odrody zemiakov

Odroda	Doba zrenia
Veľmi skoré	Krátka
Poloskoré	Stredná
Skoré	Stredná
Neskoré	Dlhá

Netradičné spôsoby pestovania

Na naše územie sa zemiaky dostali asi v 18. storočí a patria medzi hospodársky najvýznamnejšie plodiny. Švábky, krumple, grule, bandurky, erteple, to sú len niektoré z krajových názvov zemiakov. Patria k základným potravinám, ktoré nesmú chýbať na našom stole. Ich botanický názov znie ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). Pôvodnou oblasťou výskytu sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru, kde poľnohospodári ešte dnes kultivujú vyše 400 odrôd. Líšia sa nielen farbou kvetov a hľúz, ale i rozličnou chuťou. Najčastejšie majú bielu a žltkastú farbu, no výnimkou nie sú ani ružové či fialové hľuzy.

Hľuzy majú najčastejšie bielu a žltkastú farbu, no môžu byť i ružové či fialové.

U nás sa zemiaky pestujú ako jednoročné rastliny. Veľmi skoré odrody sa v závislosti od počasia sadia od začiatku marca do konca mája a zberajú sa už po 60 až 100 dňoch. Pestujú sa tzv. hrobčekovým spôsobom, nakopcovaním. Hľuzy tak majú dostatok miesta na rast v nakyprenej pôde. Pôdu však treba pripraviť na jeseň - porýľovať a zapracovať do nej organické hnojivo, nakoľko zemiaky sú veľmi náročné na živiny. Na jar potom záhon stačí skypriť a súčasne zapracovať hnojivo NPK v dávke 1 kg na 10 štvorcových metrov. Hľuzy je vhodné pred sadením naklíčiť, čo trvá 3 až 6 týždňov. Treba ich poukladať tzv. korunkou nahor napríklad do obalov z vajíčok alebo do plytkých škatúľ a dať do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 16 °C. Klíčky musia dorásť na dĺžku 1 až 2 cm. Termín sadenia prispôsobte počasiu, pričom rozhodujúca je teplota pôdy, ktorá by mala byť 5 až 7 °C. Saďte do hĺbky 5 až 10 cm vrcholovými púčikmi nahor. Ideálna vzdialenosť hľúz v riadku je 30 cm. Po vysadení nahrňte zeminu do výšky asi 10 cm, v žiadnom prípade ju neutláčajte, musí byť kyprá a prevzdušnená. Zemiaky budú vďačné za pravidelnú závlahu. V prvých mesiacoch im zväčša stačí dostupná prirodzená vlaha, neskôr je vhodné pridať doplnkové zavlažovanie.

Zemiaky sa pestujú hrobčekovým spôsobom. Aby sa hľuzy správne vyvíjali, rastliny treba niekoľkokrát za sezónu nakopcovať.

Keď zemiaky vyklíčia, je dôležité ich okopať, odstrániť burinu a prihrnúť. Tento proces opakujte dva- až trikrát, naposledy na začiatku tvorby púčikov. Hrobček po poslednom prihrnutí by mal byť 20 až 30 cm vysoký. Prvé hľuzy môžete vyberať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Ideálne je vykopať len toľko, koľko práve potrebujete. Majú totiž tenkú šupku a rýchlo „zvráskavejú“. Po vybratí najväčších hľúz zeminu šetrne nahrňte späť, ostatné budú môcť ešte dozrieť.

Ak si chcete dopestovať zemiaky, ktoré budete môcť uskladniť a konzumovať počas celej zimy, vysádzať ich stačí v máji až júni do ľahšej až stredne ťažkej, hlinito-piesočnatej, dobre prekyprenej pôdy s dostatkom humusu. Ak ste do nej na jeseň nezapracovali maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost, urobte tak aspoň 2 týždne pred vysádzaním. Nezabudnite, že na tom istom stanovišti zemiaky pestujte až po štyroch rokoch, aby ste sa vyhli chorobám a škodcom. Na pestovanie neskorých zemiakov môžete využiť hriadky, ktoré sa uvoľnili po zbere zeleniny s krátkou vegetáciou, ako je šalát hlávkový, hrach či fazuľka. Zemiakom vyhovuje slnečné stanovište. Na zatienených, vlhkých hriadkach zle rastú a vňať veľmi skoro podlieha plesni.

Hľuzy saďte do brázd v spone 25 až 30 x 60 až 75 cm. Ideálna hĺbka je v závislosti od veľkosti hľúz 8 až 10 cm. Brázdu z oboch strán prihrňte, aby vznikol menší kopček. Okopávať začnite až po tom, ako vzíde vňať, aby ste nepoškodili vzchádzajúce klíčky. Keď má vňať asi 10 cm, zemiaky treba prvýkrát nakopcovať, potom znova pri výške vňate 20 cm. Naposledy by ste ich mali prihrnúť, keď vňať dosiahne asi 35 cm. Nad každou rastlinou alebo radom vytvorte kopček z pôdy, aby hľuzy mali dostatok priestoru na svoj rast. Ak je kopček nízky, nové hľuzy rastú na svetle, sú sčasti alebo úplne zelené, obsahujú jedovatý solanín, preto nie sú vhodné na konzumáciu.

