Pstruh dúhový: Charakteristika, výskyt a chov

Pstruh (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba podobná lososovi, patriaca do čeľade lososovitých (Salmonidae). Ryby čeľade lososovité (Salmonidae) sú druhy žijúce v čistých chladnejších tokoch alebo v horských jazerách, alebo druhy žijúce v mori a migrujúce na neresenie do riek. Pstruhy už dávno žijú väčšinou v chovných rybníkoch, divé, chutnejšie formy sú zriedkavejšie.

Pstruh potočný je sladkovodná ryba z čeľade lososovitých, ktorá je rozšírená prakticky v celej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode.

Pstruh má pevné, jemne aromatické mäso, bohaté na živiny. Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách.

Charakteristika pstruha

Vyznačuje sa predovšetkým oblým a mierne zavalitým telom. Pstruhy majú vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.

Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej.

Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Samce majú dlhšiu hlavu ako samice, u starších jedincov sa objavuje hákovité zahnutie spodnej čeľuste.

Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik.

Druhy Pstruhov

U pstruha rozlišujeme v podstate tri rôzne druhy:

• Pstruh riečny
• Pstruh jazerný
• Pstruh morský

Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy privezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného.

• Pstruh riečny: Vynikajúco sa hodí na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá vôbec tak výraznú chuť ako mnohé iné slanovodné ryby.
• Pstruh morský: Mimoriadne hojne sa vyskytuje v Bielom mori alebo tiež severne od Španielska a v Atlantiku.
• Pstruh jazerný: Často pochádza z horských jazier.

Pstruh dúhový

To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce.

Prirodzene sa pstruh dúhový vyskytuje v riekach Ázie a Severnej Ameriky, pričom farba jeho mäsa môže byť v prírode naozaj sfarbená do „lososova“ v prípade, že sú jeho potravou nymfy morských kôrovcov s obsahom prírodného farbiva astaxantínu (ide o rovnaké farbivo, ktoré farbí lososa). Pstruh dúhový z pultov našich tuzemských supermarketov je kŕmený špeciálnym typom stravy bohatej na obsah karotenoidov prírodného pôvodu, ktoré dáva mäsu charakteristické sfarbenie a aj vyššiu cenovku oproti klasickému pstruhovi.

Chov pstruha dúhového

V týchto rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný. Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného.

Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V týchto rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený k nám v roku 1966 z Dánska.

Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C. V podmienkach chovu dorastá v 1. roku do 10-12 cm, v druhom dosahuje 20-30 cm.

Výskyt a životné prostredie

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm³.l^-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie.

Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.

Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.

Potrava pstruha

Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.

Nutričné hodnoty pstruha

Pstruh má veľmi jemné, mastnejšie mäso a na spracovanie sa ideálne hodí približne štvrť kilogramová ryba tohto druhu. Pstruh sa môže grilovať, piecť i vyprážať. Z tepelnej úpravy sa neodporúča jedine dusenie.

Mäso pstruha poskytuje asi o 70 percent viac nenasýtených mastných kyselín a mnoho cenných proteínov. Tuky, ktoré chránia cievy, pomáhajú znižovať riziko srdcového infarktu.

Nutričné hodnoty na 100 g divokého pstruha obyčajného: 132 kcal, 19 g bielkovín, 3 g tuku a asi 548 mg omega‑3 mastných kyselín (167 mg EPA + DHA).

Nutričné hodnoty na 100 g chovaného pstruha dúhového: 138 kcal, 21 g bielkovín, 4 g tuku a 486 mg omega‑3 mastných kyselín (339 mg EPA + DHA).

Príprava pstruha

Pstruha možno pripraviť na viacero spôsobov. Pstruha možno, okrem iného, bez problémov piecť, pošírovať alebo tiež údiť. Pri pečení možno postupovať podľa rôznych metód. Pstruha tiež možno variť na modro. Tu treba pstruha spracovať alebo vypitvať čerstvého. Dôležité je, aby sa sliz, ktorý sa nachádza na pokožke, neodstránil, pretože ten potom vyvolá modré sfarbenie.

K pstruhovi možno konzumovať napríklad slané zemiaky, rozpustené maslo alebo aj smotanu s chrenom či Sauce Hollandaise. Tradičným receptom v mnohých medzinárodných kuchyniach je pstruh na mandliach. Medzi typické prílohy patria napríklad varené zemiaky, či huby.

