Chov pstruha dúhového na Slovensku: Od histórie po súčasnosť

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) je u nás najpredávanejšia lososovitá ryba, ktorá je dostupná počas celého roku. Pôvodne bol privezený do Európy z USA koncom 19. storočia. Zo zoologického hľadiska je príbuzná Tichomorským lososom. Je schopná žiť v sladkých vodách ako aj v mori. V Amerike Pstruh dúhový obýva rieky a jazerá tichomorského pobrežia. Vyskytuje sa tu od Beringovho mora až po pobrežie južnej Kalifornie.

Na Slovensko bol dovezený v roku 1966 do kláštora pod Znievom a vyliahnutý plôdik sa stal základom generačného stáda.

Chov pstruha dúhového na Slovensku predstavuje najvýznamnejší farmový odchov zo všetkých rýb chovaných u nás.

Vzhľadom sa dosť podobá pstruhu potočnému, odlišuje sa ale výrazne fialovo dúhovým pásom po bokoch tela, ktorý sa tiahne v oblasti bočnej čiary od hlavy až ku chvostu. Telo má hustejšie bodkované čiernymi škvrnami a tiež dorastá do väčších rozmerov a hmotností ako pstruh potočný.

Pstruh potočný a pstruh dúhový sú ale úplne rozdielne druhy, vzdialene aj systematicky. Pstruh potočný patrí do rodu Salmo a pstruh dúhový k rodu Oncorhynchus. Z všeobecného hľadiska je pstruh dúhový odolnejší ako pstruh potočný, znesie oveľa vyššie teploty, nižšiu hladinu rozpusteného kyslíku vo vode, alebo vodné zákaly.

Na zachovanie početných stavovo pstruhov dúhových pri vzrastajúcom tlaku, znečisťovaniu vôd a komerčného lovu, bude dôležité rozširovať umelý chov na farmách. K tomu dochádza na celom svete, ale zatiaľ čo sa do vôd vysadzuje stále viac rýb odchovaných na pstruhových farmách môže sa stať že divoké formy pstruha dúhového postupne vymiznú.

Pstruh dúhový

Charakteristika a biológia pstruha dúhového

Telo má pretiahnuté, trocha sploštené s vysokým chvostovým steblom. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou opäť nechýba tuková plutvička. Na chvostovej a tukovej plutve je množstvo tmavých škvŕn a bodiek.

V bočnej čiare má 135 až 150 malých šupín. Medzi bočnou čiarou a tukovou plutvičkou je 14 až 19 (zväčša 16 šupín) vrátane šupín bočnej čiary. Rypák je tupý, ústna štrbina široká. Horné a dolné žiabrové výrastky prvého žiabrového oblúka sú gombíkovité, stredné paličkovité.

Sfarbenie tela je podľa prostredia. Na rozsiahlych nádržiach je svetlo modré až strieborné, v riekach a potokoch skôr tmavšie, do hnedozelena. Zadný okraj chvostovej plutvy je mierne vykrojený v troch miestach, neskôr je úplne rovný.

V období rozmnožovania sa pstruh dúhový vyznačuje silným migračným pudom a tiahne vysoko proti prúdu riek. Je rozšírený od Aljašky po Kaliforniu a v Severozápadnej Ázii.

Druhotne bol vysadený v mnohých miestach Severnej Ameriky, v Európe, Južnej Amerike, v Austrálii, na Novom Zélande a v Afrike. V Európe je rozšírený najmä v jej severných častiach a to od britských ostrovov cez časť Islandu, Škandinávsky polostrov, po jej južnejšie časti, od Španielska cez Francúzsko, sever Talianska, časť grécka, a Rusko.

Veľmi rozšírený je aj v strednej Európe, kde je obľúbenou športovou rybou. Obýva rieky, riečky, potôčiky, podhorské ale aj nížinné nádrže. Migrujúca forma žije prevažne v mori a v ústiach riek.

