Pstruh Jazerný: Cena a Nasadzovanie na Slovensku

Pstruh jazerný, ako aj pstruh dúhový, sú obľúbené ryby v slovenských rybárskych revíroch. V tomto článku sa pozrieme na ceny násad pstruha jazerného, ako aj na aktuálnu situáciu v pstruhových revíroch na Slovensku.

Pstruh dúhový

Ceny pstruhov a spracovanie rýb

Na rybej farme je možné zakúpiť živé ryby z vlastného chovu alebo od overených dodávateľov zo Slovenska a Českej republiky. Ryby si môžete zakúpiť počas otváracích hodín alebo si ich objednať a vyzdvihnúť.

Ponuka rýb:

Pstruh dúhový odchovaný v rybníkoch: 7,30 € za 1 kg
Pstruh dúhový lososový odchovaný v rybníkoch: 8,30 € za 1 kg

Spracovanie rýb:

Pitvanie pstruhov (Pstruh dúhový + Pstruh dúhový lososový): 0,35 € za 1 kus
Pitvanie ostatné (Kapor, Karas, Amur, Tolstolobik, Sumec, Šťuka, Jeseter, Zubáč): 2 € za 1 kus
Kompletné spracovanie ryby (Pitvanie, odstránenie šupín, hlavy, plutiev): 5 € za 1 kus

Pre prehľadnosť uvádzame tabuľku s cenami a službami:

Druh ryby / Služba	Cena
Pstruh dúhový	7,30 € / kg
Pstruh dúhový lososový	8,30 € / kg
Pitvanie pstruha	0,35 € / kus
Kompletné spracovanie ryby	5 € / kus

Situácia v pstruhových rybárskych revíroch na Slovensku

Aká je v súčasnosti situácia v pstruhových rybárskych revíroch Slovenska? Je v nich stav rybích populácií na dobrej úrovni? Môžu sa športoví rybári tešiť na novú sezónu?

Najčastejšie lovenou rybou na týchto vodách bol v minulosti pstruh potočný, podľa tohto druhu ryby bolo pomenované aj pstruhové pásmo. Takto nazývame hlavne tečúce vody s vysokým obsahom kyslíka, vysokým spádom a teplotou vody nepresahujúcou 18 °C. Na Slovensku ich nájdeme hlavne vo vyšších nadmorských výškach.

Spomenúť, že pstruh potočný bol kedysi najlovenejšou rybou v týchto tokoch, je namieste. V súčasnosti sa totiž v celoslovenskom meradle uloví raz toľko nepôvodného pstruha dúhového.

Lov pstruha dúhového

Prečo je pstruh dúhový taký populárny?

Faktorov, spôsobujúcich tento stav, je niekoľko. Asi najjednoduchšou príčinou nárastov úlovkov pstruha dúhového je rozdielna cena násad spomenutých druhov rýb. Násada pstruha dúhového, ktorá veľkostne dosahuje lovnú mieru, je asi trikrát lacnejšia ako pstruh potočný. Dúhak totiž rastie oveľa rýchlejšie a náklady na jeho chov sú preto nižšie.

V rámci plnenia zarybňovacích plánov by sa rybárske revíry mali zarybňovať iba pôvodnými druhmi rýb. Vysadzovanie pstruha dúhového v celoslovenskom meradle sa však toleruje. Príčiny sú jednoduché: ďalej sa nerozmnožuje, z vôd je pomerne rýchlo vylovený a na konci sezóny sa v tokoch nenachádza veľa týchto rýb.

U rybárov je však obľúbený pre svoju bojovnosť pri zdolávaní. Navyše, rybárski hospodári ho nasádzajú do vôd tesne pred začiatkom sezóny ako tzv. nárazníkovú rybu. Vtedy je rybársky tlak na vody enormný, dúhak vlastne znáša tento tlak namiesto pstruha potočného.

Pomer úlovkov však neodzrkadľuje skutočný stav v pstruhových vodách; potočák má dominantnejšie zastúpenie ako pstruh dúhový, ktorý sa rýchlo vyloví. Prieskumy preukazujú, že na vodách pstruhových sa pstruh dúhový podieľa na zložení ichtyofauny len malým percentom, ak vôbec...

V praxi sa to, čo sa nasadí, aj veľmi rýchlo vyloví. Pstruha dúhového začali športoví rybári vykazovať v úlovkoch aj tam, kde v minulosti neboli zaznamenané žiadne druhy lososovitých. Ide predovšetkým o vodné nádrže, kde sa dúhaky vysadia na začiatku kaprovej sezóny, väčšinou už 15. mája. Tak isto sú ľahko a rýchlo odlovené.

Faktory ovplyvňujúce početnosť obsádky

Na početnosť obsádky v danom toku vplýva niekoľko ďalších faktorov. Okrem šírky, hĺbky a vodnatosti je to v prvom rade množstvo potravy v toku. To závisí od toho, koľko živín sa vo vode nachádza, respektíve koľko sa do nej dostane z vonkajšieho prostredia.

