Pstruh dúhový: Základné informácie

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) sa pre svoju rýchlosť rastu, prispôsobivosť a výbornú kvalitu mäsa stal jednou z hlavných chovaných rýb u nás aj vo svete. Pstruh dúhový je zároveň najčastejšie vysádzanou lososovitou rybou do našich rybárskych revírov. Ale patrí skutočne do našich vôd? Prevládajú tu jeho pozitíva? Alebo sa stáva nežiaducim konkurentom pre pôvodné druhy?

Pstruh dúhový alebo hovorovo dúhak sa pre potravu či rybárstvo rozšíril do najmenej štyridsaťpäť krajín sveta a na všetky kontinenty okrem Antarktídy. V niektorých oblastiach, kam patrí Južná Európa, Južná Amerika a Austrália, má negatívny vplyv na pôvodné druhy, ktoré buď napadá, alebo im preberá potravu, alebo prenáša choroby.

Pstruh dúhový (ang. Trout, lat. Oncorhynchus mykiss) Patrí do čeľade lososovitých, živí sa prevažne hmyzom, slimákmi a červíkmi. Charakteristikou Pstruha dúhového je červený pásik po strane jeho tela, naviac je posiaty množstvom čiernych škvrniek.

Slovenský názov pstruh dúhový sa v minulosti často vzťahoval len na pstruhy z Ameriky - teda na druh Salmo gairdnerii (prípadne v užšom zmysle len na americký druh Salmo irideus resp poddruh Salmo gairdnerii irideus).

Pstruh dúhový - Oncorhynchus mykiss pochádza zo Severnej Ameriky. Prvé ikry boli dovezené z Kalifornie do Nemecka už v roku 1881. Odtiaľ ho chovatelia ďalej rozšírili aj na naše územie. Hovorilo sa mu preto aj pstruh kalifornský dúhový.

V roku 1855 William P. Gibbons pomenoval americký exemplár Salmo iridea; tento chybný názov bol neskôr opravený na Salmo irideus (doslova: losos dúhový). V roku 1966 Behnke (a v roku 1984 Okazaki) doložil(i), že vyššie uvedené kamčatské a americké druhy sú v skutočnosti jeden a ten istý druh.

Steelheady sú rovnako ako lososy anadromné, čo znamená, že sa z oceánu vracajú k svojim rodiskám, kde sa trú. Podobne ako losos obyčajný, aj steelhead je iteroparný (polykarpický) - môže sa trieť viackrát za život, čo u ostatných rýb rodu Oncorhynchus neplatí. Poter steelheada zostáva v rieke ešte asi rok, než odpláva do slaných vôd, zatiaľ čo lososy obyčajné tam smerujú hneď po narodení.

V rôznych ročných obdobiach migrujú rôzne skupinky pstruhov. Niektorí migrujú v lete, t. j. medzi májom a októbrom, ešte než ich reproduktívne orgány dospejú, čo sa stáva práve pri migrácii v sladkej vode. V lete migruje väčšina jedincov žijúcich v rieke Columbii. Zvyšok steelheadov migruje v zime, až potom, čo ich rozmnožovacie orgány dospejú, medzi novembrom a aprílom.

Pstruhy dúhové sú predátori s rozmanitou potravou, jedia takmer všetko, čo sa k nim dostane. Ich povesť vyberavých rýb je iba legendou, nie sú ale toľko rybožravé ako pstruhy obyčajné potočný alebo sivone a vystačia si s hmyzom, rybími ikrami, menšími rybami (do tretiny ich vlastnej dĺžky) a rakmi, spoločne s ďalšími kôrovcami. Niektoré jedince žijúce v jazerách môžu dokonca jesť planktón.

Keď pstruhy rastú, tak sa predlžujú a naberajú hmotnosť. Vzťah medzi dĺžkou a hmotnosťou nie je lineárny a je vyjadrený vzorcom WW = cLb. W. W je hmotnosť v librách, L je dĺžka v palcoch, b je 2,99 pre ryby v stojatých vodách a 3,02 pre ryby v tečúcich vodách, zatiaľ čo c je 0,00042 pre ryby v stojatých vodách a 0,00037 pre ryby v tečúcich vodách.

Populácia steelheada sa kvôli vplyvom ľudskej činnosti i prírody znížila. Dve evolučne významné jednotky (ESU) na západnom pobreží USA (v južnej Kalifornii a na hornom toku rieky Columbie) patria medzi ohrozené druhy a ďalších osem medzi všeobecne ohrozené druhy. National Marine Fisheries Service (NMFS) ponúka na svojej stránke detailný opis hrozieb.

