Puding pani Elvisovej a ich hudobná cesta: Od undergroundu k slovenskej scéne
Slovenská skupina Puding pani Elvisovej (PPE) patrí k stáliciam domácej hudobnej scény. Ich tvorba je plná prekvapení, humoru a nadčasových pesničiek. Kapela, ktorej pesničky sa istý čas objavovali v rádiách, si získala zanietených fanúšikov. Ako vnímajú svoju hudobnú cestu a čo ich inšpiruje pri tvorbe?
Keď sa kapelám nazhromaždí dostatočné množstvo pesničiek, tak musia vydať album, aby uzatvorili nejakú kapitolu vo svojom živote, aby už nemuseli nonstop chodiť tie isté skladby opakovať do skúšobne. Zároveň je to aj taká slávnosť, aspoň ja to tak vnímam. Vydáva sa album, potom je krst a my máme z toho radosť. Aj Para už má šesť albumov, siedmy vydávajú, musíme sa aj my trošku snažiť.
Presne, bol to ten druhý variant. Neboli nakopené skladby, ale povedali sme si, že ideme vydávať album. Už bola tá doba, ako aj Miloš hovoril, že hráš dookola tie isté skladby a už je toho dosť. Ak sa k niečomu neprinútiš, to je ako v normálnom živote, tak to neurobíš.
Áno, ale zase my nie sme ako niektoré kapely, ktoré sú vyslovene také, že si ,,zabeštelujú” priestor, o pol roka tam krstia, pomaly si vytlačia plagáty a ešte nemajú vymyslené pesničky. A to je fakt true story! Vtedy je ten deadline najväčšou inšpiráciou. U nás to tak nie je. My to posúvame, robíme to tak, že začneme jamovať vždy skladby, hráme a hráme, ,,paňáčkujeme si“ v skúšobni, vymýšľame a keď už príde ten moment - ,,Wow! To by sme mohli nahrať!” - tak to nahráme. Čiže deadline nie je úplne inšpirácia, ale skôr niečo čo nás núti viac pracovať. Dovtedy chodíme veľmi voľným tempom, raz za týždeň, dvakrát za týždeň. Najskôr sa hodinu rozprávame, potom chvíľku jamujeme.
Od toho je deadline deadlineom.
Stále je tam nadšenie. Ja nás považujem za mladú kapelu, kde sú samí nadšenci do hudby, my nie sme žiadni akademici. Stále je to „wuhuhú“ a ,,wuá“ - my sa z toho tešíme. Tým je práve rovnaký. Daniel Baláž si myslí, že v tých 90. rokoch sme boli ešte viac nespútaní, to nám hovoril, ale ja osobne to tak nevidím, že by sme sa nejako zmenili alebo zvážneli. Nie je to tak, že ,,však už máme svoje roky tak už poďme hrať veci vážne“. Hrávame v skúšobni a pokiaľ nás to baví, tak tú skladbu budeme hrať aj na budúcej skúške a prípadne ju nahráme na album.
Stále je prvoradá radosť z toho hrania. Keď vzniká tá skladba, je jedno či to bolo pred pätnástimi rokmi alebo je to teraz.
Veľa ľudí čakalo, že prinesie nejakú temnotu, ale mne sa zdá, že skôr sa stal opak.
Hádame sa ako so seberovným.
Tak ako hovorí Pino. Dalibor skôr spudingovatel ako keby priniesol toho svojho Stroona do kapely. Je to super. Zrazu tam patril. Hneď. Nedrásalo to nikomu uši ani srdce.
Svojim spôsobom hej, ale vždy tam prišiel potom niekto ako tvrdohlavý Miloš a povedal, že ,,hej, moment!“, ale ja ho v zásade rešpektujem. Keď povie, že tu má byť taká postupnosť a tuto taká, tak ho počúvam. Zapadol tam.
Odkedy vznikla celá naša kapela, tak my sme boli v úvodzovkách takí komunisti.
Furt sme.
No ešte lepšie. Každý si môže povedať, každý môže rozhodovať. Tak isto potom vzniká aj tá hudba. Každý môže do tej hudby dať to svoje a nikto ho neokríkne, že toto nie. U nás to tak nefunguje.
A to je veľký posun u Miloša toto počuť.
Dobre, že to máme nahraté.
Ja to mám trošku opačne, lebo ja mám takú prácu, že som čím ďalej, tým viac s hudbou.