Ako vybrať čerstvého pstruha

Pri výbere čerstvých rýb existuje niekoľko poznávacích znamení, podľa ktorých sa môžete orientovať:

• Pozrite sa rybe do očí: Mali by ste vidieť jasné, čisté a zreteľne ohraničené oči.
• Skontrolujte žiabre: Mali by mať ružový až červenkastý odtieň. Ak sú žiabre viditeľne šedé, hnedasté či dokonca zelenkavé, dávajú vám tým jasný signál, že takejto rybe by ste sa mali radšej vyhnúť.
• Stlačte kožu prstom: Svalovina by sa mala ihneď elasticky vrátiť do svojej pôvodnej polohy.

Pstruh a zdravie

O rybách sa píše často v súvislosti s ich prínosom pre zdravie, napriek tomu stále patríme medzi národy, kde je priemerná konzumácia rýb na obyvateľa jedna z najnižších v Európe.

Ryby obsahujú významný antioxidant selén. Podporujú hojenie rán, eliminujú zápalové procesy v tele, pomáha pri liečbe akné a spomaľuje starnutie. Jód v rybacom mäse vplýva na funkciu štítnej žľazy, ako aj na celkovú vitalitu organizmu. Bohato zastúpený je aj vitamín D, ktorý je nevyhnutný na zdravý rast kostí a zubov. V neposlednom rade treba spomenúť nenasýtené omega-3 mastné kyseliny.

Pstruh obyčajný je z pohľadu obsiahnutých omega‑3 mastných kyselín najlepšou voľbou zo sladkovodných rýb, pretože má priaznivý pomer medzi omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami. Tučnejšie ryby sú tak skvelým zdrojom práve týchto zdraviu prospešných mastných kyselín.

Ponuka pstruhov v obchodoch

Produktový rad transparentne balených rýb svojou technológiou balenia zohľadňuje najnovšie trendy v kvalite a funkčnosti potravín. Zubáč, Losos atlantický, Pstruh, Treska škvrnitá a Platesa majú všetky vákuovo samostatne balené filety. Filety si môže spotrebiteľ odstrihnúť a používať po častiach, tak ako to potrebuje - nemusí rozmrazovať celé balenie.

Vákuovým balením sa rybám oproti voľne baleným predlžujú organoleptické vlastnosti ako kvalita, farba, aróma a chuť .

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) je sladkovodní ryba z čeledi lososovitých, jejíž původní domov je v Severní Americe v řekách, ústících do Tichého oceánu. Její anadromní forma (anadromní - migrace z mořské vody do sladké za účelem rozmnožování), pstruh americký (v Severní Americe známý jako steelhead, v Austrálii ocean trout), se vrací vytírat do sladkých vod po dvou až třech letech života v moři. Pstruzi američtí jsou stejně jako lososi iteroparní - může se třít vícekrát za život, což u ostatních ryb rodu Oncorhynchus neplatí. Potěr pstruha amerického zůstává v řece ještě asi rok, než odpluje do slaných vod. Mimo dobu tření rozeznáme jikernačky od mlíčníků tak, že jikernačky mají okrouhlé zakončení čelisti, kdežto mlíčníci mají dolní čelist vždy ostře hrotem zakončenou. Vzrůst plůdku podle živnosti vody pokračuje velmi rychle. Druh pojmenoval v roce 1792 Němec Johann Julius Walbaum (v minulosti byl psruh duhový označován i jako Salmo iridia). Pozdější DNA testy dokázaly, že je pstruh duhový více příbuzný pacifickým pstruhům než pstruhům obecným potočním nebo lososům obecným a tak bylo změněno jeho rodové jméno na Oncorhynchus a celé jméno na Oncorhynchus mykiss.

Variabilita zbarvení pstruha duhového je velmi značná. Hřbet je tmavý s odstíny zelenavé až namodralé, posetý velkým množstvím černých skvrnek. Skvrnitá je také hlava, stejně jako hřbetní a ocasní ploutev a tuková ploutvička. Boky jsou světlejší, břicho bílé, stříbřitě lesklé. Své jméno dostal duhák podle červeného pruhu vykresleného na bocích, nápadného hlavně v době tření a podobně jako duha problikává do odstínů zelenavé a modré. Nejnápadnější pruh má pstruh purpurový, nesprávně označovaný za samostatných druh duháků. I v původní vlasti je však tolik různých kmenů nebo odrůd duhových pstruhů, že v jejich třídění a rozeznávání panuje velký zmatek. Lze je zhruba rozlišit ve skupinu pravých duhových pstruhů (Salmo irideus), žijících obdobně jako náš pstruh hlavě ve chladnějších horských vodách a nestěhujících se do moře.