Pstruhy dúhové ohrozuje choroba yersinióza, ktorá sa prejavuje krvácaním úst, plutiev a očí. NMFS identifikoval vo Washingtone, Oregone a Kalifornii 15 oblastí výskytu, ktoré nazval oblasťami odlišných populácií.

V roku 2010 predpokladá liaheň oregonského ministerstva pre rybárčenie a divokú zver zdvojnásobiť svoju produkciu z roku 2009, ktorá bola zase o šesťdesiat percent väčšia než tá v roku 2008.

V roku 2010 denník Los Angeles Times informoval o tom, že ulitník Potamopyrgus antipodarum zamoril vody výskytu pstruha dúhového v horách svätej Moniky. Podľa článku sa populácia Potamopyrgusa rozšírila z Medea Creeku v Agoura Hills do ďalších tridsiatich tokov v okolí za štyri roky.

Pstruh dúhový je cenená ryba na rybárčenie aj jedlo. Obvyklých je hneď niekoľko metód rybárčenia. Pstruhy dúhové sú populárnym terčom pre muškárov, môžu sa ale loviť aj pomocou spinnerbaitov,mušky, vnadidiel a woblerov, alebo pomocou živých návnad, ako sú máloštetinavce alebo čerebľe.

Prvá liaheň pstruhov dúhových bola otvorená v roku 1870 na San Leandro Creeku, prítoku zálivu sv. Františka. Produkcia začala o rok neskôr. V roku 1875 prebehol ich prvý vývoz, do newyorskej Caledonie, o rok neskôr potom do Michiganského Northville. V roku 1877 začala ďalšia liaheň na Campbell Creeku, prítoku rieky McCloud neďaleko hory Mount Shasta.

Rybníky so pstruhmi dúhovými sú rozšírené v mnohých krajinách sveta. Od päťdesiatych rokoch produkcia rastie, najmä v Európe, ale nedávno aj v Čile. V roku 2007 bolo po celom svete vyrobených viac ako 604 tisíc ton pstruha obyčajného s cenou cca 2,5 miliardy amerických dolárov. Najväčším producentom je Čile. Tam, rovnako ako v Nórsku, sú pstruhy chované v slanej vode a tiež bývajú exportované.

Jednou z farebných mutácií pstruha dúhového je pstruh dúhový zlatý (Oncorhynchus mykiss aguabonita), ktorý má predovšetkým žltkastú farbu, nemá typické zelené a hnedé polia, ale zostal mu červený pruh uprostred tela.

V západných kuchyniach je pstruh dúhový obľúbeným jedlom a loví sa tak divoký aj rybničný. Má jemné mäso a miernu chuť, ale niektoré pstruhy z rybníkov alebo jazier majú hrubšiu chuť, ktorá nechutí každému. Mnoho zákazníkov si teda radšej overí zdroj ryby, než ju kúpi. Najlepšie sú divoké pstruhy, ktorých potrava sa skladá z kôrovcov, hmyzu a rakov. Tmavočervené až oranžové mäso znamená, že ide buď o anadromné verzie pstruha dúhového (steelhead), alebo že ide o nedivokého pstruha, ktorého kŕmili potravou s vysokým obsahom astaxantínu.

Ryby sa vykrmovali mletým a predvareným hovädzím, alebo konským mäsom z porážok, či bitúnkov. Tržné - tzv. stolové pstruhy boli veľmi obľúbené hlavne v kúpeľných mestách ako napríklad v Piešťanoch, v Trenčianskych Tepliciach a inde.

Skutočný rozmach chovu pstruha dúhového nastal až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v súvislosti so stále širším uplatnením granulovaných kompletných kŕmnych zmesí. Jeho kladné vlastnosti nezostali bez povšimnutia ani u rybárskych hospodárov. Pstruh dúhový sa tak už od prvého dovozu začal uplatňovať nielen v podmienkach rybničných chovov, ale aj pri zarybňovaní voľných vôd.

Tu sa výborne prejavila jeho vysoká prispôsobivosť novým podmienkam, minimálna vyberavosť v potrave a vysoká žravosť. Pstruh dúhový tak predstavoval spestrenie obsádky našich druhov rýb. Dnes sa pstruhom dúhovým pravidelne zarybňuje väčšina pstruhových či lipňových vôd. Niet sa čomu diviť. Medzi rybármi je veľmi obľúbený hlavne preto, že sa do našich vôd dostáva takmer výlučne v konzumnej veľkosti s hmotnosťou 250 až 300 g. A pritom približne za polovičnú cenu, ako rovnako veľká násada pstruha potočného, resp. menej ako tretinu ceny lipňa.

