Chov pstruha potočného: Systémy a praktické rady
Pstruh potočný (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba z čeľade lososovitých (Salmonidae). Táto ryba je rozšírená prakticky v celej Európe a v Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. V súčasnosti sa však táto ryba stretáva s rôznymi výzvami, ako sú obmedzenia pri zarybňovaní, vplyv inváznych druhov a zhoršujúce sa životné prostredie.
Chov pstruha potočného v rybníku je populárna aktivita, ktorá môže byť zaujímavá pre rybárov aj pre tých, ktorí hľadajú alternatívne zdroje potravy. Avšak, úspešný chov si vyžaduje dodržiavanie určitých zásad a zabezpečenie vhodných podmienok.
V rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný. Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách a je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený v roku 1966 z Dánska.
Poďme sa pozrieť na základnú charakteristiku pstruha potočného.
Základná charakteristika pstruha potočného
Pstruhy majú vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.
Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej.
Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy.
Pstruh potočný
Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy privezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného.
- Pstruh riečny: Vynikajúco sa hodí na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá vôbec tak výraznú chuť ako mnohé iné slanovodné ryby.
- Pstruh morský: Mimoriadne hojne sa vyskytuje v Bielom mori alebo tiež severne od Španielska a v Atlantiku.
- Pstruh jazerný: Často pochádza z horských jazier.
To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce.
Chov pstruhov z liahne
Podmienky pre chov pstruha potočného
Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. Dožíva sa 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.
Limitujúcimi faktormi pre chov pstruhov sú teplota vody a zvýšený výskyt rias. Mimo horských oblastí možno v letných mesiacoch namerať v rybníkoch teplotu od 25 do 28 °C. Obsah kyslíka v takto teplej vode nerovnomerne a prudko klesá, čo je často príčinou úhynu pstruhových rýb nielen v záhradných rybníkoch. Potreby pstruhov na kyslík sú oveľa vyššie ako u kaprov alebo dokonca jeseterov.
Tu je niekoľko kľúčových aspektov, ktoré treba zvážiť:
- Kvalita vody: Pstruh dúhový potrebuje čistú vodu s vysokým obsahom kyslíka (9-11 mg/l). Kritická hranica je 4-6 mg/l. V domácich podmienkach je potrebné neustále vzduchovať vodu pomocou vzduchovacích kompresorov.
- Teplota vody: Ideálna teplota vody pre chov pstruha dúhového je do 18 °C.
- Filtrácia: Pri zvýšenom množstve rýb je potrebná kvalitná filtrácia s vysokým biologickým výkonom. Výborným riešením je aj použitie bubnového filtra na čistenie vody.
- Krmivo: Ryby na farme žijú v prirodzenom prostredí, v čistej vode a sú kŕmené iba kvalitnými produktami krmivom BioMar. Krmivo pre pstruhy, ktoré je určené na rýchly rast dravých rýb, zaťažuje filtračný systém oveľa viac ako krmivo pre bežné druhy rýb.
Typy rybníkov pre chov pstruha potočného
Na rozdiel od bežných jazierok bude tvar pstruhového jazierka úzky a dlhý. Nie je nutné mať obdĺžnikový pôdorys, dlhé strany môžu byť zvlnené, ale pre dobrý prietok vody odporúčame maximálnu vzdialenosť približne 2 metre. Úzky tvar minimalizuje slnečné žiarenie na hladine a umožňuje rýchle prúdenie vody cez celý objem jazierka.
Existujú dva základné typy rybníkov vhodné pre chov pstruha potočného:
- Pretočné rybníky: Sú napojené na potok alebo rieku s celoročným prísunom kvalitnej a čistej vody. Ak je zdroj vody dostatočný na počet chovaných pstruhov, tieto jazierka môžu dobre fungovať aj bez filtrácie. Odpadajú aj problémy s vláknitými riasami, ktoré nemajú dobré podmienky na rast v chladnej, neustále sa meniacej vode.
- Recirkulačné rybníky: Majú uzavretý systém, kde sa voda filtruje a recirkuluje. Tento typ rybníka vyžaduje kvalitný filtračný systém na udržanie čistoty vody.
Výhody a nevýhody chovu pstruha potočného v rybníku
Chov pstruha potočného má svoje výhody aj nevýhody:
Výhody:
- Zdroj kvalitného mäsa
- Možnosť kontroly kvality chovu
- Zaujímavá aktivita
Nevýhody:
- Náročnosť na kvalitu vody
- Riziko ochorení rýb
- Potreba investícií do technológie a krmiva
Ochorenia rýb a prevencia
Väčšina ochorení rýb je spôsobená mikroorganizmami. Vredová choroba je primárne infekčná choroba postihujúca chované pstruhy. S cieľom prekonať všetky uvedené ťažkosti využívajú mnohí prevádzkovatelia akvakultúrnych fariem veľké množstvá liekov a antibiotík, ktoré im umožňujú vychovať dostatok veľkých jedincov v obmedzenom priestore.
