Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss): Charakteristika, výskyt a význam
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), hovorovo nazývaný aj "dúhak", je ryba, ktorá sa pre svoje vlastnosti a využitie rozšírila do mnohých kútov sveta. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky a Ázie, no dnes sa vyskytuje na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.
Pstruh dúhový (Salmo gairdneri, syn.) je pôvodne severoamerický druh, ktorý bol od roku 1884 so striedavým úspechom vysádzaný do rôznych vôd celého sveta. Na Slovensko bol dovezený v roku 1966 do kláštora pod Znievom a vyliahnutý plôdik sa stal základom generačného stáda. V Amerike pstruh dúhový obýva rieky a jazerá tichomorského pobrežia. Vyskytuje sa tu od Beringovho mora až po pobrežie južnej Kalifornie. Osídľuje tu podobné prostredie, ako pstruh potočný u nás na Slovensku.
Tiež tento druh vytvára rôzne varianty. Každá z nich bola povodne považovaná za samostatný druh. Sú uňho tiež známe ťažné a neťažné formy. Pstruh potočný a pstruh dúhový sú ale úplne rozdielne druhy, vzdialene aj systematicky. Pstruh potočný patrí do rodu Salmo a pstruh dúhový k rodu Oncorhynchus.
Z všeobecného hľadiska je pstruh dúhový odolnejší ako pstruh potočný, znesie oveľa vyššie teploty, nižšiu hladinu rozpusteného kyslíku vo vode, alebo vodné zákaly. Je veľmi obľúbenou športovou a chovnou rybou, rýchlo rastie a môže sa prikrmovať umelými granulami.
Väčšina rybárov víta výskyt pstruhov na podhorských nádržiach v očakávaní vzrušujúcich športových zážitkov, ktoré poskytujú stovky variant v rôznych podmienkach. Ale pstruh dúhový je niekedy rovnako plachý ako pstruh potočný, a nedá sa oklamať. Za horúcich letných dní, kedy je hladina pokrytá zelenou vrstvou vodného kvetu, rad pláva tesne pod vodnou hladinou.
Vtedy je nesmierne opatrný a väčšinou ignoruje všetky rybármi ponúkané nástrahy. Na zachovanie početných stavovo pstruhov dúhových pri vzrastajúcom tlaku, znečisťovaniu vôd a komerčného lovu, bude dôležité rozširovať umelý chov na farmách. K tomu dochádza na celom svete, ale zatiaľ čo sa do vôd vysadzuje stále viac rýb odchovaných na pstruhových farmách môže sa stať že divoké formy pstruha dúhového postupne vymiznú.
Pstruh dúhový je v tejto veľkosti dravý ako šťuka, a hejno týchto malých rybiek pri love často ženie až ku brehu do plytčín, kde ich nenásytne loví. Za búrkového počasia pstruhy dúhové často plavú tesne pod hladinou a za silného vetra tam lovia potravu. V takom čase často plávajú do hĺbok proti vetru, a keď dorazia k protiľahlému brehu, hľadajú potravu vo vodnom stĺpci alebo priamo na dne. Pri kľudnej hladine a bezvetrí pstruhy dúhové často zbierajú z hladiny malý hmyz. Pri rojení hmyzu pstruhy lovia stúpajúce nymfy.
Pstruh dúhový pohlavne dospieva vo veku 2 alebo 3 rokov. V oblastiach svojho pôvodu sa neresí podľa teploty vody a formy od novembra do mája. V každej znáške je asi 3000 až 4000 ikier. Pri teplote vody okolo 7 °C trvá inkubačné obdobie približne dva mesiace. Žĺtkové vrecúško sa vstrebe za jeden až dva mesiace. Rozmnožovanie prebieha podobne ako u pstruha potočného.
Forma pstruha dúhového v Amerike nazývaná steelhead je veľmi putovný druh, tak ako pstruh morský. Do sladkých vôd podniká dlhé trecie ťahy.