Niekedy sa vysádzajú aj veľké dúhaky s hmotnosťou až niekoľko kilogramov. Väčšinou ide o vyradené matečné ryby, ktoré tak predstavujú spestrenie niektorých väčších rybárskych revírov. Rovnakej popularite sa takéto megapstruhy tešia aj na rybárskych pretekoch, alebo na súkromných rybárskych revíroch.

Pstruh dúhový úspešne vyplnil aj medzeru v zdevastovaných podhorských tokoch, kde po zimných náletoch kormoránov nezostalo z populácie lipňa prakticky nič a zo pstruhov potočných len ojedinelé jedince. Ľahko dostupné násady konzumných dúhakov tak umožnili rýchle opätovné oživenie týchto vôd. Samozrejme, je to len dočasné riešenie problému, ktorý nezavinili rybári. Do jesene väčšinu z nich športoví rybári odlovia.

Avšak vysadzovať drahé násady pstruha potočného, lipňa, či hlavátky preto, aby sa najbližšiu zimu stali opäť ideálnym krmivom pre invázneho kormorána, je čistým plytvaním. Pstruh dúhový sa tak pomaly dostáva do popredia, pred pstruha potočného a lipňa, a stáva sa hlavným druhom lososovitých rýb, loveným v našich rybárskych revíroch.

Niet pochýb o tom, že pôvodná populácia rýb má vždy mnohonásobne vyššiu hodnotu ako umelo vysadené jedince, dokonca nepôvodného druhu. No hospodárenie na pstruhových vodách už ani zďaleka nie je ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Dobré pstruhové revíry nám miznú doslova pred očami. Potoky, kde sa ešte pred nedávnom lovili stovky krásnych pstruhov potočných dnes často trpia nedostatkom vody.

Majú nevyrovnané, často extrémne nízke vodné stavy, alebo dokonca úplne vysychajú! Tam, kde sa voda ešte zachovala, robia obrovské problémy nekontrolovane sa šíriace vydry. No a nakoniec na zostávajúce potoky je často vyvíjaný neúmerný rybársky tlak. Dostávame sa do zvláštnych paradoxov, keď nájsť optimálne riešenia nie je vôbec jednoduché. Niekedy nám práve násady pstruha dúhového môžu pomôcť udržať pôvodné populácie pstruha potočného.

Hospodári cieleným vysadzovaním dúhakov, pred začiatkom pstruhovej sezóny, zamerajú pozornosť rybárov práve na tieto konzumné ryby. Pstruhy potočné tak zostávajú, do určitej miery, chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb. No napriek tomu by som, hlavne do menších pstruhových potokov, dúhaka príliš neodporúčal. Obzvlášť nie tam, kde ešte prebieha prirodzený neres pstruha potočného. Aj tu do určitej miery funguje potravná konkurencia, ba dokonca aj kanibalizmus. No zdá sa, že v tomto smere je stále úspešnejší a agresívnejší pstruh potočný. V žalúdku ulovených dúhakov som ešte nikdy nenašiel pstruha potočného, naopak, u väčších pstruhov potočných som bežne nachádzal menšie, zakrpatené dúhaky. Veľké jedince pstruha potočného sú už silne teritoriálne a kanibalizmus u nich nie je výnimkou.

Pstruhy dúhové odchované na granuliach sa len ťažko učia loviť rybičky a postupne prechádzajú hlavne na bentickú potravu - kôrovce a larvy vodného hmyzu, alebo sa živia náletovým hmyzom. Dúhak si rozhodne nájde svoje miesto vo väčších pstruhových a lipňových vodách s dostatkom prirodzenej potravy. Predovšetkým v stojatých pstruhových vodách nachádza ideálne podmienky. Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Nie sú výnimkou prírastky pol kila ročne, u väčších jedincov dokonca ešte viac. Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov a rovnako aj ich stolová hodnota je porovnateľná s lososom. Ba povedal by som, že ešte oveľa vyššia. Tieto veľké pstruhy dúhové sú totiž odchované na prirodzenej potrave a aj ich sýtočervená farba svaloviny nie je zo syntetiky, ale z čisto prírodných karoténov.

Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť. Veď žiaden hospodár nejde hneď po vysadení pozbierať zemiaky na pole, ale počká do jesene na úrodu! To je základ hospodárenia! Samozrejme, to nie je len úloha rybárskeho hospodára, rybárskej stráže, Rady SRZ..., ale každého z nás. O revíry sa totiž treba neustále starať, nielen za každú cenu loviť ryby. A nielen pstruha potočného, ale rovnako aj lipňa.