Niekedy sme tomu obetovali od kupovania komba, na ktoré sme sa skladali a v rukách sme si ho doniesli dva-tri-štyri kilometre. Obetovali sme tomu všetko.
Teraz relatívne tiež sledujem hudbu, hlavne kvôli DJ-ingu. Miloš robí s hudobnými nástrojmi. Nejako nás to pohltilo.
Mne sa zdá, že to, čo sme stále robili my a nebolo to naschvál - išli sme mimo toho prúdu. Keď sme začínali s kapelou, mali sme pocit, že nič také sa nehrá. Nie preto, že chceme hrať niečo iné, ale nám bolo prirodzené to, čo sme hrali my a trvalo to možno desať rokov, keď sa na nás všetci dívali, že ,,vy ste úplne mimo, čo to hráte“. Cítili sme sa čudne a teraz už tým, že nás viac ľudí pozná a my sme urobili viac albumov, už sme ako keby zapadli do tej scény.
Potom by ale odpoveď na jeho otázku bolo nie to, ako sme sa my zmenili, ale ako my sme zmenili ľudí vo vnímaní našej hudby.
My nie sme asi taká klasická kapela, ktorá by mala svoju revival band.
Nie, práve naopak.
Áno, sú tam, je to pravda. Je tam gitara použitá, ale napríklad oproti predchádzajúcim albumom je tam gitary menej. Mávali sme stáleho člena - gitaristu.
Možno, že je to aj tým, že tie skladby sú iné.
Dokonca mám pocit, že teraz ako keby aj toho popu tam bolo viacej. Ako keby ste sa nebáli ísť do nejakej jednoduchosti, ktorá ale nie je triviálna.
My neovplyvňujeme to, že či my sa bojíme, že ,,chlapci, toto už je moc pop, týmto smerom už nepoďme“. Toto možno na skúške niekde Pino v hlave rieši, ale ja to tak nevnímam. Hráme, a keď si povieme, že toto je fasa - dnes sa nám to páči a zajtra keď sa nám to bude páčiť tiež, tak je to dobrá pesnička. Neriešime, či je to moc pop, či to nie je moc rock ´n roll. To, že či je to moc Bon Jovi, to si povieme.
My sme ohľadom obalu mali dosť veľkú diskusiu, lebo mne sa nepáčil. Ten návrh nebol dosť Puding. Nás to nevyjadruje, nikomu to nič nepovie, ale nakoniec ma prehlasovali. Viacero ľudí mi povedalo, že sa im páči, tak ja som si povedal, že nemôžem byť tvrdohlavý do nekonečna. Ale v tomto prípade som presne riešil to, že či je to dosť Puding. Čo sa hudby týka, tam nie. Tam je všetko v pohode. Toto z nás teraz ide. Často hovoríme, že to nie my hráme tú hudbu, ale sme iba akurát nejaké antény, okolo ktorých to beží a my to iba zahráme.
Podľa občianskeho.
To sme robili vždy. Od prvého albumu až po posledný. Vždy to bolo veľmi osobné. Sú tam spomenutí kamoši doslova aj menom.
Tým pádom zároveň potvrdzuješ, čo sa pýtal Bebe. Akoby dospievame alebo starneme v tom zmysle, že už nemáme texty úplne ako ,,my hráme stereo hudbu, my hráme stereo hudbu!“.
Nie, lebo väčšinou spieva Slivka a z tretiny Pino.
Tie skladby vznikajú tak, že Slivka si vymyslí ako keby anglickú hatlaninu, nemá to žiaden význam a my potom chytáme z tej atmošky skladby - o čom asi by to mohlo byť. Zo Sisisi bolo cítiť napätie. Bolo cítiť, že je to o nej, že sa jej niečo deje. Väčšinou dáme nejakú spoločnú tému o čom by to malo byť a potom sa to cizeluje. Mali sme obdobia, kedy sme sa len schádzali a sedeli.
Normálne sme si sadli - pero, papier - púšťali sme si tie anglické hatlaniny a triafali tak, aby tam sedeli dĺžne. A to nebolo jednoduché, aby to dávalo zmysel. Nemôžeš zaspievať slovo záhrada ako zahrada alebo zahradá. A zároveň to musí mať zmysel.
Dobrý freelancer by povedal, že to bol hustý brainstorming. (Smiech.) Treba povedať, že chlapci (Miloš s Pinom) potiahli tento album, sedeli nad tým najviac. Texty sú pekné. Ale pridávali aj Dalibor aj Slivka. Keď niekto prišiel, dvere boli otvorené stále. Prijali sme vetičku po vetičke, aj tému.