Dezinfekčné prostriedky sú alternatívou k antibiotikám. Dezinfekčné prostriedky, riedené vo vode, účinne regulujú rast mikroorganizmov. Obtiažnosť tohto prístupu spočíva v nájdení správneho dezinfekčného prostriedku. Mnohé z produktov dostupných na trhu, napríklad kvartérne amóniové zlúčeniny, chlór atď., sú vysoko toxické pre ryby, ak sa aplikujú v účinnej koncentrácii.
Tipy pre úspešný chov pstruha potočného
- Pravidelne monitorujte kvalitu vody a v prípade potreby ju upravujte.
- Používajte kvalitné krmivo pre pstruhy.
- Dbajte na prevenciu ochorení rýb.
- Zabezpečte dostatočný prísun kyslíka do vody.
- Chráňte rybník pred predátormi.
Výskyt a životné prostredie
Nutričné hodnoty pstruha
Pstruh má veľmi jemné, mastnejšie mäso a na spracovanie sa ideálne hodí približne štvrť kilogramová ryba tohto druhu. Pstruh sa môže grilovať, piecť i vyprážať. Z tepelnej úpravy sa neodporúča jedine dusenie. Mäso pstruha poskytuje asi o 70 percent viac nenasýtených mastných kyselín a mnoho cenných proteínov. Tuky, ktoré chránia cievy, pomáhajú znižovať riziko srdcového infarktu.
Nutričné hodnoty na 100 g divokého pstruha obyčajného: 132 kcal, 19 g bielkovín, 3 g tuku a asi 548 mg omega‑3 mastných kyselín (167 mg EPA + DHA).
Nutričné hodnoty na 100 g chovaného pstruha dúhového: 138 kcal, 21 g bielkovín, 4 g tuku a 486 mg omega‑3 mastných kyselín (339 mg EPA + DHA).
Príprava pstruha
Pstruha možno pripraviť na viacero spôsobov. Pstruha možno, okrem iného, bez problémov piecť, pošírovať alebo tiež údiť. Pri pečení možno postupovať podľa rôznych metód. Pstruha tiež možno variť na modro. Tu treba pstruha spracovať alebo vypitvať čerstvého. Dôležité je, aby sa sliz, ktorý sa nachádza na pokožke, neodstránil, pretože ten potom vyvolá modré sfarbenie. K pstruhovi možno konzumovať napríklad slané zemiaky, rozpustené maslo alebo aj smotanu s chrenom či Sauce Hollandaise. Tradičným receptom v mnohých medzinárodných kuchyniach je pstruh na mandliach. Medzi typické prílohy patria napríklad varené zemiaky, či huby.
Ako vybrať čerstvého pstruha
Pri výbere čerstvých rýb existuje niekoľko poznávacích znamení, podľa ktorých sa môžete orientovať:
- Pozrite sa rybe do očí: Mali by ste vidieť jasné, čisté a zreteľne ohraničené oči.
- Skontrolujte žiabre: Mali by mať ružový až červenkastý odtieň. Ak sú žiabre viditeľne šedé, hnedasté či dokonca zelenkavé, dávajú vám tým jasný signál, že takejto rybe by ste sa mali radšej vyhnúť.
- Stlačte kožu prstom: Svalovina by sa mala ihneď elasticky vrátiť do svojej pôvodnej polohy.
Pstruh a zdravie
O rybách sa píše často v súvislosti s ich prínosom pre zdravie, napriek tomu stále patríme medzi národy, kde je priemerná konzumácia rýb na obyvateľa jedna z najnižších v Európe. Ryby obsahujú významný antioxidant selén. Podporujú hojenie rán, eliminujú zápalové procesy v tele, pomáha pri liečbe akné a spomaľuje starnutie. Jód v rybacom mäse vplýva na funkciu štítnej žľazy, ako aj na celkovú vitalitu organizmu. Bohato zastúpený je aj vitamín D, ktorý je nevyhnutný na zdravý rast kostí a zubov. V neposlednom rade treba spomenúť nenasýtené omega-3 mastné kyseliny. Pstruh obyčajný je z pohľadu obsiahnutých omega‑3 mastných kyselín najlepšou voľbou zo sladkovodných rýb, pretože má priaznivý pomer medzi omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami.
