Pstruh potočný: Rekordy a výzvy v slovenských vodách
Kedysi bežná ryba našich horských bystrín je na ústupe. Zafunguje cielené zarybňovanie, zvýšená lovná miera a prístup Chyť a pusť?
Pstruh potočný (Salmo trutta fario)
Pstruh potočný je naším najrozšírenejším druhom ryby z čeľade lososovitých. Na Slovensku osídľuje toky s čistou, chladnou a dobre okysličenou vodou, takzvané pstruhové pásmo. Ostatné roky však zaznamenávame úbytok jeho populácií aj v lokalitách, kde sa bežne vyskytoval. Prečo?
Minulosť pstruha potočného na Slovensku
Pstruhy ľudia odjakživa lovili pre obživu. S príchodom športového rybárstva sa zaviedli rôzne pravidlá, určilo sa obdobie ich lovu, minimálna miera, maximálny počet privlastnených úlovkov na deň... A už v prvej polovici 20. storočia sa začali pstruhové toky cielene zarybňovať. Na Slovensku fungovali desiatky pstruhových liahní, kde sa produkovali násady na tento účel. Zväčša ich zakladali lesníci, ktorí mali v správe aj miestne horské toky. Generačné ryby, respektíve gonády sa získavali od lokálnych populácií pstruhov potočných.
V rybárskej ročenke pre roky 1961/1962 je vymenovaných 33 liahní a všetky okrem jednej boli zamerané na produkciu lososovitých druhov rýb. Dnes z nich fungujú len štyri. Tento systém zarybňovania bol dobrý, jednotlivé mikropovodia sa totiž zarybňovali miestnymi rybami. Po prijatí zákona o rybárstve č. 102/1963 sa využívanie tokov zintenzívnilo. Na snemoch rybárskeho zväzu sa prijímali uznesenia o plánoch navyšovať produkciu rýb z voľných vôd. Popularita športového rybolovu rástla, zvyšoval sa aj rybársky tlak na pstruhové vody a potreba násad pstruhov. Zakladali sa veľké produkčné rybárstva.
Zaujímavé informácie o tejto činnosti uverejňoval aj časopis Poľovníctvo a rybárstvo. Napríklad na vodnej nádrži Palcmanská Maša (Dedinky) boli v čase neresového ťahu pstruha umiestnené do prítoku troje hrablice, ktorými sa prehradil tok Hnilca. Migrujúce pstruhy sa tu odlovili a premiestnili do liahne v neďalekej Dobšinej. Tam prebehol umelý výter a následný odchov násad, ktoré slúžili na zarybnenie okolitých vôd v povodí Hnilca a Slanej. Avšak odlovené ryby sa do Hnilca nevrátili a zostávajúcu populáciu pstruhov vylovili rybári. Na takto obhospodarovaných tokoch boli vtedy populácie pstruhov bežne doslova vylovené. Nedostatok rýb sa nahrádzal umelým zarybňovaním. Začali sa vo väčšej miere premiešavať populácie pstruhov medzi povodiami.
Keď v 70. rokoch chovy lososovitých rýb zlikvidovala epidémia ochorenia UDN, na obnovu generačných stád boli opäť odlovené ryby z voľných vôd naprieč celým Slovenskom. A opäť došlo k premiešaniu populácií pstruhov z rôznych povodí. Navyše produkcia niekoľkých liahní pokrývala potrebu násad takmer celého Slovenska, takže do väčšiny voľných vôd, kde prebiehalo zarybňovanie, sa dostávali ryby len z niekoľko málo generačných stád.
Už od 50. rokov sa toky regulovali z titulu protipovodňovej ochrany a ochrany poľnohospodárskej pôdy. Vznikali migračné bariéry. Vplyvom industrializácie a intenzifikácie poľnohospodárstva sa zhoršila kvalita povrchových vôd a opakovali sa otravy rýb. Napriek tomu na mnohých tokoch boli ešte populácie pstruhov na dobrej úrovni a na ich udržanie postačovala samoreprodukcia s prípadným dosádzaním násad, čo kompenzovalo odlov rýb na udicu. Rybožravé predátory boli extrémne vzácne, populácia vydry sa na Slovensku odhadovala na 250 jedincov, volavku popolavú na pstruhových potokoch ani nebolo vídať. Vodnatosť tokov bola dobrá. Hoci sa vyskytli aj suché roky, problémy so suchom mali krátkodobý charakter.