Velká optávka po jikrách duháka (do Německa byly první jikry duháků dovezeny 1881 ve snaze obohatit vody o užitečný druh lososovitých, který provázela pověst, že velmi rychle roste a snáší i vyšší teploty vody) má za následek, že namísto pstruhů duhových byly zasílány do Evropy jikry toulavého a do moře se v dospělosti vracejícího pstruha amerického, a tak byl zapříčiněn prvotní nezdar v osazování volných evropských vod, v nichž duháci až na nepatrné výjimky vždy vymizeli. Tam, kde se udrželi, pocházeli výjimečně od rodičů pravého duháka. Pravý pstruh duhový je stálou nestěhovavou rybou, která se způsobem tření podobá našemu pstruhu, nekoná však delších tahů proti proudu na trdliště a tře se až v jarních měsících. Význačnou vlastností duhového pstruha je jeho žravost a rychlejší růst.

Samostatnou kapitolou je chov pstruha duhového v rybníkářství za účelem produkce jatečního masa, určeného k průmyslovému využití. Duhák si zvyká lépe i těsnějšímu prostředí, spolehlivě zkonzumuje předkládanou potravu a dosahuje již ve druhém roce - tedy o rok dříve nežli pstruh obecný - tabulkové velikosti. Maso duháků je narůžovělé, velmi chutné a nezadá si v jakosti s masem pstruha obecného. Pravdou zůstává, že chuť a kvalita masa duháka žijícího ve volné řece je silně rozdílná od duháka rybničního, krmeného granulemi.

Pstruh dúhový alebo hovorovo dúhak[1] (lat. Pstruh dúhový sa pre potravu či rybárstvo rozšíril do najmenej štyridsaťpäť krajín sveta a na všetky kontinenty okrem Antarktídy. V niektorých oblastiach, kam patrí Južná Európa, Južná Amerika a Austrália, má negatívny vplyv na pôvodné druhy, ktoré buď napadá, alebo im preberá potravu, alebo prenáša choroby (napr. Anadromná verzia, ktorá trávi väčšinu svojho života v oceáne, má v Severnej Amerike názov steelhead (po slovensky steelhead [2] alebo ojedinele pstruh oceľový či losos oceľový; lat. staršie v niektorých deleniach: Salmo gairdnerii [3][4])[pozn 1]. Neanadromná verzia má v Severnej Amerike názov “rainbow trout” v užšom zmysle (po česky [po slovensky?]: pravý pstruh dúhový; lat. staršie v niektorých deleniach: Salmo irideus [3]).

V roku 1855 William P. Gibbons pomenoval americký exemplár Salmo iridea; tento chybný názov bol neskôr opravený na Salmo irideus (doslova: losos dúhový). V roku 1966 Behnke (a v roku 1984 Okazaki) doložil(i), že vyššie uvedené kamčatské a americké druhy sú v skutočnosti jeden a ten istý druh. Slovenský názov pstruh dúhový sa v minulosti často vzťahoval len na pstruhy z Ameriky - teda na druh Salmo gairdnerii (prípadne v užšom zmysle len na americký druh Salmo irideus resp poddruh Salmo gairdnerii irideus). Slovenský názov pstruh americký je starší slovenský názov, ktorý sa vzťahoval len na pstruhy z Ameriky - teda na druh Salmo gairdnerii.

Steelheady sú rovnako ako lososy anadromné, čo znamená, že sa z oceánu vracajú k svojim rodiskám, kde sa trú. Podobne ako losos obyčajný, aj steelhead je iteroparný (polykarpický) - môže sa trieť viackrát za život, čo u ostatných rýb rodu Oncorhynchus neplatí. Poter steelheada zostáva v rieke ešte asi rok, než odpláva do slaných vôd, zatiaľ čo lososy obyčajné tam smerujú hneď po narodení. V rôznych ročných obdobiach migrujú rôzne skupinky pstruhov. Niektorí migrujú v lete, t. j. medzi májom a októbrom, ešte než ich reproduktívne orgány dospejú, čo sa stáva práve pri migrácii v sladkej vode. V lete migruje väčšina jedincov žijúcich v rieke Columbii. Zvyšok steelheadov migruje v zime, až potom, čo ich rozmnožovacie orgány dospejú, medzi novembrom a aprílom.

Pstruhy dúhové sú predátori s rozmanitou potravou, jedia takmer všetko, čo sa k nim dostane. Ich povesť vyberavých rýb je iba legendou, nie sú ale toľko rybožravé ako pstruhy obyčajné potočný alebo sivone a vystačia si s hmyzom, rybími ikrami, menšími rybami (do tretiny ich vlastnej dĺžky) a rakmi, spoločne s ďalšími kôrovcami. Niektoré jedince žijúce v jazerách môžu dokonca jesť planktón.