Slivka má dieťa a my sme jej umožnili viacej sa venovať rodine, ale zároveň sa na albume podieľala full time. Koľko mohla, toľko dala. A my ostatní sme to tiež nezanedbali. Nechodíme do krčmy, skôr, aspoň ja, chodím do skúšobne.
U nás je to presne tak, že najskôr chodíme do skúšobne a iba jamujeme, jamujeme a ak sa nám niektorý jam za štyri hodiny bezbrehého hrania zapáči, tak si to nahráme na diktafónik. Následne to opakujeme, vymyslíme si tú hatlaninu, ideme do štúdia, kde to nahráme, vrátime sa sem, tu všetky tie nepresné kopáky opravujeme a striháme veľké časti. Potom vymýšľame ďalšie texty, ideme s tým do ďalšieho štúdia, kde sa to, ako hovoríš, mixuje, mastruje a potom ideme na koncert. Časovo je to veľmi náročný proces.
Hej. Ja som si najviac užíval čas, kedy sa vymýšľali texty a potom, to je asi iba týždeň staré, keď už je to hotovo.
Ja mám rád každú časť.
Toto máme asi všetci spoločné, že nás baví vymýšľať tie skladby. Je to zábava.
Tento album je náš suverénne najdrahší. Doteraz sme nahrávali všetko u nás v skúšobni, teraz sme to išli nahrávať do štúdia Lavagance. Mixovali sme to.
Stále chceme robiť niečo inak, aby sme sa neopakovali. Pre mňa osobne to bolo trošku ťažké v tom, dať naše skladby niekomu inému. Bol som zvyknutý, že my sme si robili všetko a mal som tú stopercentnú kontrolu.
Mixáž a mastrovanie robil niekto iný. Ale posunulo sa to o hodne ďalej. Keď porovnávam naše pôvodné mixy s tým, čo máme teraz, výsledok je neporovnateľný.
Z môjho pohľadu je to tak, že v procese, keď niečo vymýšľame a nahrávame prvé ,,taky“, musí tam byť zachytený duch tej skladby, kedy vieme, že tá skladba je položená napríklad na klávesovom rife rn-tn-tn-tn-tn, a keď do toho nabalíme vibrafóny, bicie, spevy, gitary, bas gitary a synťákové plochy, tak zrazu zistíme po niekoľkom raze, čo to počúvame, že ten pôvodný drive, ktorý z toho išiel, už je zrazu preč. Je to niečo iné. Uvedomili sme si to a už len treba zistiť, či je to dobré alebo je to zlé. Podľa toho to riešime ďalej.
Hopa-hopa je presne taká pesnička. Bola to úplne iná skladba, kľudnejšia, a zrazu sa postavila úplne iná skladba.
No nič, veľa raperov je, no.
Bol to zámer v tom, aby bol ten album aj trochu iný. Nechceme sa opakovať, chceme sa vyvíjať.
Na prvých troch albumoch sme mali ten čas, odkedy si človek album pustil, až kým to skončilo, zaplnený nejakým zvukom.
My sme stále mali potrebu urobiť živý album, lebo je to oveľa jednoduchšie. Nacvičíš to v skúšobni, ideš do štúdia, nahráš to a je to hotové. Predtým sme to stále robili tak, ako Miloš vravel, vymysleli sme skladbu a strašne dlho sme na nej robili.
Áno. Tu aj ten deadline slúži na to, že si už nemôžeš do nekonečna hovoriť ,,však ešte toto zmením a ešte toto zmením“. Keď na niečom pracuješ rok, tak už sa ti to opočúva a stačí, že tam vymyslíš nejakú novú gitarku a máš pocit, že to krásne ožilo.
Myslím si, že bude výhoda toho albumu práve to, že je taký živý. Bolo tam oveľa menej postprodukcie ako doteraz. Nepridávali sme ani strašne veľa nových zvukov. Dúfam, že ho budeme môcť hrať bez nejakých dodatočných samplov a budeme môcť naživo variovať na koncerte.
To bolo aj pri tých albumoch predtým. Tie koncertné verzie sa trošku utriasajú. Chvíľu to hráme, potom sa to celé doladí. Chvíľu to trvá.
Ten album by bol ďaleko lepší, keby sme ho nahrávali rok po tom, čo už ho koncertujeme. Tam už sú tie dynamické pasáže, kedy treba pridať, aby tá pasáž, ktorá prichádza, lepšie vyznela.
