Výskyt pstruha v západnom Slovensku: CHKO Kysuce a ďalšie lokality

Západné Slovensko, bohaté na vodné toky a rozmanitú prírodu, je domovom pre mnohé druhy rýb, vrátane pstruha. Tento článok sa zameriava na výskyt pstruha v rôznych oblastiach západného Slovenska, s dôrazom na Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Kysuce a oblasť Mútne.

Mapa CHKO Kysuce s vyznačením obcí

CHKO Kysuce sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska a zasahuje do okresov Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina. Jej podstatná časť sa rozprestiera na Kysuciach. Územne nadväzuje na CHKO Beskydy vyhlásenú v roku 1973 na moravskej strane. CHKO Kysuce leží v piatich geomorfologických celkoch: Javorníky, Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy.

Celé územie je budované monotónnym flyšovým pásmom. Charakteristické je pre ňu striedanie dolín a horských chrbtov. Vďaka klimatickým a geologickým pomerom má územie bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk. Množstvo potokov vteká do riek, ktoré ústia do Váhu.

Flóra a fauna CHKO Kysuce

Viac ako polovicu územia CHKO pokrývajú lesy. Z pôvodných drevín sa zachovali bučiny rôzneho typu, jedľové bučiny, sutinové lesy lipovo-javorové, kyslé karpatské lesy bukové, vo vyšších polohách smrekové a jedľové až jedľosmrekové lesy. Miestami si udržali prirodzený charakter, často i pralesovitý vzhľad. V dnešnej dobe, najmä v beskydskej časti prevažujú smrekové monokultúry. Pôvodné zmiešané lesy sú zachované najmä vo vrcholových polohách, najzachovalejšie pralesovité porasty možno vidieť v PR Veľká Rača, Javorinka alebo Čierna Lutiša.

V území bolo dosiaľ zistených 205 druhov stavovcov. Predstavuje západnú hranicu rozšírenia všetkých veľkých šeliem (medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý). Vyskytuje sa tu vydra riečna, mlok veľký, mačka divá, piskor vrchovský, myšovka horská, betulina, bielozúbka krpatá, dulovnica menšia a väčšia, hranostaj obyčajný, netopier obyčajný, ucháč svetlý, podkovár malý.

Zo vzácnejších druhov rýb sa tu vyskytuje pĺž vrchovský, hlaváč bieloplutvý, hlavátka podunajská, z ostatných druhov sú to hlavne pstruh potočný, lipeň tymiánový, mrena severná, jalec hlavatý a podustva severná.

Krajina má vplyvom valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý, parkový ráz so striedaním lesov, lúk, pasienkov, polí a osád so zachovanou ľudovou architektúrou. Pastva oviec a kôz, neskôr orná pôda, si vyžiadali rozsiahle klčovanie a vypaľovanie lesov, čím sa výrazne zmenil pomer lesnej krajiny k nelesnej. Krajinný ráz výrazne dotvára rozptýlená stromová zeleň.

Oblasť Mútne: Charakteristika a výskyt rýb

Katastrálne územie obce Mútne zaraďujeme do chladnej oblasti. Okolie obce Mútne možno z hľadiska typu režimu odtoku charakterizovať ako oblasť stredohorskú so snehovodažďovým typom odtoku. Celé územie chotára Mútne patrí k čiastkovému povodiu rieky Orava a je odvodňované potokom Mútnik a Mútňanka. Z rýb sa tu vyskytuje pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hlaváč obyčajný (Cottus gobio) a hlaváč pásoplutví (Cottu poecilopus), v Mútňanke aj jalec obyčajný (Leuciscus leuciscus). Z ďalších druhov pozorovaných tu v minulosti spomenieme lipňa tymiánového (Thymallus thymallus).

V chotári Mútneho sa vyskytujú mnohé druhy rastlín, ktoré sú vo svojej existencii ohrozené, zraniteľné resp. vzácne, a preto im treba venovať zvýšenú pozornosť. Za najvzácnejší nález z posledného obdobia možno považovať výskyt vŕby čučoriedkovej (Salix myrtilloides) na Mútňanskej píle. Je to zatiaľ jediný potvrdený výskyt predmetného kriticky ohrozeného druhu na Slovensku. Vzácny je i nález drobnej orchidey trčníčka jednolistého (Microstylis monophyllos) na Mútňanskej píle.

Rieka Orava a jej prítoky

Rieka Orava vzniká sútokom Bielej a Čiernej Oravy, pričom Čierna Orava priteká z Poľska. V rieke Orava možno loviť všetky druhy rýb lipňového pásma, najmä pstruha potočného a dúhového, lipňa tymiánového, jalca hlavatého a ďalšie reofilné druhy. Rieka Orava prešla v minulosti viacerými pohromami, ktoré negatívne ovplyvnili jej stav. Výstavba vodných diel vážskej kaskády zabránila prirodzenej migrácii rýb. Intenzívne vyrubovanie lesov v minulosti viedlo k zníženiu množstva vody v tokoch a k vysychaniu potokov. Priemyselná katastrofa v deväťdesiatych rokoch spôsobila znečistenie vôd.

Okrem samotnej rieky Orava ponúka Oravský región množstvo prítokov, ktoré sú ideálne na lov muškárením. Medzi ne patria:

• Zázrivka
• Studený potok
• Oravica
• Jelešňa
• Polhoranka
• Mútňanka
• Hruštínka

Ďalšie lokality s výskytom pstruha v západnom Slovensku

Okrem CHKO Kysuce a oblasti Mútne sa pstruh vyskytuje aj v ďalších lokalitách západného Slovenska. V Malých Karpatoch sa pstruh potočný a pstruh dúhový chovajú v rybníkoch vybudovaných na horskej bystrine Parná. V Dechtickej rybárni sa choval pstruh potočný, ale neskôr sa prešlo na chov pstruha kalifornského, nazývaného aj dúhový.

V Bratislavskom lesnom parku sa v rieke Vydrica vyskytuje vzácny rak riavový (Austropotamobius torrentium) a bola tu pozorovaná aj vydra riečna (Lutra lutra).

V Orešanskej priehrade, ktorá sa nachádza v krásnom prostredí Malých Karpát pri obci Horné Orešany, sa nachádzajú chovné rybníky Parina, kde sa darí lososovitým rybám ako pstruh dúhový či potočný.

Vodné nádrže a ich význam pre rybolov

Na západnom Slovensku sa nachádza viacero vodných nádrží, ktoré sú využívané na rybolov. Medzi ne patria:

Oravská priehrada

Tieto vodné nádrže poskytujú vhodné podmienky pre život pstruhov a iných druhov rýb, a zároveň ponúkajú možnosti pre rybolov a rekreáciu.

tags: #pstruh #západné #Slovensko #výskyt

Populárne príspevky:

• Zdravé prílohy: Zemiaky z parného hrnca
• Zelmer MM 1200 – recenzia
• Recept na vegetariánsku paellu
• Torta s motívom Hľadá sa Dory
• Chutné narodeninové koláče