Súčasnosť: Faktory ohrozujúce pstruha potočného
Rybárski hospodári, ktorí v súčasnosti obhospodarujú pstruhové toky, identifikujú súbor faktorov priamo ohrozujúcich prežívanie pstruha potočného. Najvýraznejším je znižovanie prietokov a otepľovanie klímy. Vodnatosť tokov za posledné desaťročia výrazne klesla. Letné teploty aj v podhorských oblastiach bežne presahujú 35 stupňov Celzia, teplota vody v pstruhových revíroch presahuje 25 stupňov Celzia.
Pstruh potočný dokáže krátkodobo prežiť aj takúto teplotu, ale periódy s vysokými teplotami sa neustále predlžujú. Areál rozšírenia pstruha potočného sa posúva viac na sever. Na juhu stredného Slovenska v tokoch ako Novobanský potok, Štiavnica, Krupinica, Litava, Tisovnícky potok boli donedávna početné populácie pstruha potočného, čo dokumentujú tiež výkazy o úlovkoch. Dnes je na týchto tokoch problém nájsť pstruha, v niektorých úsekoch aj vodu. Pri nízkych prietokoch hrozí mimoriadne zhoršenie vôd už i pri malom bodovom znečistení, ktoré by sa pri priemerných prietokoch bez problémov nariedilo. Takto dokáže spôsobiť úhyn rýb aj na úseku niekoľko stoviek metrov.
Jednoznačne najväčší problém, na ktorom sa zhodnú všetci obhospodarovatelia pstruhových tokov, však predstavujú rybožravé predátory. Vydier a volaviek je toľko, že rybári na väčšine pstruhových tokov pravidelným zarybňovaním akurát tak pokrývajú ich potravné nároky a úlovky rybárov sú minimálne. Jedna vydra spotrebuje denne jeden až 1,5 kilogramu potravy, za rok z tokov odčerpá takých 350 kilogramov rýb. Obsádku tokov pstruhového pásma tvorí pstruh potočný a hlaváče, máličko iné druhy rýb. Predačný tlak na populácie pstruha je teda enormný. Celé úsilie, energiu a financie vynaložené na starostlivosť o rybársky revír v podstate využívajú iba rybožravé predátory.
Treba pripomenúť, že v 90. rokoch boli toky takisto regulované, dochádzalo k priemyselným otravám a existovalo veľa migračných bariér, ale pstruhy potočné boli ešte početné. Bolo však menej rybožravých predátorov. Pri dnešných naakumulovaných problémoch predstavuje vydra už len finálny faktor úbytku pstruhov. Pri extrémne nízkych prietokoch sa ryby koncentrujú v niekoľkých hlbších tôňach, kde sú pre predátora ľahkou korisťou. Tento problém je výrazný v zime, keď majú ryby navyše spomalený metabolizmus. Stačí sa pozrieť na priebeh uplynulej zimy - zrážok bolo minimum, zásoby vody v snehu žiadne.
Vydra riečna (Lutra lutra) - jeden z hlavných predátorov pstruha potočného
Športový rybolov a pstruh potočný
Užívatelia revírov dlhodobo posudzovali početnosť hospodársky preferovaných druhov rýb podľa výkazov o úlovkoch. Tie dnes nie sú smerodajné. Rybárska legislatíva umožňuje lepšie manažovanie revírov. Medzi základné opatrenia patrí zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a obmedzenie počtu úlovkov.
Na väčšine revírov, kde sa ešte nachádza početnejšia populácia pstruha potočného, bola zvýšená jeho najmenšia lovná miera. Napriek tomu v celoslovenskom meradle zaznamenávame pokles úlovkov pstruha potočného. V roku 2023 sme ich zaevidovali necelých 12-tisíc s celkovou hmotnosťou 4 700 kilogramov. Aj z toho tvorili väčšinu jedince z umelých chovov, vysadené do revírov už vo veľkosti presahujúcej lovnú mieru a v krátkom čase vylovené, podobne ako pstruhy dúhové. Medzi športovými rybármi je dnes vo všeobecnosti trendom ulovené pstruhy potočné púšťať späť do vody. Preto športový rybolov, respektíve rybársky tlak nemôžeme radiť medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú početnosť pstruha potočného v našich vodách.