Doba hájenia
Čas individuálnej ochrany rýb, keď sú ryby chránené, sa ustanovuje pre tieto druhy rýb:
- od 1. januára do 15. marca - mieň sladkovodný (Lota lota)
- od 1. januára do 15. apríla
- pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
- sivoň potočný (Salvelinus fontinalis)
- od 1. januára do 31. mája - lipeň tymiánový (Thymallus thymallus)
- od 1. januára do 15. júna - šťuka severná (Esox lucius)
- od 1. januára do 31. októbra - hlavátka podunajská (Hucho hucho); na hraničných vodách od 1. januára do 31. augusta
- od 15. marca do 31. mája - kapor rybničný (Cyprinus carpio - zdomácnená forma) v kaprových vodách; čas individuálnej ochrany neplatí od 1. mája do 15. mája, keď je jeho lov povolený v čase rybárskych pretekov, a od 15. mája na základe ministerstvom povolenej výnimky
- od 15. marca do 31. mája
- boleň dravý (Aspius aspius)
- hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio)
- hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)
- jalec maloústy (Leuciscus leuciscus)
- jalec tmavý (Leuciscus idus)
- jeseter malý (Acipenser ruthenus)
- lieň sliznatý (Tinca tinca)
- mrena škvrnitá (Barbus petenyi)
- nosáľ sťahovavý (Vimba vimba)
- pleskáč siný (Abramis ballerus)
- pleskáč tuponosý (Abramis sapa)
- pleskáč vysoký (Abramis brama)
- podustva severná (Chondrostoma nasus)
- od 15. marca do 15. júna
- mrena severná (Barbus barbus)
- sumec veľký (Silurus glanis)
- zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca)
- zubáč volžský (Stizostedion volgensis)
- od 1. septembra do 15. apríla
- pstruh potočný (Salmo trutta m. fario)
- pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris)
- od 1. septembra do 30. novembra
- úhor európsky (Anguilla anguilla)
- od 1. septembra do 31. decembra
- sih maréna (Coregonus maraena)
- sih peleď (Coregonus peled)
- od 1. januára do 31. decembra (celoročne)
- blatniak tmavý (Umbra krameri)
- býčko rúrkonosý (Proterorhinus marmoratus)
- čík európsky (Misgurnus fossilis)
- hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser)
- hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni)
- hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus)
- hrúz Kesslerov (Gobio kessleri)
- jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii - neťažná forma)
- kapor sazan (Cyprinus carpio - divá forma)
- karas zlatistý (Carassius carassius)
- kolok veľký (Zingel zingel)
- kolok vretenovitý (Zingel streber)
- lopatka dúhová (Rhodeus amarus)
- ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus)
- plotica lesklá (Rutilus pigus)
- plotica perleťová (Rutilus meidingeri)
- pĺž severný (Cobitis taenia)
- pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica)
- šabľa krivočiara (Pelecus cultratus)
Legislatíva a povolenia
Ak plánujete chovať pstruhy v rybníku, je potrebné zistiť si, aké povolenia a legislatívne požiadavky sa na túto činnosť vzťahujú. Môže byť potrebné povolenie od rybárskeho zväzu, veterinárne povolenie a stavebné povolenie.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 17. marca 2006, ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, upravuje podrobnosti o:
- členení vôd,
- obsahu údajov, ktoré sa vedú v evidencii rybárskych revírov,
- označovaní rybárskych revírov,
- zarybňovacích plánoch rybárskych revírov,
- skúške rybárskeho hospodára,
- vydávaní povolení na rybolov a vydávaní osobitných povolení na rybolov,
- čase individuálnej ochrany, dennom love, najmenších lovných mierach a o počte rýb, ktoré si možno v jednom dni privlastniť, a o zapisovaní údajov do záznamu o dochádzke k vode a úlovkoch,
- opatreniach na záchranu rýb,
- rozsahu skúšky člena rybárskej stráže, služobnom odznaku, preukaze člena rybárskej stráže a o evidencii rybárskej stráže,
- spôsoboch lovu rýb.
Táto vyhláška definuje kaprové, pstruhové a lipňové vody.
Rybáreň Parina, ako jednu z prvých pstruhových liahní na území Slovenska, dal v roku 1867 vybudovať gróf Móric Pálffy (1812 - 1897), vojak, diplomat, rozhľadený hospodár a vlastník panstva Smolenice - Dobrá Voda. Je umiestnená v širokej doline potoka Parná, ktorého starší názov Parina (príp. aj ako Barina), dal rybárni meno. Ako prvé boli vybudované tri väčšie rybníky nepravidelného tvaru a jeden obdĺžnikový - tzv. horné rybníky, ležiace priamo oproti hlavnej budove rybárne. Tá bola postavená ako nová liaheň v roku 1932, pôvodná stála pár desiatok metrov povyše prúdu. V roku 1962 boli dobudované tzv. Rybáreň Parina je studenovodné rybné hospodárstvo. Po druhej svetovej vojne pripadli majetky Pállfyovcov v rámci pozemkovej reformy štátu. V súčasnosti rybáreň Parina spolu s rybárňou Dechtice obhospodarujú LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Karpaty ako spoločné Stredisko chovu rýb Parina.
tags: #pstruh #potocny #chov #systemy