Tak to asi hej. Ja som sa za tých posledných dvadsať rokov trošičku zlepšil.
Ja mám pocit, že človek má dané pokiaľ sa dokáže zlepšiť.
Nie je to cielené, že napríklad tento zvuk skladby je dobrý, tak ho berieme. Nie.
Je to presne tak. Basová pasca je presne taká skladba, čo to vysvetľuje, lebo aj sa to tak schválne volá.
Je to aj to aj to, samozrejme.
My sme si kúpili elektronické bicie a tam ten zvuk je jednoducho už nainštalovaný. Keď sme si prechádzali tie zvuky, tak sme si hovorili, že ,,wuaw, to je pekný zvuk“.
Pre mňa umenie, lebo všetko, čo sa ho týka, má povznášať ducha. Človek má zlý deň, uvidí peknú vec a zrazu sa cíti lepšie. Pre mňa aj tá naša hudba je o tom povznášaní ducha a vyvolávaní dobrých pocitov. Nikdy sme nerobili nijakú temnú hudbu. Asi aj kvôli tomu, lebo sa nechceme motať v tých temných emóciách.
Najviac by som chcel, aby pri tom vedeli, čo všetko sme do toho my dali. Celú tú emóciu, čo ja mám, nech majú aj oni. Ale to sa nedá.
Slovenská skupina Puding pani Elvisovej (PPE) vydala Soundclash EP. Nahrávka obsahujúca štyri skladby je dostupná na voľné vypočutie a stiahnutie na webstránke redbull.sk/soundclashep.
EP je výsledkom jej intenzívnej trojmesačnej prípravy na Red Bull Soundclash, teda hudobný súboj s kapelou Vidiek, ktorý sa konal 16. "Nové verzie našich pesničiek nás brutálne bavilo vymýšľať, skúšať a na pódiu zafungovali výborne. Keď už sme to raz mali nacvičené, tak sme boli zvedaví, ako by zneli nahraté v štúdiu. Aby sme zachovali pôvodnú energiu a zvuk pesničiek, rozhodli sme sa ich nahrať naraz všetci spolu naživo a bez dodatočných postprodukčných úprav. To, čo počujete, je pravé PPE bez PC. Nemali sme zapnutý metronóm, tempo sa tak môže meniť podľa nálady skladby a každé zrýchlenie či spomalenie je výsledkom spontánnej dynamiky organického celku," uviedli členovia Puding pani Elvisovej na margo novej nahrávky.
Okrem troch vlastných pesničiek (Hopa Hopa, Davaj Het a Mladí Chemici) v metalovej, country a reggae verzii nahrali aj skladbu Slovenský tanec od Vidieku, v ktorej mierne pozmenili text, pridali hlukové steny a premenovali ju na Košický tanec.
Soundclash EP naživo predstavia ako špecialitu na koncerte v bratislavskom Ateliéri Babylon. Ten bude súčasťou premiérového mestského festivalu Cherchez La Femme, ktorý sa bude konať od 11. do 13. apríla v piatich bratislavských kluboch. Okrem PPE ponúkne aj koncerty Ivy Bittovej, Katky Korček & Lady Kazoo, projektu Ladies s Eugenom Botošom, francúzskej formácie OK Bonnie, domácej dvojice Longital alebo belgického dua Soldout.
V letných mesiacoch PPE vystúpia napríklad na POKE festivale v Drienovskej Novej Vsi alebo Grape festivale v Piešťanoch.
Puding Pani Elvisovej to na pódiu odpálili pesničkou mladí chemici. Spolu s nimi spievali ich ďalšie hity ako Hopa hopa, Gramatika či Davaj het aj diváci. Najväčší úspech u divákov však zožala prerobená pesnička Michael Jackson, ktorú PPE venovali Yxovi Dohňanskému.
Takým veľmi príjemným prekvapením je i album formácie Puding Pani Elvisovej. Až to prišlo. Puding Pani Elvisovej vydali album a poriadne ním rozvírili stojaté vody tanečnej domácej produkcie.
Automati je tanečný titul, o ktorom asi dovolím tvrdiť, že stelesňuje jeden z najodvážnejších albumov aké v minulom roku na Slovensku vôbec vyšli. Puding Pani Elvisovej majú svojrázny hudobný rukopis i na európske pomery a ich hudba je plná prekvapení, humoru a najmä pozostáva z výborných nadčasových pesničiek. Z albumu sála výborná nálada od samotného začiatku až do jeho konca. Veselá muzika, vtipné texty, jednoducho zábava na pohľadanie.