Pstruh dúhový sa pre potravu či rybárstvo rozšíril do najmenej štyridsaťpäť krajín sveta a na všetky kontinenty okrem Antarktídy. V niektorých oblastiach, kam patrí Južná Európa, Južná Amerika a Austrália, má negatívny vplyv na pôvodné druhy, ktoré buď napadá, alebo im preberá potravu, alebo prenáša choroby.
Formy pstruha dúhového
Existujú dve hlavné formy pstruha dúhového:
- Anadromná verzia: Steelhead
- Neanadromná verzia: Rainbow Trout
Anadromná verzia: Steelhead
Anadromná verzia, ktorá trávi väčšinu svojho života v oceáne, má v Severnej Amerike názov steelhead (po slovensky steelhead alebo ojedinele pstruh oceľový či losos oceľový; lat. staršie v niektorých deleniach: Salmo gairdnerii).
Steelheady sú rovnako ako lososy anadromné, čo znamená, že sa z oceánu vracajú k svojim rodiskám, kde sa trú. Podobne ako losos obyčajný, aj steelhead je iteroparný (polykarpický) - môže sa trieť viackrát za život, čo u ostatných rýb rodu Oncorhynchus neplatí.
Poter steelheada zostáva v rieke ešte asi rok, než odpláva do slaných vôd, zatiaľ čo lososy obyčajné tam smerujú hneď po narodení. V rôznych ročných obdobiach migrujú rôzne skupinky pstruhov. Niektorí migrujú v lete, t. j. medzi májom a októbrom, ešte než ich reproduktívne orgány dospejú, čo sa stáva práve pri migrácii v sladkej vode. V lete migruje väčšina jedincov žijúcich v rieke Columbii. Zvyšok steelheadov migruje v zime, až potom, čo ich rozmnožovacie orgány dospejú, medzi novembrom a aprílom.
3 NAJLEPŠIE NASTAVENIA A NÁVLAKY na lov OCELOHLAVCA! (Jednoduché a efektívne)
Neanadromná verzia: Rainbow Trout
Neanadromná verzia má v Severnej Amerike názov “rainbow trout” v užšom zmysle (po česky [po slovensky?]: pravý pstruh dúhový; lat. staršie v niektorých deleniach: Salmo irideus).
V roku 1855 William P. Gibbons pomenoval americký exemplár Salmo iridea; tento chybný názov bol neskôr opravený na Salmo irideus (doslova: losos dúhový). V roku 1966 Behnke (a v roku 1984 Okazaki) doložil(i), že vyššie uvedené kamčatské a americké druhy sú v skutočnosti jeden a ten istý druh.
Slovenský názov pstruh dúhový sa v minulosti často vzťahoval len na pstruhy z Ameriky - teda na druh Salmo gairdnerii (prípadne v užšom zmysle len na americký druh Salmo irideus resp poddruh Salmo gairdnerii irideus). Slovenský názov pstruh americký je starší slovenský názov, ktorý sa vzťahoval len na pstruhy z Ameriky - teda na druh Salmo gairdnerii.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Charakteristika pstruha dúhového
Pstruh dúhový sa vzhľadom dosť podobá pstruhu potočnému, odlišuje sa ale výrazne fialovo dúhovým pásom po bokoch tela, ktorý sa tiahne v oblasti bočnej čiary od hlavy až ku chvostu. Telo má hustejšie bodkované čiernymi škvrnami a tiež dorastá do väčších rozmerov a hmotností ako pstruh potočný. Telo má pretiahnuté, trocha sploštené s vysokým chvostovým steblom. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou opäť nechýba tuková plutvička. Na chvostovej a tukovej plutve je množstvo tmavých škvŕn a bodiek. V bočnej čiare má 135 až 150 malých šupín. Medzi bočnou čiarou a tukovou plutvičkou je 14 až 19 (zväčša 16 šupín) vrátane šupín bočnej čiary.