Pstruhy dúhové na rozdiel od pstruhov potočných nie sú stanovištné ryby, a často migrujú. Ale aj tu je výnimka, veľké jedince často majú svoje stanovište na riekach v okolí rôznych prekážok. Na nádržiach ryby migrujú v húfoch za potravou.

Pstruh dúhový nie je taký náročný na teplotu a okysličenosť vody ako pstruh potočný. Teplota na povrchu hladiny môže dosiahnuť aj 26 až 28 °C. Pstruhy dúhové sa môžu chovať aj v mori, kde je ich rast ešte rýchlejší. Stanovišťa pstruha dúhového na rieke sú takmer zhodné so stanovišťami pstruha potočného, s výnimkou silných prúdov. Račej sa zdržiavajú v hlbokých tíšinách a víroch, ale aj tu je výnimka.

Pstruhy dúhové majú veľmi podobné potravné spektrum ako pstruhy potočné. Plôdik sa spočiatku živí dafniami, nálevnikmi, ale veľmi rýchlo prechádza na hrubšiu potravu v podobe hmyzu, kôrovcov a ešte v priebehu prvého roka života na vodné slimáky a rybky. Na jazerách tvoria hlavnú zložku ich potravy pakomáre a komáre, ktoré sa tam hojne vyskytujú. Taktiež lovia rôzne nymfy, podenky, typule, larvy pošvatiek a potočníkov.

Vo vodách kde sa vyskytuje veľa plôdiku kaprových rýb, si pstruhy rýchlo zvyknú na spestrenie svojho jedálneho lístka touto výživnou potravou. Nie je nič neobvyklé nájsť u 30 cm pstruha dúhového plotičky o veľkosti 10 cm. Pstruh dúhový je v tejto veľkosti dravý ako šťuka, a hejno týchto malých rybiek pri love často ženie až ku brehu do plytčín, kde ich nenásytne loví.

Za búrkového počasia pstruhy dúhové často plavú tesne pod hladinou a za silného vetra tam lovia potravu. V takom čase často plávajú do hĺbok proti vetru, a keď dorazia k protiľahlému brehu, hľadajú potravu vo vodnom stĺpci alebo priamo na dne. Pri kľudnej hladine a bezvetrí pstruhy dúhové často zbierajú z hladiny malý hmyz. Pri rojení hmyzu pstruhy lovia stúpajúce nymfy.

Rozmnožovanie

Pstruh dúhový pohlavne dospieva vo veku 2 alebo 3 rokov. V oblastiach svojho pôvodu sa neresí podľa teploty vody a formy od novembra do mája. V každej znáške je asi 3000 až 4000 ikier. Pri teplote vody okolo 7 °C trvá inkubačné obdobie približne dva mesiace. Žĺtkové vrecúško sa vstrebe za jeden až dva mesiace. Rozmnožovanie prebieha podobne ako u pstruha potočného. Forma pstruha dúhového v Amerike nazývaná steelhead je veľmi putovný druh, tak ako pstruh morský. Do sladkých vôd podniká dlhé trecie ťahy.

Sfarbenie: chrbát je modro alebo olivovo zelený, boky striebristé, brucho biele. Stredom bokov sa tiahne pozdĺžny ružový až červený pás. Na hlave, chrbte, bokoch, chrbtovej a chvostovej plutve sú početné čierne škvrny.

Pohlavný dimorfizmus: samce majú hlavu výrazne dlhšiu, špicatejšiu spodnú čeľusť, väčšie ústa a dlhšie párové plutvy. V staršom veku je spodná čeľusť hákovito zakrivená.

Výskyt: u nás nepôvodný druh. V tečúcich vodách aj pri dlhoročnej snahe rybárov sa výrazne neuplatnil. Nevytvorili sa populácie, ktoré by boli schopné autoreprodukcie bez doplňovania násadou. Pomerne dobre sa však osvedčili v niektorých uzavretých vodných nádržiach, hlavne v prvých rokoch po napustení (Hnilecká vodná nádrž, vodárenské nádrže - Hriňová, Klenovec, Bukovec a ďalšie).

V umelom chove lososovitých rýb pstruh dúhový zaberá viac ako 90% celej produkcie trhových rýb.