Chalani zo skupiny začali album nahrávať v marci minulého roka na chate (tam je vždy dobrá zábava, ktorá sa neskôr preniesla i do celého produktu), následne ho produkovali v ich vlastnom domácom štúdiu a zvuk sa finalizoval v profesionálnom štúdiu formácie B3. Album ponúka 13 radových pesničiek, z ktorých už v rádiách zarezonovali „rozšafné“ Milošove meniny a tiež oficiálny singel Taneviemčinehej! Okrem toho sa na nosiči nachádza i dátová stopa s troma výbornými remixami a dvoma videoklipmi. Tieto sú pre majiteľa CD veľkým bonusom, keďže pesničky tejto formácie sa v televízii veľmi nehrávajú. Na albume spolupracovala i Jana Kirschner, ktorá v bonusovej časti naspievala skladbu Ďalší level. No a v rádiách sa už v súčasnosti ozýva ďalší singel nazvaný Hopa Hopa.
Album Automati je totiž ukážkou profesionálnej hudobnej roboty, ktorá (ak by sa domáce médiá rozhodli hrať ju) má svoj najväčší úspech iba pred sebou. O to, aby to bolo všetko také, ako má byť, sa musí postarať najmä vydavateľ. Ten, hoci to nie je žiaden gigant, ale malé vydavateľstvo, dokázal, že aj za málo peňazí sa dá urobiť veľa roboty. Svedčia o tom všetky bonusy, ktoré sa na albume objavili. Automati sú totiž albumom mladej nádejnej formácie, ktorý je hodný obrovského uznania a závidieť by im ho mohli i veľké hviezdy.
V príjemne modrom booklete sa nachádzajú fotografie a názvy pesničiek a tiež základné informácie. Bohužiaľ, texty chýbajú. Ale na čo aj by boli. Pesničky tejto skupiny sú typické tým, že je v nich málo textu, ktorý sa opakuje neustále dookola, obalený do profesionálnej tanečnej muziky. Stopercentne odvedená práca, akých je na slovenskom hudobnom poli ešte stále ako šafranu. O to viac teší fakt, že ju priniesla formácia, ktorá nie je až tak mediálne pretriasaná, no napriek tomu si zaslúži veľkú pozornosť. Z ich albumu je jasne cítiť, že to, čo robia, ich naozaj aj baví. Tak nech im to vydrží.
Vydavateľstvo: Gregor Agency, 2004
Celkový čas: 56:47
Linky: www.ppe.sk
Zoznam skladieb:
- Loading...
- Redlajt
- Taneviemcinehej!!!
- Smažky
- Hopa_hopa
- Majkl Džeksn
- Dredmix
- Další level
- Milošove meniny (všetci majú buli)
- Hjuiduch
- 114.MHz
- Presne tak
- Slovenská
Tabuľka: Prehľad albumu Automati
| Názov albumu | Vydavateľstvo | Rok vydania | Celkový čas |
|---|---|---|---|
| Automati | Gregor Agency | 2004 | 56:47 |
Festival Žákovic open nám ako po minulé roky tak aj teraz dokázal, že sa ho oplatí navštíviť. Vie totižto divákom ponúknuť taký mix hudobných žánrov, z ktorého si zaručene vyberie každý to svoje. Ani fakt, že po štyroch predchádzajúcich ročníkoch bol program len na jednom stagei nikomu neprekážal.
Hudba je emócia. Aká emócia chcete, aby ostala vo vašich poslucháčoch po tom, keď si oni vypočujú celý ten album?
Takže môžeme to uzavrieť.... Trenčianske Bohuslavice sa cez víkend 26. až 28. Júla už po trinásty krát stali miestom stretnutia priateľov dobrej slovenskej hudby.
Na Žákovic Open zahralo spolu 18 kapiel. Začiatok piatkového programu sa niesol v zmesi indierockových a rock’n’roll-ových tónov, o ktoré sa postarala mladá nádejná kapela Walter Schnitzelsson a zabávači z kapely Cpt. Slice. Po nich ponúkli divákom netradičnú zábavu Vrbovskí víťazi na čele s pánom predsedom multiorganizácie KRIAK - húpacím koníkom. Bratia Jobusovci zahrali na pódiu hudbu v štýle „priemyselný folklór“, ktorého sú tvorcami a na Slovensku zároveň jedinými šíriteľmi. Multiinštrumentalisti oblečení v montérkach vystriedali počas predstavenia niekoľko typov vlastnoručne vyrobených hudobných nástrojov z rúrok, plastových kolien alebo záchodovej nádržky. Ich pesničky o ochrane pri práci, ale aj o práci samotnej ocenili diváci veľkým potleskom.