Rypák je tupý, ústna štrbina široká. Horné a dolné žiabrové výrastky prvého žiabrového oblúka sú gombíkovité, stredné paličkovité. Ozubené čeriesla majú na doštičke zväčša 4 zuby za zadnom okraji, zadná časť je silne zahnutá, s 1 až 2 radmi zubov. Sfarbenie tela je podľa prostredia. Na rozsiahlych nádržiach je svetlo modré až strieborné, v riekach a potokoch skôr tmavšie, do hnedozelená. Zadný okraj chvostovej plutvy je mierne vykrojený v troch miestach, neskôr je úplne rovný.
V období rozmnožovania sa pstruh dúhový vyznačuje silným migračným pudom a tiahne vysoko proti prúdu riek. Je rozšírený od Aljašky po Kaliforniu a v Severozápadnej Ázii. Druhotne bol vysadený v mnohých miestach Severnej Ameriky, v Európe, Južnej Amerike, v Austrálii, na Novom Zélande a v Afrike. V Európe je rozšírený najmä v jej severných častiach a to od britských ostrovov cez časť Islandu, Škandinávsky polostrov, po jej južnejšie časti, od Španielska cez Francúzsko, sever Talianska, časť grécka, a Rusko. Veľmi rozšírený je aj v strednej Európe, kde je obľúbenou športovou rybou. Obýva rieky, riečky, potôčiky, podhorské ale aj nížinné nádrže. Migrujúca forma žije prevažne v mori a v ústiach riek.
Pstruhy dúhové na rozdiel od pstruhov potočných nie sú stanovištné ryby, a často migrujú. Ale aj tu je výnimka, veľké jedince často majú svoje stanovište na riekach v okolí rôznych prekážok. Na nádržiach ryby migrujú v húfoch za potravou. Pstruh dúhový nie je taký náročný na teplotu a okysličenosť vody ako pstruh potočný. Teplota na povrchu hladiny môže dosiahnuť aj 26 až 28 °C. Pstruhy dúhové sa môžu chovať aj v mori, kde je ich rast ešte rýchlejší. Stanovišťa pstruha dúhového na rieke sú takmer zhodné so stanovišťami pstruha potočného, s výnimkou silných prúdov. Račej sa zdržiavajú v hlbokých tíšinách a víroch, ale aj tu je výnimka.
Potrava a rast
Pstruhy dúhové majú veľmi podobné potravné spektrum ako pstruhy potočné. Plôdik sa spočiatku živí dafniami, nálevnikmi, ale veľmi rýchlo prechádza na hrubšiu potravu v podobe hmyzu, kôrovcov a ešte v priebehu prvého roka života na vodné slimáky a rybky. Na jazerách tvoria hlavnú zložku ich potravy pakomáre a komáre, ktoré sa tam hojne vyskytujú.
Taktiež lovia rôzne nymfy, podenky, typule, larvy pošvatiek a potočníkov. Vo vodách kde sa vyskytuje veľa plôdiku kaprových rýb, si pstruhy rýchlo zvyknú na spestrenie svojho jedálneho lístka touto výživnou potravou. Nie je nič neobvyklé nájsť u 30 cm pstruha dúhového plotičky o veľkosti 10 cm.
Pstruhy dúhové sú predátori s rozmanitou potravou, jedia takmer všetko, čo sa k nim dostane. Ich povesť vyberavých rýb je iba legendou, nie sú ale toľko rybožravé ako pstruhy obyčajné potočný alebo sivone a vystačia si s hmyzom, rybími ikrami, menšími rybami (do tretiny ich vlastnej dĺžky) a rakmi, spoločne s ďalšími kôrovcami. Niektoré jedince žijúce v jazerách môžu dokonca jesť planktón.