Zarybňovanie ako nástroj ochrany
Tak ako pri love pstruha, aj pri zarybňovaní pstruhových vôd už prevládajú pozitívne trendy. Po období, keď sa zarybňovanie potočákom začalo suplovať masívnym vysádzaním tržného pstruha dúhového aj do najmenších tokov, sa pristupuje k metódam, ktoré sú čo najbližšie prírodným podmienkam. Okrem vysádzania rýchleného plôdika pstruha do revírov je populárna metóda zarybňovania formou ukladania ikier v takzvaných Vibert boxoch.
Ide o uloženie ikier v štádiu očných bodov do prietočných plastových krabičiek priamo do vhodného toku, väčšinou menšieho pstruhového potoka - vlásočnice. Pstruh sa tak vyvíja už od štádia ikry vo svojom prirodzenom prostredí a je predpoklad, že ryba, ktorá sa úspešne vyliahne a neskôr aj pohlavne dospeje, sa bude vracať na neres do rovnakého toku. Tieto aktivity sú v súčasnosti populárne, venuje sa im množstvo ľudí celého vekového spektra. Je to naozaj vítaná a prospešná činnosť.
Pokiaľ sa však snažíme o návrat k prirodzeným procesom, musíme rozmýšľať aj nad tým, aký je pôvod generačných rýb, ktorých ikry do krabičiek dávame. Na Slovensku máme dve populácie pstruha potočného, a to čiernomorskú a atlantickú. Náležia do riečnych systémov, ktoré odvádzajú vody do Čierneho, respektíve Baltského mora. Ako sme už spomenuli, generačné stáda pstruhov na veľkých liahňach pozostávajú z rýb, ktorých pôvod dobre nepoznáme. Historicky sa do nich mohli dostať ryby aj z iných povodí alebo štátov, a to pre takzvané oživenie krvi alebo lepšie rastové vlastnosti. Z tohto dôvodu by bolo vhodné na uvedený účel získať ryby z voľných vôd, ideálne z tokov, kde neprebiehalo umelé zarybňovanie, alebo kde naposledy prebehlo dávno. Tu je predpoklad, že ikry odoberieme od ešte pôvodných populácií pstruhov.
Analýzou DNA sa totiž zistilo, že až 85 percent populácie potočákov na Slovensku v tokoch úmoria Čierneho mora má pôvod v atlantickej populácii. To sú následky nevhodného zarybňovania.
Budúcnosť pstruha potočného na Slovensku
Na udržanie populácií pstruha potočného treba vynaložiť mnoho úsilia. Medzi priority patrí odstraňovanie migračných bariér, revitalizácia upravených tokov, vodozádržné opatrenia formou budovania nízkych drevených prahov na tokoch. Tieto opatrenia sa už v menšej miere realizujú. Dôležité bude aj nastavenie rybárskeho obhospodarovania revírov. V súvislosti so zarybňovaním by mala prebehnúť dôkladná genetická analýza generačných stád, čo sa dá v súčasnosti technologicky jednoducho vykonať. Pomohol by tiež návrat k menším liahňam v jednotlivých povodiach.
Vytváranie revírov v režime Chyť a Pusť a no go zóny ako Chránené rybie oblasti by mali byť samozrejmosťou. Cieľom rybárskeho obhospodarovania by malo byť vytvorenie silných populácií pôvodných druhov rýb, ktoré sú schopné udržiavať sa samoreprodukciou. Pri neregulovanom stave rybožravých predátorov to však v súčasnosti možné nie je. Pstruhové toky sú segmentované nepriechodnými migračnými bariérami.
Pokiaľ predátory znížia početnosť pstruhov na úroveň, keď miestna populácia nie je schopná samoreprodukcie a z nižšie položených úsekov tam ďalšie ryby nedokážu migrovať, miestna populácia, často tvorená pôvodným genofondom, nenávratne zaniká. Som presvedčený, že bez umelého zarybňovania by dnes na väčšine našich pstruhových tokov už pstruh potočný neexistoval.
Sám som ako rybársky hospodár ponechával roky bez zarybňovania dva menšie potoky, práve pre získavanie pôvodných rýb na umelý výter a následné zarybnenie pstruhových vôd v okolí. Tieto toky majú pôvodné korytá, podomleté brehy, takže aj podľa ochranárov by sa mali ryby bez problémov ukryť pred predátormi. Znečistenie na nich nehrozí. No, keď sme v jeseni šli pomocou elektrického agregátu odloviť ryby pre pstruhovú liaheň, z dvoch kilometrov toku sme získali len tri pstruhy. Myslím, že tento príklad nepotrebuje ďalší komentár.