Toky pretekajúce územím, kde rastú hlavne listnaté dreviny a ktorých lístie každú jeseň opadáva, sú úživnejšie. Lístie rozkladajú deštruenti (makrozoobentos), nimi sa ďalej živia ryby. Naopak, toky pretekajúce ihličnatými lesmi sú veľmi málo úživné, druhové zloženie je malé, väčšinou sa tam nachádzajú len pstruhy potočné a hlaváče, ich počet však nie je vysoký.

Nezastupiteľnou zložkou potravy pstruhov sú aj sprievodné druhy rýb, ktoré sú hospodársky menej významné. Dokážu však využiť potravnú zložku v prostredí, ktorá je pre pstruhy menej zaujímavá. V úsekoch potokov či riek, kde je početnosť potravných rýb vysoká, dosahujú pstruhy oveľa vyššie prírastky.

Na množstvo rýb v toku má vplyv aj jeho úkrytová kapacita. Pstruh je totiž teritoriálna ryba a svoje teritórium si aktívne bráni. Málo členitý tok preto neposkytuje pstruhom dostatok úkrytov a hustota rýb je podstatne menšia. Naopak, prirodzený meandrovitý tok s dostatkom potravy môže prekvapiť dobrou rybnatosťou.

Od vodného prostredia sú závislé aj ďalšie živočíchy a rastliny. Asi najznámejšie predátori rýb sú v súčasnosti kormorán a vydra. V ostatných rokoch došlo k nárastom stavov oboch druhov. Kormorán sa väčšinou zameriava na väčšie vodné plochy alebo toky, do pstruhového pásma nezasahuje tak často. Na horných úsekoch našich väčších riek na celom území Slovenska sa už predačný vplyv tohto predátora výrazne prejavil.

Stavy vydier nie sú až také vysoké ako v prípade kormoránov, ich vplyv hlavne na menších tokoch je však evidentný. Ich potravu v letnom období netvoria iba ryby, ale aj kôrovce a obojživelníky.

Netreba však zabúdať ani na často zanedbávaný faktor ovplyvňovania ichtyofauny na pstruhových tokoch, a tým je samotný rybársky tlak. Treba si uvedomiť, že s každou privlastnenou rybou vlastne odoberáme z vody rybu schopnú reprodukcie. Pokiaľ sa toto nedeje s mierou, je možné tok v priebehu trvania rybárskej sezóny takmer vyrybniť. Obnova rybej obsádky potom výlučne závisí od umelého zarybňovania.

Odlesňovanie, ťažba štrku a piesku spoločne s necitlivými reguláciami tokov prispievajú k rýchlejšiemu odtoku vody z krajiny, a tým k zmenšeniu životného priestoru rýb. Štrkový podklad v toku slúži ako neresový substrát práve pre salmonidy, ako aj pre sprievodné druhy rýb. Odlesňovaním sa zas podporuje pôdna erózia a tá v ekotope horského či podhorského potoka môže nepriedušne odizolovať dno od prekysličenej vody. To má za následok úbytok prirodzenej potravy a takmer istú likvidáciu prirodzene nakladených ikier.

Osobitnou kapitolou je budovanie malých vodných elektrární aj na menej významných vodných tokoch.

Pri dostatočne vodnatom toku s dostatkom úkrytov a dobrou potravnou základňou teda môžeme predpokladať aj vysokú rybnatosť. Pokiaľ by bol rybársky tlak minimálny, dostali by sme ekosystém, ktorý by fungoval aj bez zásahov človeka. Bohužiaľ, nie všade sú podmienky ideálne, a preto sa musí na pstruhových revíroch rybársky hospodáriť.

Do budúcnosti bude možno potrebné obmedziť množstvo vydaných povolení na jednotlivé revíry, vyhlasovať hoci len krátke úseky chránených rybárskych oblastí.

Tak isto by bolo vhodné obzrieť sa späť do minulosti a napríklad na málo členitých tokoch budovať malé kaskády z prirodzeného materiálu, ktoré zvýšia úkrytovú kapacitu a spomalia odtok vody, ktorej je čoraz menej. Zároveň nezabraňujú v neresových ťahoch rýb.

Je hlavne na nás, rybároch, ako k týmto vodám budeme pristupovať.

Zaujímavosti:

Oficiálne najväčší pstruh potočný, respektíve jeho jazerná forma, bol ulovený na vodárenskej nádrži Hriňová v roku 1985. Mal dĺžku 107 cm a hmotnosť 15 kg.
Pstruhy dúhové v krajine svojho pôvodu - Severnej Amerike - dosahujú hmotnosť až 20 kg.
Pstruh dúhový konkuruje pstruhovi potočnému aj potravne.
Pstruh potočný sa v priemere dožíva 3 až 5 rokov, patrí teda medzi krátkoveké druhy.
Pstruha potočného môžeme na lososových pstruhových revíroch loviť od 16. 4. do 30. 9., privlastniť si ho však môžeme iba do konca augusta. Lovná miera je 25 cm. Povolené spôsoby lovu sú prívlač, muškárenie a lov na mŕtvu rybku.

Jednoduchá taktika Jamesa Lindnera pre jazerné pstruhy