Keď pstruhy rastú, tak sa predlžujú a naberajú hmotnosť. Vzťah medzi dĺžkou a hmotnosťou nie je lineárny a je vyjadrený vzorcom WW = cLb. W je hmotnosť v librách, L je dĺžka v palcoch, b je 2,99 pre ryby v stojatých vodách a 3,02 pre ryby v tečúcich vodách, zatiaľ čo c je 0,00042 pre ryby v stojatých vodách a 0,00037 pre ryby v tečúcich vodách.
Potravinový reťazec pstruha dúhového
Ohrozenie a ochrana
Populácia steelheada sa kvôli vplyvom ľudskej činnosti i prírody znížila. Dve evolučne významné jednotky (ESU) na západnom pobreží USA (v južnej Kalifornii a na hornom toku rieky Columbie) patria medzi ohrozené druhy a ďalších osem medzi všeobecne ohrozené druhy.
National Marine Fisheries Service (NMFS) ponúka na svojej stránke detailný opis hrozieb. Pstruhy dúhové ohrozuje choroba yersinióza, ktorá sa prejavuje krvácaním úst, plutiev a očí.
NMFS identifikoval vo Washingtone, Oregone a Kalifornii 15 oblastí výskytu, ktoré nazval oblasťami odlišných populácií. V roku 2010 predpokladá liaheň oregonského ministerstva pre rybárčenie a divokú zver zdvojnásobiť svoju produkciu z roku 2009, ktorá bola zase o šesťdesiat percent väčšia než tá v roku 2008.
V roku 2010 denník Los Angeles Times informoval o tom, že ulitník Potamopyrgus antipodarum zamoril vody výskytu pstruha dúhového v horách svätej Moniky. Podľa článku sa populácia Potamopyrgusa rozšírila z Medea Creeku v Agoura Hills do ďalších tridsiatich tokov v okolí za štyri roky.
Význam pre rybolov a gastronómiu
Pstruh dúhový je cenená ryba na rybárčenie aj jedlo. Obvyklých je hneď niekoľko metód rybárčenia. Pstruhy dúhové sú populárnym terčom pre muškárov, môžu sa ale loviť aj pomocou spinnerbaitov,mušky, vnadidiel a woblerov, alebo pomocou živých návnad, ako sú máloštetinavce alebo čerebľe.
Prvá liaheň pstruhov dúhových bola otvorená v roku 1870 na San Leandro Creeku, prítoku zálivu sv. Františka. Produkcia začala o rok neskôr. V roku 1875 prebehol ich prvý vývoz, do newyorskej Caledonie, o rok neskôr potom do Michiganského Northville. V roku 1877 začala ďalšia liaheň na Campbell Creeku, prítoku rieky McCloud neďaleko hory Mount Shasta.
Rybníky so pstruhmi dúhovými sú rozšírené v mnohých krajinách sveta. Od päťdesiatych rokoch produkcia rastie, najmä v Európe, ale nedávno aj v Čile. V roku 2007 bolo po celom svete vyrobených viac ako 604 tisíc ton pstruha obyčajného s cenou cca 2,5 miliardy amerických dolárov. Najväčším producentom je Čile. Tam, rovnako ako v Nórsku, sú pstruhy chované v slanej vode a tiež bývajú exportované.
Jednou z farebných mutácií pstruha dúhového je pstruh dúhový zlatý (Oncorhynchus mykiss aguabonita), ktorý má predovšetkým žltkastú farbu, nemá typické zelené a hnedé polia, ale zostal mu červený pruh uprostred tela.
V západných kuchyniach je pstruh dúhový obľúbeným jedlom a loví sa tak divoký aj rybničný. Má jemné mäso a miernu chuť, ale niektoré pstruhy z rybníkov alebo jazier majú hrubšiu chuť, ktorá nechutí každému. Mnoho zákazníkov si teda radšej overí zdroj ryby, než ju kúpi. Najlepšie sú divoké pstruhy, ktorých potrava sa skladá z kôrovcov, hmyzu a rakov. Tmavočervené až oranžové mäso znamená, že ide buď o anadromné verzie pstruha dúhového (steelhead), alebo že ide o nedivokého pstruha, ktorého kŕmili potravou s vysokým obsahom astaxantínu.