Do budúcna bude dôležitá komunikácia užívateľov rybárskych revírov so štátom, ktorý im prideľuje výkon rybárskeho práva. Mali by sa stanoviť priority. Ochrana rybožravých predátorov je v súčasnosti nadradená ochrane rýb. Bez akejkoľvek logiky. Ryby sú chránené len teoreticky, obmedzenia sa týkajú iba rybárov. To, že máme revíry v režime Chyť a pusť neznamená, že tam nebude loviť vydra alebo volavka. Riešenie v podobe preplácania škôd (čo sa nevzťahuje na voľné vody), vytvorí len začarovaný kruh. Za peniaze vyplatené za škody sa kúpia násady, ktoré v prevažnej miere opäť skonzumujú rybožravé predátory.
Pokiaľ nedôjde k aktívnemu manažmentu vrcholových rybožravých predátorov, pstruh potočný môže byť, paradoxne, ľahko prvou obeťou ochrany prírody. Tá v prípade voľných vôd a rýb nie je komplexná, ale zameraná jednostranne.
Rekordné úlovky pstruha potočného na Slovensku
Slovenské vody ukrývajú rozmanité druhy rýb, od menších potočných pstruhov až po skutočné vodné monštrá. Rybári sa často vydávajú k vode s nádejou na úlovok, ktorý by sa zapísal do histórie. Medzi trofejné úlovky na vodných nádržiach a podhorských riekach zaraďujeme tie nad 60 centimetrov, na menších tokoch je trofejným pstruh nad 50 centimetrov, na skutočne malých tokoch sú rastové maximá pstruha do 40 centimetrov dĺžky.
V ostatnom čase neevidujeme výnimočný úlovok pstruha potočného, ktorý by vzbudil náležitú pozornosť. Pritom v minulosti nebola núdza o naozaj veľké pstruhy potočné alebo ich jazernú formu. Vo všeobecnosti platí, že väčšia ryba dorastie vo väčšom vodnom útvare, teda vo vodnatejšej rieke alebo väčšej vodnej nádrži. Podľa odbornej literatúry sa najväčší pstruh u nás ulovil v roku 1985 na vodárenskej nádrži Hriňová. Mal dĺžku 107 centimetrov a hmotnosť 15 kilogramov. Na vodnej nádrži Liptovská Mara bol v roku 1982 ulovený pstruh s dĺžkou 94 centimetrov a hmotnosťou 9,5 kilogramu.
Jedným z najznámejších pstruhových rybárskych revírov na Slovensku je vodná nádrž Palcmanská Maša, známejšia pod názvom priľahlej obce Dedinky. Nachádza sa v nadmorskej výške takmer 800 metrov, v klimaticky chladnejšej oblasti. V rokoch po napustení sa tam dali uloviť pekné exempláre pstruhov potočných a jazerných, ako aj vysadených nepôvodných pstruhov dúhových. V súčasnosti v zarybnení nádrže dominuje pstruh dúhový a ten prevláda aj medzi úlovkami. Pstruh potočný je napriek pravidelnému zarybňovaniu menej častým úlovkom.
Vzhľadom na trofické zmeny v nádrži v súčasnosti v biomase rýb prevládajú vedľajšie druhy, predovšetkým jalec hlavatý, plotica červenooká a ostriež zelenkavý. Dobré podmienky tam našla šťuka, pri ktorej takisto prebieha úspešná samoreprodukcia. Tieto druhy rýb potravne konkurujú hospodársky preferovaným lososovitým druhom rýb. Pstruhy potočné ulovené v nádrži sú väčšinou v horšom kondičnom stave a loviaci rybári ani neočakávajú väčší úlovok pstruha potočného.
Počas ichtyologického prieskumu sme vo vodnej nádrži Palcmanská Maša, známejšej pod názvom priľahlej obce Dedinky, objavili výnimočného pstruha potočného.
Vodná nádrž Palcmanská Maša (Dedinky)
Rybárske revíry typu chyť a pusť (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ.
Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Je tam ešte jeden pstruhový CHAP revír a to Poprad (č. r. 4-1991-4-4) v Kežmarku. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
tags: #pstruh #potočný #rekord #Slovensko