Znakom, že úroda je pripravená na zber, je celkom suchá vňať. Pri samotnom zbere dávajte pozor na mechanické poškodenia hľúz. Na vyberanie použite motyku alebo vidly. Pozberané hľuzy asi dva týždne nechajte vysušiť na tmavom mieste s teplotou 12 až 18 °C. Poškodené, zelené a nahnité zemiaky neskladujte. Zdravé uložte najlepšie do debničiek v tmavej miestnosti, kde sa teplota pohybuje od 3 do 6 °C. Optimálna vlhkosť vzduchu je 85 až 90 percent. Počas celého obdobia skladovania hľuzy pravidelne kontrolujte a nahnité či plesnivé odstráňte.

Pri zbere poškodené zemiaky neskladujte, ale vyčleňte na čo najrýchlejšie spotrebovanie.

Choroby, škodce a iné problémy

Zemiakom sa nevyhýbajú vírusové či hubové choroby, ani škodce. Vírusy na ne prenáša cicavý hmyz alebo ich mechanickým spôsobom prenesiete pri ich ošetrovaní. Spôsobujú zníženie úrody, zmenu veľkosti hľúz, ale aj poškodenie vzhľadu. Vírusom sa dá vyhnúť nákupom zdravého sadivového materiálu a ničením prenášačov.

Z hubových ochorení je najnebezpečnejšia fytoftóra zemiaková, ktorá škodí počas pestovania a neskôr na uskladnených hľuzách. Prvotné príznaky sa objavujú na listoch v podobe zelenohnedých škvŕn, listy postupne vädnú a usychajú. Pri rýchlom šírení v krátkom čase choroba zničí takmer celú úrodu. Na skladovaných zemiakoch ju zbadáte ako sivasté až hnedé škvrny na šupke, ktorá je mierne scvrknutá. Po rozrezaní hľuzy je viditeľné hnedo sfarbené infikované pletivo, ktoré zasahuje hlbšie do dužiny. Efektívna ochrana je včasné použitie fungicídov.

Vo vlhkých pôdach a počas daždivých rokov alebo pri nesprávnom skladovaní sa vyskytuje mokrá hniloba. Prvý príznak je nepríjemný zápach. Baktérie napádajú bázu rastlín, ktorá sa sfarbuje na čierno, neskôr stonka padá. Dôležité je používať zdravé sadivo a nepestovať zemiaky na rovnakom mieste minimálne štyri roky. V skladovacích priestoroch je potrebné časté vetranie. Pred uskladnením musia byť hľuzy osušené a nepoškodené.

Menej známym, ale vo viacročných intervaloch sa vyskytujúcim ochorením je stolbur zemiaka. Na začiatku sa prejavuje tým, že listy mierne kučeravejú a majú typické antokyánové sfarbenie. Trsy nadobúdajú metlovitý vzhľad a rastliny môžu postupne odumierať. Infikované hľuzy bývajú gumovité. Ochorenie prenáša niekoľko druhov cikád, proti ktorým treba zasiahnuť insekticídmi. Veľmi efektívne opatrenie je likvidácia burín, na ktorých cikády prežívajú, pričom najdôležitejší hostiteľ stolburu je pupenec roľný.

Menej rozšírená, ale závažná choroba je rakovina. Spôsobuje ju huba Synchytrium endobioticum, ktorá môže v pôde prežiť aj niekoľko desiatok rokov. Na hľuzách sa prejavuje väčšími či menšími hrboľatými nádormi, ktoré trochu pripomínajú brokolicu. Hoci napadnuté zemiaky môžete po očistení konzumovať, ide o karanténnu chorobu, ktorej výskyt treba nahlásiť na najbližšej stanici ÚKSÚP-u. Úroda v žiadnom prípade nesmie byť použitá ako sadba v budúcej sezóne.

Pásavka zemiaková - dospelec a larva. Larvy sú oveľa pažravejšie ako dospelce, spôsobujú holožery.

K najznámejším škodcom patrí pásavka zemiaková, ktorá škodí požieraním listov. Už od mája kladie oranžovočervené vajíčka na spodnú stranu listov. Ak začnete zberať tieto hniezda vajíčok, larvy či chrobáky včas, môžete do väčšej miery zabrániť veľkým škodám aj bez použitia chémie.

Ďalšími škodcami zemiakov sú drôtovce. Sú to larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Živia sa koreňmi rastlín a vyžierajú diery v hľuzách, čím výrazne zhoršujú kvalitu zemiakov. Ich vývin priaznivo ovplyvňuje vysoká vlhkosť pôdy a dostatok organickej hmoty v nej. Preto sa odporúča nehnojiť pôdu pred výsadbou čerstvým hnojom. Nepriaznivo na drôtovce pôsobí sucho.

Veľmi častá je aj chrastavosť zemiakov.

tags: #ochrana #zemiakov #proti #skodcom #pred #sadenim