Piatkový headliner, skupina Para, ponúkla fanúšikom zmes starých aj nových pesničiek z posledného albumu „Menšina“. Zatiaľ čo s novými pesničkami sa publikum postupne zoznamovalo, no dobre známe staršie hity spievalo poctivo s nimi. Para sa s divákmi rozlúčila nadupaným hitom Matamatomatahari, ktorý bol tou správnou bodkou na záver.
Zoskupenie Billy Barman na čele s Jurajom Podmanickým zo skupiny Cliché a gitaristom Jozefom Vráblom zo skupiny Vetroplach ukázali, že nie sú na pódiu žiadni nováčikovia. Divákov bezproblémov roztancovali pesničkami Stano, Introvert či Cigánska. V sobotu si i napriek horúcemu počasiu našli pod pódiom okruh svojich priaznivcov kapely FishFace, Bad Karma Boy a TrolejBoys. Ani ortuť na teplomere a ani počet divákov neklesol pri žiadnom z nasledujúcich energických vystupení skupín Slniečko či Družina. Avšak už po vystúpení metalovej kapely Čad museli hasiči chladiť rozhorúčených návštevníkov studenou vodou, ktorá všetkým padla vhod.
Legenda slovenského hip-hopu Branči Kováč alias Vec potom zarapoval prítomným divákom rýmy o obyčajných veciach zo svojho života alebo aj rýmy o trpkej slovenskej realite. Fanúšikom ponúkol aj niekoľko pesničiek z albumu Stereo Farbo Slepo, ktorý získal titul najlepší album roka 2012 (Radio Head awards). Hudobné stálice festivalu ako sú Vidiek a Hex, ktoré majú za sebou odohraté nespočetné množstvo koncertov na Slovensku, ale aj v zahraničí vedia stále pritiahnuť k pódiu najväčšie množstvo fanúšikov. Dôkazom toho bola aj prítomnosť veľkého počtu spievajúcich starších i mladších ročníkov na ich vystúpeniach. er vo veselom vidiekovsko-hexáckom prevedení, za čo si vyslúžili veľký potlesk.
Aj keď to rešpektujete a vnímate, skôr od toho máte odstup. Módne pozlátkové hranie nikdy nebol váš svet.
Songwriting je dôležitý, ale určite je čoraz dôležitejší zvuk. Aj pesnička zo sedemnásteho storočia môže znieť dobre, keď ju zahráš na nejakých súčasných nástrojoch.
Nie je to tak, že po tých dvadsiatich rokoch už je Puding pani Elvisovej nejaká značka, má nejaký obsah, niečo pre ľudí znamená? Nezohľadňujete už teraz pri tej tvorbe to, že tí fanúšikovia vedia, že PPE je ,,toto“?
Je vašim zámerom byť v tej hudbe trochu osobnejší? Dostať tam to, čo naozaj žijete? Aj textovo napríklad.
Je to tak, že kto čo spieva, to si aj píše?
Myslím, že to ,,sísíčko“ je taký celkom epický, komplikovaný, zaujímavo rýmovaný text a chcem vedieť, či naozaj to bolo tak, že každý z vás dal jednu lajnu? Neviem si to celkom predstaviť.
Je pre vás čoraz ťažšie napríklad preto, že máte svoje súkromné životy a súkromné práce, dávať tej kapele to, čo vyžaduje?
Ktorú časť prípravy štvrtého albumu máte (každý z vás) najradšej? Lebo najskôr sa to celé vymýšľa, potom sa tomu dáva tvar, potom sa to nahrá, potom sa to mixuje a potom sa to ešte musí celé zmastrovať. Ja som bol uprostred takéhoto procesu iba raz, ale každá z tých fáz je trošku o niečom inom.
Vydáte album a bude turné. Do akej miery bude rovnaké to, čo potom ľudia dostanú na koncertných pódiách ako to na tom albume?
Ja mám skôr ten pocit, že trendspotting a snaha viesť sa na vlnách, nie je to vaše.
Hudobné video k piesni Hopa Hopa od Puding Pani Elvisovej
Puding Pani Elvisovej - Trhací kalendár |Official video|
tags: #Puding #pani #Elvisovej #Hopa #Hopa #text