Rozmery a rast
U rastu dúhového pstruha existujú značné rozdiely medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. Zatiaľ čo rast v prírode často odpovedá rastu pstruha obyčajného alebo je len o málo vyšší, intenzívne kŕmené ryby vo veľkochovoch sú odchovávané do konzumnej hmotnosti 200 g v priebehu jediného roku a počas relatívne krátkej doby dosiahnu hmotnosti niekoľko kg.
Maximálna veľkosť rýb odchovaných v umelých podmienkach presahuje 10 kg, v praxi sa ale s takými rybami nepracuje - hlavne z ekonomických dôvodov.
Základné údaje
Rozmery
- Dĺžka priemerná: 25 až 40 cm
- obvyklé maximum: 70cm
- rekordné hodnoty: u nás okolo 80 cm, divoká ťažná forma okolo 120 cm
Hmotnosť
- priemerná: 0,2 až 1 kg
- obvyklé maximum: okolo 4 kg
- rekordné hodnoty: u nás cez 7 kg, ťažná forma okolo 18 kg
VýskytVýskyt dnes závisí na vysádzaní, ktoré prebieha nielen na väčšine pstruhových revírov, ale i na mnoho mimopstruhových a súkromných revíroch.
Športový rybolov
Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy.
Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.
Možný výber náradia pre lov pstruha dúhového
Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.
Eagle Lake trout
Eagle Lake trout (Oncorhynchus mykiss aquilarum) is a subspecies of rainbow trout endemic to Eagle Lake, in Lassen County, California. The Eagle Lake trout name comes from its former exclusive-endemic Eagle Lake territory. Eagle lake is approximately 24,000 acres, making it one of the largest natural lakes in California.
The streams and rivers that reach the lake only connect with the lake in the late spring after the snowmelt. The lake is highly basic, with an alkalinity of pH 8-9, making it uninhabitable for many aquatic species. The Eagle Lake trout have adapted to this high pH.
The Eagle Lake trout has a pink horizontal band, white rimmed fins, and irregular spots across its body which become less prolific towards the belly. Large square-shaped tales, large eyes, and a large body give the fish a predatory advantage in the lake. Eagle Lake rainbow trout are invertivores and piscivores. As young, they mainly eat leeches, amphipods, and zooplankton.
Eagle Lake rainbow trout naturally spawn in Pine Creek which runs into Eagle Lake. The young trout spend the first one to two years of their life in the upper regions of the stream before swimming down into Eagle Lake. The natural environment of this tributary is shaded and gravelly. The Eagle Lake rainbow trout play a significant role in the economy of the region around Eagle Lake. The fish attracts anglers who support the local economy. The trout are also meaningful and culturally important to the native Paiute people.
The Eagle Lake Trout face competition with the invasive brook trout, which first came to Eagle Lake in the 1940s. These invasive trout have taken over and damaged the habitat of important spawning locations. Logging, agriculture, anthropogenic water usage, railways, and roads also all contribute to the habitat degradation that poses a threat by blocking off the natural hydrology of Eagle Lake and its tributaries. Further barriers have made Pine Creek, the location of Eagle Lake trout spawning, inaccessible.
The Eagle Lake Trout spawn in Pine Creek, the creek which runs into Eagle Lake from the Western shore. In the 1930s and 1940s, the Eagle Lake Trout population faced a massive decline due to low water levels, habitat degradation, and overfishing. By the 1950s, in an effort to replenish the trout population, a weir was installed in Pine Creek which captured the trout on their spawning migration. The Eagle Trout were bred in California state hatcheries and eventually released back into Eagle Lake. Currently, the Crystal Lake Hatchery program releases around 200,000 fish to Eagle Lake every year. Still, modern day conservation focuses on developing a self-perpetuating population.
tags: #pstruh #duhový #eagle #lake #trout #charakteristika