Rast a vek: uvádza sa, že sa prirodzene dožíva až desať rokov. Vo svojej domovine dosahuje hmotnosť takmer až 20 kilogramov, v našich podmienkach boli ulovené menšie jedince.

Prirodzená potrava: larvy vodného hmyzu, splavený vodný hmyz, v nádržiach sa živí prevažne zooplanktónom a vodnými mäkkýšmi. Väčšie pstruhy lovia aj rybky.

Prirodzené rozmnožovanie: dospieva vo veku 1-4 roky, trenie prebieha od konca marca do konca apríla. K výteru dochádza v prúdivých miestach, kde samice, v menšom počte aj samce, vytĺkajú do štrkopieskového dna miskovité hniezdo, do ktorého sú ukladané ikry.

Význam: aj keď je výbornou športovou rybou, jeho hlavný význam je v intenzívnom chove na trhovú rybu pre vynikajúcu konverziu krmiva (kŕmny koeficient pod 1), rýchly rast a kvalitu mäsa.

História chovu pstruha dúhového

Pôvod pstruha dúhového chovaného:

Pstruh dúhový pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky, z povodia Tichého oceánu. Pôvodne sa vyskytoval od 24o severnej šírky - Rio del Presidio v Mexiku na sever až na Aljašku, kde jeho severnou hranicou rozšírenia je Kuskokwin River ústiaci do Beringovho mora, južne od rieky Yukon.

Veľká plastičnosť a rozsiahly areál rozšírenia viedli k tomu, že sa vytvoril rad zemepisných foriem i foriem ekologických - potočné, jazerné, morské, podobne ako u nášho pstruha potočného. To značne sťažovalo prácu zoológom i ichtyológom.

Mnohé z týchto foriem boli popísané ako samostatné druhy, iné ako poddruhy alebo variety skôr popísaných druhov. Rovnaké formy boli často popísané rôznymi menami alebo dokonca tým istým menom boli označené rôzne formy.

K nejasnostiam v taxonómii pstruha dúhového prispel aj umelý chov rýb s jeho rozvojom od 80-tich rokov 19. storočia. Pstruhy dúhové odchované v liahňach sa po vysadení do riek pokrížili s pôvodne vysadenými populáciami a tieto postupne vymizli. Pôvodné formy zostali zachované len na izolovaných lokalitách, väčšinou v horských jazerách.

Pstruh dúhový je dnes vedeckým menom označovaný Oncorhynchus mykiss (Richardson, 1836). VLADYKOV, 1963 ho zaradil do nového podrodu Parasalmo a označil ho ako Parasalmo gairdneri (Richardson , 1836)

Pstruh dúhový bol prvý krát dovezený do Európy - Nemecka v r. 1880. Zásluhu na tom má profesor S. F. Baird z Washingtonu. Baird v r. 1874 poveril indiánskeho rybára Livingstona Stone, aby zabezpečil v Kalifornii väčšie množstvo ikier pstruha dúhového. Stone získaval ikry v McCloaud River (prítok rieky Sacramento), prameniacej na Mount Shasta v pohorí Sierry Nevady od 12.januára 1880 do 11.apríla 1887.

Ikry boli liahnuté a pstrúžiky odchovávané až do pohlavnej dospelosti v stanici pre umelých chov lososa na rieke McCloud (Baird Hatchery) a neďaleko, v novo postavenej liahni na Crooks Creek. Borne uvádza, že od roku 1880 do roku 1887 bolo v liahni na McCloud River oplodnených 2555600 ikier pstruha dúhového. Z nich bolo odoslaných do Európy a na iné miesta v Spojených štátoch 1 791 500. Pstruh dúhový vtedy žijúci v rieke McCloud bol označovaný ako Parasalmo gairdnerii stonei (= Salmo shasta).

V tomto období sa vo východných štátoch USA zaoberali výskumom zo západu dovezeného pstruha dúhového dve stanice Northwil v Michigane a Mytheville v juhozápadnej Virginii. V týchto liahňach bolo od roku 1883 do roku 1886 oplodnených 916 950 ikier, z nich bolo na rôzne miesta rozoslaných 256 000 ikier.