Zatiaľ ich zvýšená ochrana nie je priamo v zákone, ale aj dnes je dosť možností ako ich viac chrániť. Najjednoduchšie je zvýšenie lovnej miery. Napríklad zvýšenie na 35 cm by mohlo zabezpečiť, aby sa z revíru nevylovili všetky matečné ryby. Tie sú základom pre prirodzený neres a zdrojom kvalitného životaschopného potomstva. Prírode je potrebné pomáhať, ale nie ju zastupovať. Preto sa nespoliehajme len na zarybňovanie. Zriadenie chránenej rybej oblasti je ďalšou možnosťou ako chrániť pstruha potočného, lipňa, rovnako aj ďalšie ryby. Každej vode prospeje aspoň malý úsek, kde môžu ryby nerušene rásť a rozmnožovať sa. Určitý kompromis predstavujú revíry „Bez privlastnenia si úlovku“.

Aj to je jedna z možností, ako sa na rybárskom revíri nevzdať športového rybolovu a zároveň udržať vyššiu hustotu obsádky rýb. Dnes je stále viac športových rybárov, ktorí úplne všetky ulovené ryby púšťajú. Pokiaľ potrebujú ryby na konzum, tak si ich radšej kúpia v obchode. Väčšinou to robia z presvedčenia, že práve takto naše ryby a prírodu najviac chránia. Pokiaľ chceme prírodu skutočne chrániť, tak by sme mali využívať predovšetkým naše miestne zdroje a rozumne hospodáriť.

Aj pstruhy z obchodu sú predsa odchované na kŕmnych zmesiach, ktorých podstatnú zložku tvorí rybia múčka. Tá je vyrobená z rýb odlovených v oceáne, následne spracovaných, vysušených, prepravených cez pol zemegule, ďalej upravovaných miešaných, granulovaných, opäť sušených, balených a prepravovaných... A to je len krmivo! Navyše, aj zdroje týchto „kŕmnych“ rýb, sú obmedzené. Ďalej sa k nám konzumné ryby musia prepraviť, chladiť, alebo mraziť... Koľko je na to všetko potrebnej energie, pohonných hmôt...?

Načrtol som tu niekoľko problémov spojených so pstruhom dúhovým, a nielen s ním. Pstruh dúhový sa aj napriek svojmu rýchlemu rastu, úžasnej prispôsobivosti a ďalším prednostiam nestal ohrozením pre populácie našich rýb. Zaujímavé je, že nebolo dokonca preukázané ani úspešné prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách, a tak sú jeho populácie odkázané len na zarybňovanie umelo odchovaných násad.

No ani pstruh potočný ani dúhak nám problémy pri obhospodarovaní pstruhových a lipňových vôd nepomôžu vyriešiť. Dúhak, rozhodne má svoje miesto vo väčšine našich vôd, ale aj tu je potrebné jeho vysadzovanie zvažovať, nerobiť unáhlené, paušálne rozhodnutia.

Tabuľka: Porovnanie vlastností pstruha dúhového a pstruha potočného

Spracovanie a príprava pstruha dúhového

Spracovanie: Bez prísad, 10 % ochranná glazúra, odchované.

Chuť: Mäso pstruha je veľmi jemné, chutné a dá sa ľahko oddeliť od kosti. Tradičnou formou, čo sa úpravy týka, je údenie. Chuť mäsa jednotlivých pstruhov veľmi závisí na kvalite vody v prostredí, z ktorého pstruh pochádza. Pstruh chuti najlepšie, ak je čerstvo vyudený.

Príprava: smaženie, varenie (aj v pare),pečenie, grilovanie , údenie.

Obvyklá úprava: celý pitvaný, celý pitvaný odkostený, filety s kožou.

Obvyklá veľkosť: 20 - 30 cm.

Obvyklá váha: 0,3 - 0,5 kg.

Výskyt: Pstruh se vyskytuje skôr v chladných a tečúcich vodách. V dnešnej dobe se väčšinou chová a dodáva na trh takmer výhradne Pstruh dúhový.

tags: #pstruh #pruhovaný #základné #informácie

Populárne príspevky:

• Legenda o poklade kováča
• Všetko o Reklamačnom Poriadku
• Súťaž v príprave rybacej polievky
• Vianočné Recepty od Tinky
• Recept na zdravšie medovníky