Keď pstruhy rastú, tak sa predlžujú a naberajú hmotnosť. Vzťah medzi dĺžkou a hmotnosťou nie je lineárny a je vyjadrený vzorcom WW = cLb. W. W je hmotnosť v librách, L je dĺžka v palcoch, b je 2,99 pre ryby v stojatých vodách a 3,02 pre ryby v tečúcich vodách, zatiaľ čo c je 0,00042 pre ryby v stojatých vodách a 0,00037 pre ryby v tečúcich vodách.

Populácia steelheada sa kvôli vplyvom ľudskej činnosti i prírody znížila. Dve evolučne významné jednotky (ESU) na západnom pobreží USA (v južnej Kalifornii a na hornom toku rieky Columbie) patria medzi ohrozené druhy a ďalších osem medzi všeobecne ohrozené druhy. National Marine Fisheries Service (NMFS) ponúka na svojej stránke detailný opis hrozieb. Pstruhy dúhové ohrozuje choroba yersinióza, ktorá sa prejavuje krvácaním úst, plutiev a očí.

NMFS identifikoval vo Washingtone, Oregone a Kalifornii 15 oblastí výskytu, ktoré nazval oblasťami odlišných populácií. V roku 2010 predpokladá liaheň oregonského ministerstva pre rybárčenie a divokú zver zdvojnásobiť svoju produkciu z roku 2009, ktorá bola zase o šesťdesiat percent väčšia než tá v roku 2008. V roku 2010 denník Los Angeles Times informoval o tom, že ulitník Potamopyrgus antipodarum zamoril vody výskytu pstruha dúhového v horách svätej Moniky. Podľa článku sa populácia Potamopyrgusa rozšírila z Medea Creeku v Agoura Hills do ďalších tridsiatich tokov v okolí za štyri roky.

Pstruh dúhový je cenená ryba na rybárčenie aj jedlo. Obvyklých je hneď niekoľko metód rybárčenia. Pstruhy dúhové sú populárnym terčom pre muškárov, môžu sa ale loviť aj pomocou spinnerbaitov,mušky, vnadidiel a woblerov, alebo pomocou živých návnad, ako sú máloštetinavce alebo čerebľe.

Prvá liaheň pstruhov dúhových bola otvorená v roku 1870 na San Leandro Creeku, prítoku zálivu sv. Františka. Produkcia začala o rok neskôr. V roku 1875 prebehol ich prvý vývoz, do newyorskej Caledonie, o rok neskôr potom do Michiganského Northville. V roku 1877 začala ďalšia liaheň na Campbell Creeku, prítoku rieky McCloud neďaleko hory Mount Shasta.

Rybníky so pstruhmi dúhovými sú rozšírené v mnohých krajinách sveta. Od päťdesiatych rokoch produkcia rastie, najmä v Európe, ale nedávno aj v Čile. V roku 2007 bolo po celom svete vyrobených viac ako 604 tisíc ton pstruha obyčajného s cenou cca 2,5 miliardy amerických dolárov. Najväčším producentom je Čile. Tam, rovnako ako v Nórsku, sú pstruhy chované v slanej vode a tiež bývajú exportované.

Jednou z farebných mutácií pstruha dúhového je pstruh dúhový zlatý (Oncorhynchus mykiss aguabonita), ktorý má predovšetkým žltkastú farbu, nemá typické zelené a hnedé polia, ale zostal mu červený pruh uprostred tela.

V západných kuchyniach je pstruh dúhový obľúbeným jedlom a loví sa tak divoký aj rybničný. Má jemné mäso a miernu chuť, ale niektoré pstruhy z rybníkov alebo jazier majú hrubšiu chuť, ktorá nechutí každému. Mnoho zákazníkov si teda radšej overí zdroj ryby, než ju kúpi. Najlepšie sú divoké pstruhy, ktorých potrava sa skladá z kôrovcov, hmyzu a rakov. Tmavočervené až oranžové mäso znamená, že ide buď o anadromné verzie pstruha dúhového (steelhead), alebo že ide o nedivokého pstruha, ktorého kŕmili potravou s vysokým obsahom astaxantínu.

tags: #pstruh #duhovy #beardslee #trout #charakteristika

Populárne príspevky:

• Tradičná marhuľovica v novom šate
• Recept na Bravčové Plátky
• Užitočné rady pre domácnosť
• Sadenie zemiakov s Agzatom
• Bravčové Závitky s Zemiakmi