Prvé zásielky ikier pstruha dúhového, dovezeného do Európy, pochádzali z rieky McCloud. Podľa mienky vtedajších európskych odborníkov boli tieto ryby stanovištné. V Nemecku a potom aj inde v Európe bol tento prvý dovezený pstruh označovaný pomenovaním Salmo irideus. O novú rybu bol v Európe veľký záujem.

Rybárske závody v západných štátoch nestačili uspokojiť dopyt a preto boli do Európy expedované ikry pstruha dúhového i z chovných zariadení vo východných štátoch, z rýb pochádzajúcich z dolných tokov riek, kde sa vyskytovala bežná forma nazývaná steelhead alebo steelhead lachs (pstruh oceľový alebo losos oceľový). Zásielku týchto pstruhov dostal Jaffé v Nemecku v r. 1898. Táto forma bola označovaná Salmo gairdnerii irideus Gibbons, 1855, alebo Salmo rivularis.

Najnovšie bolo zistené, že pstruh dúhový je totožný s druhom Salmo mykiss (Walbaum, 1792 ) a podľa ďalších porovnaní bol zaradený do rodu tichomorských lososov Oncorhynchus a v súčasnosti sa pre pstruha dúhového používa vedecké meno Oncorhynchus mykiss ( Walbaum, 1792 )

Roku 1880 doviezol barón Révay prvé oplodnené ikry pstruha dúhového a sivoňa potočného (amerického pôvodu) a vysadil ich do Štiavničky v povodí Váhu.

Dovozy ikier prerušené prvou svetovou vojnou boli obnovené po jej skončení. Pstruh dúhový sa stal obľúbenou rybou, plne sa osvedčil v rybníkoch ale v tečúcich vodách nádeje rybárov sklamal. Z väčšiny tokov sa po určitej dobe vytratil. Príčinu tejto „túlavosti“ videli chovatelia i odborní pracovníci v tom, že do Európy bola dovezená nielen stanovištná forma pstruha dúhového, ale i ťažná forma a ich kríženci. Preto rybárski odborníci hlavne v súvislosti s ďalšími dovozmi z USA, sa začali zaujímať o pôvod dovážaných pstruhov. Záujem bol hlavne o pstruha dúhového z McCloud River, lebo o ňom panovala domnienka, že je stanovištným.

Z tohoto obdobia pochádza tiež dovoz, keď na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia doviezla grófka Vanderbiltová - Széczényiová z Kanady alebo USA ( nie je presne uvedená krajina pôvodu) tzv. neťažného pstruha dúhového, ktorého vysadili do jazera Morské oko vo Vihorlate, kde sa tento rozmnožoval a dokonca aj postupne vytláčal pôvodného pstruha potočného.

Ako sa MILIÓNY rybích ikier LIAHNU V PRIEMYSELNÝCH LIHŇACH (Celý proces)

Koniec druhej svetovej vojny zasadil chovu pstruha dúhového ťažkú ranu. Väčšina generačných rýb bola zničená. Preto ihneď po oslobodení po jednaní s dánskymi firmami Sydjysk Damkultur v Vejen a Vestdysk Damkultur z Vemb bol uskutočnený dovoz ikier pstruha dúhového a pstruha potočného. V r. 1947 prišlo do vtedajšieho Československa 10 605 000 ikier pstruha dúhového. Slovensko obdržalo z tejto zásielky 4 milióny ikier. Okrem toho Slovensko v decembri 1947 získalo ešte 100 000 ks rôčika. Koncom decembra 1948 prišlo z Dánska 189 000 ks rôčika pstruha dúhového - z toho v Čechách dostali 50 000 ks rôčika, Morava 71 000 (6000 z toho bolo určených pre tečúce vody ), Slovensko 66 000 (určené väčšinou pre tečúce vody). Ryby odchované z týchto zásielok, hlavne však z rôčikov dovezených na rozhraní rokov 1948/1949 sa stali základným matečným materiálom väčšiny pstruhárstiev v Československu, teda aj na Slovensku O takmer jednotnom zložení u nás bežne chovaných pstruhov svedčia i výsledky vyšetrovania týkajúcich sa meristických znakov.

Nové dovozy sa uskutočnili až od polovice šesťdesiatych rokov. Vo februári 1965 dostal Československý rybársky zväz 20 000 ikier pstruha dúhového z USA ( presný pôvod sa nepodarilo zistiť). Ikry boli doliahnuté v Českom Dube a plôdik bol rozoslaný miestnym organizáciám ČZRS: Jeseník, Ústí nad Orlicí, Vsetín, a na Slovensku Podsuchá. Časť toho plôdika dostala aj liaheň v Dubnej Skale pri Vrútkach.

31. januára 1966 dostala katedra zoológie VŠZ v Prahe 10 000 ikier pstruha dúhového od firmy S.N. Joker z Egtved v Dánsku a priviezla ich na pstruhárstvo v Litomyšli - Nedošíně. Chovateľ oznámil, že ide o formu „kamloops“ (Parasalmo gairdnerii kamloops - pochádza z jazier v Britskej Kolumbii a zo severovýchodnej časti štátu Washington). Ryby dosahujú pohlavnú zrelosť väčšinou vo štvrtom roku a výter začína už koncom októbra. V roku 1967-1968 bola časť týchto rýb prevezená na iné rybárske závody medzi inými aj Dubnú Skalu a Kláštor pod Znievom.

Nakoľko na Dubnej Skale neboli vhodné teplotné podmienky vody (nízka teplota počas zimných mesiacov ) stratili matečné ryby vlastnosť, vytierať sa na jeseň. Preto boli dovezené ryby tejto formy z Bečova nad Teplou v roku 1971 vo veku dvojročných rýb na stredisko Slovenského rybárskeho zväzu Kubrica pri Trenčíne. Charakteristickou vlastnosťou, okrem dobrého rastu, bola dosahovaná pohlavná zrelosť v novembri a decembri pri teplote vody 9 °C.

Tieto ryby sa stali základom chovu tržných pstruhov na všetkých strediskách Slovenského rybárskeho zväzu a prispeli k intenzifikácii produkcie tržných lososovitých rýb. Ďalší dovoz sa uskutočnil v roku 1986, kedy bola dovezená táto forma od firmy Jansen z Francúzka, nezávisle od seba do Kláštora pod Znievom a do novovybudovaného pstruhárstva Ružomberok - Biely Potok. Táto forma bola vyšľachtená na dosahovanie pohlavnej dospelosti v druhom roku života a pohlavnej zrelosti od októbra.

V súčasnosti existujú už formy chovaného pstruha dúhového vytierajúce sa počas celého roka, pričom výter môže byť riadený svetelnými a teplotnými podmienkami. Jedná sa však stále, ako bolo uvedené vyššie o druh - pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss (Walbaum, 1792 )).

Podmienky chovu pstruha dúhového

Optimálna teplota pre chov je 14°C - 17°C . Nakoľko je to mäsožravá ryba, potrebuje potravu bohatú na živočíšne proteíny. Vyliahnutá mlaď sa začína po spotrebovaní žĺtkového váčku / prvotná zásoba živín po vyliahnutí/ živiť zoo planktónom.

Pstruh dúhový sa pre svoju rýchlosť rastu, prispôsobivosť a výbornú kvalitu mäsa stal jednou z hlavných chovaných rýb u nás aj vo svete.

Pre chov pstruha dúhového v jazere je dôležité zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka, napríklad pomocou vzduchovacích kompresorov. V zimnom období sa pomocou vzduchovania zamedzí súvislej tvorbe ľadu a zároveň vzniknuté plyny unikajú smerom von. Pri zvýšenom množstve rýb je potrebná kvalitná filtrácia s vysokým biologickým výkonom.

Pstruh dúhový sa živí malými kôrovcami, larvami vodného hmyzu, zooplanktónom a menšími rybami. V podmienkach chovu je kŕmený špeciálnym typom stravy bohatej na obsah karotenoidov prírodného pôvodu, ktoré dáva mäsu charakteristické sfarbenie. Potravu zbiera po celý rok, kým teplota neklesne pod 5 °C.

Potomstvo pstruha dúhového sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Pstruh dúhový dospieva vo veku 1-4 roky a trenie prebieha od konca marca do konca apríla. K výteru dochádza v prúdivých miestach, kde samice vytĺkajú do štrkopieskového dna miskovité hniezdo, do ktorého sú ukladané ikry.

Pri chove v jazere je dôležité monitorovať teplotu vody, aby sa predišlo prehriatiu a zníženiu obsahu kyslíka.

Nutričné hodnoty pstruha

Mäso pstruha poskytuje asi o 70 percent viac nenasýtených mastných kyselín a mnoho cenných proteínov.

Nutričné hodnoty na 100 g:

Divoký pstruh obyčajný: 132 kcal, 19 g bielkovín, 3 g tukov, 548 mg Omega-3 mastné kyseliny
Chovaný pstruh dúhový: 138 kcal, 21 g bielkovín, 4 g tukov, 486 mg Omega-3 mastné kyseliny

Výzvy a problémy pri chove

Chov pstruha dúhového môže byť náročný z dôvodu viacerých faktorov:

Invázne druhy: Nepôvodné druhy predstavujú konkurenciu pre pstruha dúhového a môžu ochudobniť biodiverzitu.
Predátory: Vydry a iné rybožravé predátory môžu zdecimovať populáciu pstruhov.
Kvalita vody: Zhoršujúca sa kvalita vody, nedostatok vody a extrémne nízke vodné stavy môžu negatívne ovplyvniť chov.
Riasy: Zvýšený rast rias v jazierkach môže spôsobiť problémy, pretože prípravky proti riasam sú pre pstruhy toxické.

Ako zabezpečiť úspešný chov

Monitorovať teplotu a kvalitu vody: Pravidelne kontrolovať teplotu vody a zabezpečiť dostatočný obsah kyslíka.
Zabezpečiť kvalitnú filtráciu: Používať kvalitnú filtráciu s vysokým biologickým výkonom.
Kŕmiť kvalitným krmivom: Kŕmiť pstruhy kvalitným krmivom bohatým na karotenoidy.
Chrániť pred predátormi: Zabezpečiť ochranu pred vydrami a inými predátormi.
Dodržiavať legislatívu: Zistiť si potrebné povolenia a dodržiavať platnú legislatívu.

Pre výstavbu rybníka na chov pstruhov je potrebné získať rôzne povolenia, ako napríklad povolenie od rybárskeho zväzu, veterinárne povolenie a stavebné povolenie. Náklady na výstavbu rybníka sa môžu líšiť v závislosti od veľkosti a použitých materiálov.

Ak sú podmienky pre chov pstruhov v jazere nevhodné, je možné zvážiť chov iných druhov rýb, ako napríklad ostriežov, kaprov alebo amurov.

Pstruh dúhový žije najmä v potokoch, rybníkoch a iných sladkých vodách. V súčasnosti sa tento najobľúbenejší druh pstruha úspešne chová aj v sladkovodných rybníkoch a chovných nádržiach. Pstruh je ryba, ktorú možno odporúčať, pretože chutí aj tým, ktorí tvrdia, že im ryby nechutia. Má pevné a jemné mäso, bez typickej rybej arómy.

Pstruh nielen výborne chutí, ale aj podporuje vaše zdravie. Množstvo vysokokvalitných bielkovín a cenných nenasýtených mastných kyselín robí z tejto ryby takmer superpotravinu.

Príprava pstruhov je úplne jednoduchá, stačí zvnútra aj zvonka krátko opláchnuť pod tečúcou vodou a potom dôkladne osušiť kuchynským papierom. Potom dať na gril, na pekáč, alebo na panvicu.

tags: #pstruh #duhovy #chov #slovensko